A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
![]() | |
Podľa svätenia | |
---|---|
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Lektor (z lat. lector – „ten, kto číta“) je v rímskokatolíckej cirkvi laik alebo bohoslovec, ktorý prijal službu lektorátu spočívajúcu v prednášaní Svätého Písma liturgickému zhromaždeniu.[1][2][3][4] V minulosti bol lektorát druhým zo štyroch nižších svätení, ktoré prijímali takmer výlučne kandidáti kňazstva; lektori boli už od tonzúry klerikmi a ich úloha bola veľmi obmedzená (o.i. prednášať čítanie počas spievanej omše).[5][6][7]
Obdobou v byzantskom obrade je čtec.[5][8]
Súčasná cirkevná disciplína
Úlohy lektora pri omši definujú Všeobecné smernice Rímskeho misála. Podľa nich je zmyslom lektorátu prednes čítaní zo Svätého Písma okrem evanjelia, čo je jeho prvoradou úlohou.[9] Okrem toho môže niesť na začiatku omše v spievode evanjeliár a prednášať úmysly na modlitbu veriacich, ak nie je prítomný diakon, čítať žalm, ak nie je prítomný žalmista, a prednášať antifóny na úvod a prijímanie, ak sa nespieva.[1][10] Ustanoveného lektora môžu nahradiť v prípade potreby na základe dočasného poverenia laici.[3]
Udelenie lektorátu a jeho vykonávanie počas primerane dlhého obdobia je podmienkou vysvätenia za diakona.[4]
Minimálny vek na udelenie služieb laikom určujú biskupské konferencie.[3] Na Slovensku je minimálny vek pre ustanovenie laikov (t.j. nie kandidátov diakonátu) za lektorov 25 rokov.[11]
10. januára 2021 pápež František svojím motu proprio Spiritus Domini umožnil všetkým laikom, teda aj ženám, prístup k službám lektora a akolytu,[12] čo bol pápež Pavol VI. v roku 1972 pri reforme nižších svätení na základe prastarej tradície explicitne zakázal sprístupniac prijatie týchto služieb len laikom-mužom a toto bolo následne reflektované aj v Kódexe kánonického práva.[3][1]
Dejiny
Lektorát vznikol z laickej funkcie v ranokresťanskej liturgii, ktorá nadväzovala na židovskú prax verejného predčítavania Svätého Písma. Keďže táto činnosť vyžadovala schopnosť čítať, vyvinul sa lektorát do samostatnej funkcie, ktorú vykonávala istá skupina ľudí.[5][7]
Prvá zmienka o funkcii lektora v liturgii je v Prvej apológii sv. Justína (z rokov 155 – 157), zmienku funkcie ἀναγινώσκων (anaginoskon – „ten, kto číta“) však možno nájsť už v druhom liste sv. Klimenta Korinťanom z konca 1. storočia. Pápež Kornélius v liste Fabiovi z roku 251 spomína, že bolo v Ríme 46 kňazov, 7 diakonov, 7 subdiakonov, 42 akolytov a 52 exorcistov, lektorov a ostiárov. V Skutkoch u Zenofila (lat. Gesta apud Zenophilum) z roku 320, kde sa opisuje prenasledovanie kresťanov, sa spomínajú lektori strážiaci posvätné knihy, ktoré od nich vyžadovali rímske úrady.[5]
Keď sa v prvých storočiach vyvíjali jednotlivé skupiny duchovenstva, vznikol aj obrad požehnania lektorov. Apoštolské konštitúcie (375 – 380) spomínajú obrad svätenia s pokladaním rúk, čo však neskoršie dokumenty zavrhujú. V kánonoch Statuta Ecclesiae antiqua z konca 5. storočia je zachovaný obrad svätenia pozostávajúci z predania lekcionára a z modlitby, ktorú sa počas toho biskup modlí.[5][13]
Pápež Siricius v roku 385 v jednom svojom liste radí, aby chlapci, ktorí sa od detstva zasväcujú cirkevnej službe, boli prijatí za lektorov, pričom sú v tom čase doložení lektori vo veku šesť rokov. Neskôr sa vyvinuli komunity „schola lectorum“, ktorých vznik v miestnych cirkvách odporúčali koncily vo Vaison (529) a v Tolede (531). Na túto tradíciu nadviazali malé semináre 16. storočia a v istom zmysle aj miništrantská prax.[7]
Počas prvých storočí čítali lektori všetky čítania včítane evanjelia, neskôr však strácali na význame, keď čítanie evanjelia prevzali diakoni a čítanie epištoly subdiakoni.[5] V 6. storočí sa lektorát zaradil medzi svätenia, ktoré musí prijať každý kandidát kňazstva, a v 10. storočí už stratil väčšinu svojich funkcií.[7]
V Rímskom misáli vydanom po Tridentskom koncile v roku 1570 majú lektori celkovo už len dve funkcie: spev epištoly počas spievaných omší (missa cantata) bez diakona a subdiakona (t.j. nie slávnostných) a prednes proroctiev v liturgii Piatku utrpenia Pána.[5] Okrem toho mohli prednášať čítania Posvätného ofícia. Po liturgickej reforme Svätého týždňa autorizovanej pápežom Piom XII. v roku 1955 k funkciám lektorov pribudlo aj prednášanie proroctiev počas Veľkonočnej vigílie.[7]
Kódex kánonického práva z roku 1917 povoľoval lektorom vykonávať niektoré požehnania obsiahnuté v Rímskom rituáli, t.j. požehnanie chleba a nového ovocia, čoho zmienka bola aj vo formule lektorského svätenia.[7][14]
V roku 1965, počas Druhého vatikánskeho koncilu, sa Komisia pre uskutočňovanie Konštitúcie o posvätnej liturgii zaoberala otázkou nižších svätení a zhodla sa, že by sa lektorát nemal zrušiť, ale mal by sa zreformovať obrad vysviacky a jeho liturgická úloha by mala byť obnovená. Až v roku 1970 prišlo po dlhých diskusiách o tom, ktoré nižšie svätenia ponechať, definitívne rozhodnutie ponechať len dve nižšie svätenia, a to lektorát a akolytát, ktorý by prebral aj niektoré prvky subdiakonátu.[15]
Nižšie svätenia nakoniec zreformoval pápež Pavol VI. svojím motu proprio Ministeria quaedam 15. augusta 1972, pričom ako jediné z nich zachoval akolytát a lektorát ako „služby“ (lat. ministeria), ktoré sa môžu udeľovať i laikom, pričom im pridelil úlohy, ktoré im prislúchajú dodnes.[1]
Referencie
- ↑ a b c d Pavol VI.. Motu proprio Ministeria quaedam . Vatikán: vatican.va, 1972-08-15, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ JÚĽŠ. lektor v slovníkoch JÚĽŠ . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d Kán. 230. In: Kódex kánonického práva . KBS, . Dostupné online.
- ↑ a b Kán. 1035. In: Kódex kánonického práva . KBS, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g
FORTESCUE, A.. Lector. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913. (angl.)
- ↑ Can. 949 In: Codex Iuris Canonici 1917 . IntraText CT, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ a b c d e f SCHNITZLER, Th.. Lektor. In: HÖFER, Josef; RAHNER, Karl. Lexikon für Theologie und Kirche. Freiburg : Herder, 1961. . Zv. 6, s. 936 – 937. (nem.)
- ↑ IĽKO, Miroslav. Čtec a spievák . zoe.sk, . Dostupné online.
- ↑ §99. In: Všeobecné smernice Rímskeho misála . 2002, . Dostupné online.
- ↑ §194 – 198. In: Všeobecné smernice Rímskeho misála . 2002, . Dostupné online.
- ↑ KBS. Dekrét určujúci vek a vlastnosti laikov pre ustanovenie za lektora a akolytu . KBS, 2022-06-06, . Dostupné online.
- ↑ František. Motu proprio Spiritus Domini . KBS, 2021, . Dostupné online.
- ↑ LICHNER SJ, Miloš. Statuta Ecclesiae antiqua: Anonym(=Gennadius Masilliensis?): monografia. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2020. 127 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8191-260-3. S. 85, 109.
- ↑ Can. 1147 In: Codex Iuris Canonici 1917 . IntraText CT, cit. 2023-09-11. Dostupné online. (lat.)
- ↑ BUGNINI, Annibale. Die Liturgiereform, 1948-1975 (Zeugnis und Testament). Freiburg, Basel, Wien : Herder, 1988. 1014 s. ISBN 978-3-451-20727-3. Kapitola 43: Kirchliche Dienste, s. 759 – 784. (nem.)
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lektor (liturgia)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk