Levočský dom
neskorogotická budova
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Okres	Košice I
Mesto	Košice
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°43′20″S 21°15′28″V / 48,722088°S 21,257797°V / 48.722088; 21.257797
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	1091/1
- dátum zápisu	16. 10. 1963
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Levočský dom je neskorogotická stavba obytného domu v Košiciach, pochádzajúca z 15. storočia, ktorá sa nachádza na nároží Hlavnej a Univerzitnej ulice.

Dvojpodlažný dom s výrazným arkierom na kamenných konzolách nad vchodom, priečelím situovaný do najvýznamnejšej mestskej ulice, je najstarším a dodnes nepretržite fungujúcim hostincom na Slovensku a jednou z najstarších budov svojho druhu v Európe.

Zaujímavo vyznieva história ako dom prišiel k svojmu terajšiemu pomenovaniu. Pôvodne, krátko po svojom vzniku, patril košickému rodákovi, kráľovskému kancelárovi a neskoršiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Satmárimu. Ďalším vlastníkom domu bol komorský gróf a uhorský palatín Alexius Turzo, ktorý ho v roku 1542, rok pred svojou smrťou, odkázal rodnej Levoči (odtiaľ nesie dom svoje pomenovanie). Odvtedy sa v ňom ubytovávali levočskí kupci, ktorí na svojich obchodných cestách zavítali do Košíc.

V roku 1569 dom odkúpilo mesto Košice, ktoré zachovalo jeho dovtedajšie využitie, no ako ubytovací hostinec už slúžil všetkým. Postupne si vybudoval pomerne významné postavenie vďaka úrovni poskytovaných služieb, takže sa stal vyhľadávaným i medzi príslušníkmi vyššej spoločnosti (napr. v marci 1626 sa v ňom konala sobášna hostina sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena, vtedajšieho pána mesta, s Katarínou Brandenburskou).

Úplne odlišné využitie mal dom v polovici 17. storočia. V roku 1640 v ňom totiž rád jezuitov zriadil lekáreň, ktorá, podľa dobových dokumentov, svojou odbornou úrovňou patrila medzi najslávnejšie v celom Uhorsku.

Neskoršie obdobia priniesli domu množstvo stavebných úprav a prestavieb, z ktorých jednou z najvýznamnejších bola v 17. storočí prístavba renesančnej arkády vo dvore. Dodnes dom zaujme viacerými renesančnými a gotickými architektonickými prvkami.

Zdroje

• S. Bellan, A. Vojček, 55 najkrajších gotických pamiatok Slovenska, Príroda, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-07-01641-5
• Najslávnejšie lekárne u nás viedli jezuiti

Referencie

Košický portál Architektonický portál