A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Leopold III. | |
kráľ Belgičanov | |
| |
![]() | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Saxen-Coburg-Gotha |
Panovanie | 23. február 1934 |
Predchodca | Albert I. |
Nástupca | Baudouin I. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 3. november 1901 Brusel, Belgicko |
Úmrtie | 25. september 1983 (81 rokov) Woluwe-Saint-Lambert , Belgicko |
Rodina | |
Manželka |
Astrid Švédska (1926-1935) Lilian Baels (1941-) |
Potomstvo | |
Otec | Albert I. |
Matka | Alžbeta Gabriela Bavorská |
Odkazy | |
![]() | Leopold III. (multimediálne súbory na commons) |
Leopold III. (celým menom Leopold Filip Karol Albert Meinrad Hubertus Maria Miguel zo Saxe-Coburg-Gothy), (* 3. november 1901, Brusel, Belgicko – † 25. september 1983, Woluwe-Saint-Lambert ) bol od roku 1934 do roku 1951 kráľ Belgičanov zo sasko-cobursko-gothajskej dynastie. Abdikoval v roku 1951, keď nastúpil na trón jeho starší syn Baudouin I.
Život
V roku 1926 si vzal za ženu princeznu Astrid Švédsku. Spolu mali 3 deti. Na kráľovský trón nastúpil v roku 1934. O rok neskôr zahynula jeho manželka pri tragickej autonehode, pri ktorej šoféroval.
Bol podporovateľom neutrality krajiny. Po nemeckej remilitarizácii Porýnia stiahol z oblasti belgické vojská a vystúpil zo spojenectva s Francúzskom s cieľom udržiavať neutralitu. Pred začiatkom vojny odmietal rokovať s Britmi a Francúzmi na spoločnom pláne o obrane pred nacistickým Nemeckom. Počas druhej svetovej vojny po porážke belgických vojsk nemeckými silami 28. mája 1940 nariadil kapituláciu, čo čiastočne priťažilo britským silám pri Dunkerque.[1] Situácia belgickej armády však bola v tej dobe zúfalá a požiadavky západných Spojencov na udržiavanie ďalšej obrany boli len ťažko realizovateľné. Odmietol odísť do exilu s belgickou vládou a padol do nemeckého zajatia.
11. septembra 1941 tajne vzal za ženu Mary Lilian Baels, známu aj ako princezná de Réthy. Manželstvo nebolo podľa cirkevných pravidiel nikdy uznané a kráľovská rodina ho držala v tajnosti.
V roku 1944 Heinrich Himmler nariadil deportáciu Leopolda III. do Nemecka. Jeho manželka Lilian ho nasledovala nasledujúci deň s rodinou s ozbrojenou strážou SS. Nacisti držali rodinu v pevnosti v Hirschsteine v Sasku od júna 1944 do marca 1945 a potom v rakúskom meste Strobl, kde ho na jar 1945 oslobodili americké jednotky. Kvôli jeho kontroverznému jednaniu cez vojnu mu hrozilo vo vlasti zatknutie. Do roku 1950 preto žil s rodinou v exile v švajčiarskom Pregny-Chambésy blízko Ženevy. V Belgicku po vojne nebola spoločnosť zjednotená v otázke zotrvania monarchie, ktorú v roku 1950 vyriešilo referendum, v ktorom 58% obyvateľov uznalo jeho nárok na trón. Leopoldov návrat do vlasti však vyvolal veľké protesty, pri ktorých zomreli 3 ľudia a generálny štrajk. Preto sa 1. augusta 1950 rozhodol odstúpiť v prospech svojho 20-ročného syna Baudouina. Jeho abdikácia nadobudla účinnosť 16. júla 1951. Kráľ bol k abdikácii v prospech svojho syna donútený vládou Jeana Duvieusarta.
Leopold a jeho manželka naďalej radili kráľovi Baudouinovi až do jeho manželstva v roku 1960. Niektorí belgickí historici, napríklad Vincent Delcorps, hovoria o existencii tzv. „dyarchie“ počas tohto obdobia. Po odchode do politickej penzie sa venoval cestovaniu.
Zomrel v roku 1983 vo Woluwe-Saint-Lambert (Sint-Lambrechts-Woluwe) po operácii srdca. Bol pochovaný vedľa kráľovnej Astrid v kráľovskej klenbe v kostole Panny Márie v Laekene. Neskôr s nimi bola pochovaná Leopoldova druhá manželka, princezná de Réthy.
Rodokmeň
Referencie
- ↑ Richardson, A., Tucker, S.C.: Léopold III, King of Belgium (1901–1983). in TUCKER, Spencer. World War II (A Student Encyclopedia). : ABC-CLIO, 2004. 1795 s. ISBN 978-1-85109-857-6. S. 746 - 747.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leopold III. (Belgicko)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leopold III of Belgium na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk