A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| LibreOffice | |
| Logo Štartovacie menu LibreOffice 7.2 (Linux) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Vývojár | The Document Foundation |
| Posledná stabilná verzia | 7.5.0 (02. február 2023 [1]) |
| Operačný systém | Microsoft Windows, Mac OS X, GNU/Linux, Solaris, FreeBSD |
| Lokalizácia | C++, Java |
| Typ softvéru | kancelársky balík |
| Licencia | LGPL |
| Ďalšie odkazy | |
| Webová stránka | sk.libreoffice.org |
|
| |
LibreOffice (/ˌliː.brəˈɒ.fɪs/) je kancelársky balík publikovaný ako slobodný softvér s licenciou LGPLv3 na operačných systémoch Microsoft Windows, macOS, Linux, Solaris a FreeBSD. Je kompatibilný s ďalšími významnými kancelárskymi balíkmi. Názov projektu vznikol spojením slov libre (slobodný v španielčine a francúzštine) a office (kancelária v angličtine).
História
28. septembra 2010 skupina vývojárov opustila projekt OpenOffice.org a založila skupinu The Document Foundation, ktorá prevzala vývoj kancelárskeho balíku pod dočasným názvom LibreOffice. The Document Foundation vznikla z obavy, že Oracle Corporation projekt OpenOffice.org zruší, podobne ako sa stalo s operačným systémom OpenSolaris.
Firma Oracle bola pozvaná, aby sa stala členom The Document Foundation s očakávaním, že značku OpenOffice.org projektu daruje.[2] Oracle však projekt odmietol a požadoval, aby členovia predstavenstva OpenOffice.org, ktorí sa podieľali na LibreOffice, rezignovali. Na konci októbra 2010 opustilo OpenOffice.org 33 vývojárov a pridružili sa k The Document Foundation.[3][4][5] Tak definitívne vznikla ďalšia paralelná vývojová vetva (fork) OpenOffice.org.
Projekt Go-oo bol zrušený v prospech LibreOffice a niektoré jeho funkcie boli zaradené do do LibreOffice.[6] Vývojári očakávali, že zvláštne funkcie z iných odnoží OpenOffice.org budú taktiež začlenené do LibreOffice.[7][8]
20. januára 2011 sa Pardus stal prvou distribúciou Linuxu, obsahujúcou LibreOffice ako prednastavený kancelársky balík.[9] Firmy Canonical, Novell a Red Hat oznámili, že LibreOffice zaradia ako východzí kancelársky balík do svojich operačných systémov.[10] LibreOffice sa tak vo verzii 3.3 objavil na jar 2011 v nových vydaniach Ubuntu 11.04 a openSUSE 11.4.[11][12]
História verzií
Prvá dostupná verzia LibreOffice bola LibreOffice 3.3, vydaná 25. januára 2011. Od júna 2011 boli vydávané verzie z dvoch sérií, 3.3 a 3.4, ktorá bola od verzie 3.4.2 označená za vhodnú také pre firemné použitie.
Verzia 3.5.0, bola vydaná 14. februára 2012. Medzi zmenami je podpora nového spôsobu šifrovania súborov AES, možnosť vkladania multimédií ako odkaz, nový spôsob výberu farieb, import súborov Microsoft Visio, podpora pre Javu verzie 7 či upravené nástrojové lišty a úchyty objektov.
V aplikácii Writer bolo prepracované rozhranie pre úpravu hlavičky a pätičky a zobrazenie zalomenia strany a bol vylepšený import formátov RTF a DOCX. V aplikácii Calc je novinkou viacriadkové vstupné pole, zvýšenie maximálneho počtu listov, vylepšené okno filtru, neobmedzený počet podmienok pre podmienené formátovanie ako aj nové funkcie a vyhladzovanie zodpovedajúce štandardu ODF 1.2. V module Base pribudol ovládač pre PostgreSQL. Zo zdrojových súborov bolo odstránené množstvo nepoužívaného kódu. Pre Windows je k dispozícii štandardný inštalátor.[13]
Nasledovná tabuľka obsahuje zoznam vydaných verzií, uvedené sú majoritné vydania a posledné vydané aktualizácie:
| Hlavná verzia | Verzia | Dátum vydania | Poznámka |
|---|---|---|---|
| 3.x | 3.3 beta 1 | 28. september 2010 | Prvá dostupná verzia LibreOffice. |
| 3.3 RC 1 | 5. december 2010 | ||
| 3.3 | 25. január 2011[14] | ||
| 3.4 | 3. jún 2011 | ||
| 3.5 | 14. február 2012[15] | ||
| 3.6 | 8. august 2012[16] | Posledná verzia s podporou Windows 2000. | |
| 4.x | 4.0 | 7. február 2013[17] | |
| 4.1 | 25. júl 2013[18] | ||
| 4.2 | 30. januára 2014 | ||
| 4.3 | 30. júl 2014 | ||
| 4.4 | 29. januára 2015 | ||
| 5.x | 5.0 | 5. august 2015[19] | |
| 5.1 | 10. februára 2016 | ||
| 5.2 | 3. augusta 2016 | ||
| 5.3 | 1. februára 2017 | ||
| 5.4 | 28. júla 2017 | ||
| 6.x | 6.0 | 31. januára 2018 | |
| 6.1 | 8. August 2018[20] | ||
| 6.2 | 7. Február 2019 | ||
| 6.3 | 8. August 2019 | ||
| 6.4 | 29. Január 2020 | ||
| 7.x | 7.0 | 5. August 2020[21] | Pridaná podpora pre formát ODF vo verzii 1.3. |
| 7.1 | 3. Február 2021 | ||
| 7.2 | 9. August 2021 | ||
| 7.3 | 2. Február 2022[22] | Verzia pre MacOS natívne podporuje aj platformu ARM. | |
| 7.4 | 18. August 2022[23] | Podpora obrázkov vo formáte WebP. Tabuľky v programe Calc môžu mať až 16 384 stĺpcov. |
Vlastnosti
Popis aplikácii balíka Libre Office
| Aplikácia | Poznámky | |
|---|---|---|
| Writer | Writer je Textový procesor s podobnými funkciami a podporou formátov ako Microsoft Word alebo WordPerfect. Má rozsiahle možnosti spracovania textu v režimu WYSIWYG, ale je možné ho taktiež použiť ako základný textový editor. | |
| Calc | Je tabuľkový procesor podobný programu Microsoft Excel alebo Lotus 1-2-3. | |
| Impress | Prezentačný program připomínající aplikáciu Microsoft PowerPoint. Program Impress podporuje viacero súborových formátov ako PPTX, ODP, and SXI. | |
| Draw | Editor vektorovej grafiky a nástroj pre tvorbu diagramov a kreslenia podobný aplikáciam Microsoft Visio, CorelDRAW alebo Adobe Photoshop. Je možné použiť ho na vytváranie výkresov a vývojových diagramov. Rovnako obsahuje aj funkcie ako majú aj niektoré programy pre sadzbu dokumentov ako Scribus, alebo Microsoft Publisher. Je možné ho použiť ako editor súborov PDF. | |
| Math | Je program určený pre vytváranie a úpravu matematických vzorcov. Program používa variantu XML na vytváranie vzorov, tak ako je to definované v špecifikácii OpenDocument. Vytvorené vzorce se dajú použiť aj iných programoch balíka LibreOffice, ako sú dokumenty vytvorené aplikáciami Writer, alebo Calc. | |
| Base | Je program pre správu databáz, podobný aplikácii Microsoft Access. LibreOffice Base umožňuje vytváranie a správu databáz, rovnako aj prípravu formulárov a zostáv, ktoré koncovým používateľom poskytujú jednoduchý prístup k dátam. Rovnako ako Microsoft Access môže byť použitý k vytváraniu malých vstavaných (embedded) databáz, ktoré sú uložené spolu so súbormi dokumentov (pomocou HSQLDB (Java) a modulu Firebird (C++). Pre náročnejšie úlohy je možné ho použiť ako front-end k iným databázovým systémom, vrátane databáze Access Database Engine (ACE/JET), dátových zdrojov ODBC/JDBC, MySQL, MariaDB, PostgreSQL a Microsoft Access. | |
Referencie
- ↑ https://blog.documentfoundation.org/blog/2023/02/02/tdf-announces-libreoffice-75-community/
- ↑ OpenOffice.org Community announces The Document Foundation . The Document Foundation, 28 September 2010, . Dostupné online.
- ↑ RICKY. And So The Exodus Begins – 33 Developers Leave OpenOffice.org. Digitizor, November 2010. Dostupné online .
- ↑ COLLINS, Barry. OpenOffice group breaks away from Oracle . PC Pro, . Dostupné online.
- ↑ CLARKE, Gavin. OpenOffice files Oracle divorce papers . The Register, . Dostupné online.
- ↑ Go-oo homepage
- ↑ The Document Foundation FAQ . The Document Foundation, 28 September 2010, . Dostupné online.
- ↑ EDGE, Jake. Michael Meeks talks about LibreOffice and the Document Foundation . Linux Weekly News, 28 September 2010. Dostupné online.
- ↑ pardus 2011 Beta Recenze - nejvíce vzrušující distro roku?
- ↑ COLLINS, Barry. OpenOffice group breaks away from Oracle . PC Pro, . Dostupné online.
- ↑ BOŘÁNEK, Roman. Recenze Ubuntu 11.04 Natty Narwhal . 2011-04-28, . Dostupné online.
- ↑ JELÍNEK, Lukáš. Recenze openSUSE 11.4 . 2011-03-10, . Dostupné online.
- ↑ Petr Valach. Nové vlastnosti LibreOffice 3.5 – máte se na co těšit . OpenOffice.cz, 2012-02-07, . Dostupné online.
- ↑ The Document Foundation launches LibreOffice 3.3
- ↑ Albert Ryba. LibreOffice 3.5 přinášejí masivní množství novinek . 2012-02-15, cit. 2012-02-18. Dostupné online. (česky)
- ↑ Florian Effenberge. The Document Foundation announces LibreOffice 3.6 with a wealth of new features and improvements online. 2012-08-08, cit. 2012-08-13. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Italo Vignoli. The Document Foundation announces LibreOffice 4.0 online. 2013-02-07, cit. 2013-02-21. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Italo Vignoli. LibreOffice 4.1: a landmark for interoperability online. 2013-07-25, cit. 2013-09-03. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Italo Vignoli. LibreOffice 5.0 stands out from the office suite crowd online. 2015-08-05, cit. 2015-08-27. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ The Document Foundation announces LibreOffice 6.1, a major release which shows the power of a large and diverse community of contributors online. The Document Foundation Blog, 2018-08-08, cit. 2022-05-01. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Announcement of LibreOffice 7.0 online. The Document Foundation Blog, 2020-08-05, cit. 2022-05-01. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ VIGNOLI, Italo. LibreOffice 7.3 Community is better than ever at interoperability online. The Document Foundation Blog, 2022-02-02, cit. 2022-08-20. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ VIGNOLI, Italo. LibreOffice 7.4 Community, a benchmark for interoperability online. The Document Foundation Blog, 2022-08-18, cit. 2022-08-20. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému LibreOffice
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku LibreOffice na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
7-Zip
AbiWord
Advanced Packaging Tool
Affero General Public License
Alias (príkaz)
Allegro (softvér)
Amarok (audio)
Android (operačný systém)
Apertium
Arduino
Armbian
Audacity
Audio Video Interleave
AutoHotkey
Beryl (softvér)
BIND
Bitka o Wesnoth
BitTorrent
Bitweaver
Blender
Brasero
Bugzilla
Cantata
Cartes du Ciel
Cat (Unix)
Celestia
Centericq
Chromium
Clang
Clonezilla
CodeIgniter
Copyleft
Cygwin
Damn Small Linux
Debian
Docker
Dolphin (softvér)
DragonFly BSD
Drupal
Dyne:bolic
Edubuntu
Ekiga
ELinks
Emacs
EMoviX
Evolution (softvér)
Fedora (operačný systém)
Ffdshow
FileZilla
FOSDEM
Free and Open Source Software
Free Lossless Audio Codec
Free Software Foundation
Gajim
Geany
Gedit
GIMP
Git (softvér)
GNOME Calculator
GNU
GnuPG
GNU Aspell
GNU Compiler Collection
GNU Manifesto
GNU Octave
Go-oo
GTK
Haiku (operačný systém)
Htop
Hugs
Hurd
Hydrogen (softvér)
Inkscape
Joomla
K3b
Kaffeine
Kali Linux
KGet
KHTML
Kiwi Linux
KMail
KMPlayer
Kodi
Kontact
Kopete
KPDF
Krusader
Kubuntu
LAMP (softvér)
LaTeX
LibreOffice
LibreOffice Writer
LineageOS
Links
Linux (operačný systém)
Linux Mint
LLVM
LMMS
Lowriter
LPIC
Lubuntu
LXDE
Lynx (prehliadač)
M.U.G.E.N
MaheshaBSD
Mandriva Linux
Manjaro Linux
MediaWiki
Media Player Classic
Mercurial (softvér)
Midnight Commander
Miranda IM
Miranda NG
MoinMoin
Mono (platforma)
Moodle
Mozilla Firefox
Mozilla Sunbird
Mozilla Thunderbird
MPlayer
Music Player Daemon
MySQL
Nagios
NASA World Wind
Newtoos
Ogg
OmegaT
Open-source softvér
OpenOffice.org
OpenOffice.org Base
OpenOffice.org Calc
OpenOffice.org Draw
OpenOffice.org Impress
OpenOffice.org Writer
OpenSSH
OpenTTD
Openwinshop.org
OTRS
Otvorený softvér vo vzdelávaní, výskume a v IT riešeniach
PHP-Fusion
PhpBB
Pidgin
Poedit
Pomoc:Commonist
PostgreSQL
PrestaShop
PuTTY
QutIM
Raspberry Pi OS
ReactOS
Recalbox
Rekonq
Rhythmbox
Richard Matthew Stallman
RTorrent
R (programovací jazyk)
Samba (softvér)
Scilab
Scribus
ScummVM
Simple Instant Messenger
SkyTechX
Slimbook
Slobodný softvér
Slobodný viacplatformový softvér
SPIP
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
Stellarium
Synaptic
Thunar
Tremulous
TTA
Tux Paint
Ubuntu
Ubuntu MATE
Ubuntu Studio
Ulteo
Ultimaker
UseModWiki
Vim
VLC media player
Vorbis
Wayback Machine
Website Baker
Widelands
Wine
WordPress
WorldWideWeb
X-Moto
X264
XChat
Xfce
Xming
XMMS
Xubuntu
Yrobot
Zenwalk
Zoznam XFCE aplikácií
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
