Červeno je vyznačené umiestnenie leteru v pôdoryse chrámu.

Letner v chráme v nemeckom meste Rhenen

Letner (staršie lettner) alebo lektórium alebo cancelli je vysoká zdobená chórová prepážka, zriaďovaná od 13. storočia vo veľkých gotických chrámoch, kde nahradila nízke mrežové zábradlie (cancelli) starokresťanských chrámov.

Ide o architektonickú konštrukciu s viacerými liturgickými funkciami. Je členený priechodmi, smerom do hlavnej lode je figurálne zdobený, opatrený čitárenským pultom (lectorium, lectionarium, skomolením vznikol názov lettner) a niekedy aj tribúna pre spevákov. Pred jeho západnou stranou stával laický oltár s Ukrižovaním. Letner nachádzame aj v mendikantských kostoloch, kde nebol ich súčasťou od počiatkov. V nemeckom prostredí sa rozširoval od rokov 1260 - 1270, v Rakúsku o málo neskôr (Binding, 1982, s. 437). V Uhorsku je snáď najstarším letner u františkánov v Šoproni z konca 13. storočia, známy z nálezov článkov a čiastkovej rekonštrukcie (Takács, 1994, s. 29). Aj letner z klariského kostola v Trnave je len ťažko datovateľným torzom. Skladal sa z viacerých polí rebrovo podklenutých baldachýnov.

V období renesancie sa letnery väčšinou odstraňovali, aby nebránili pohľadu k hlavnému oltáru. V pravoslávnych a gréckokatolíckych chrámoch je chór od lode oddelený ikonostasom.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letner