Ligand (koordinačná chémia)

Ligandy^[1] alebo adendy^[1] (niekedy označované ako L) sú v koordinačnej chémii atómy alebo atómové skupiny (t.j. ióny alebo molekuly) koordinované okolo centrálneho atómu komplexu koordinačnej zlúčeniny (čiže sú naň viazané koordinačnou väzbou^[2]).^[1]^[3] Spravidla sú to donory elektrónov, ktoré sa skladajú z nekovových atómov.^[4] Ligandy sú teda spravidla Lewisove bázy.^[4]

Klasifikácia

Existuje všeobecne veľké množstvo ligandov, ktoré je možné kategorizovať mnohými spôsobmi. Jeden zo spôsobov je napríklad podľa zložitosti molekuly:^[4]

monoatómové ligandy – ligandy zložené z jediného atómu, napríklad F^- alebo S^2-
polyatómové monocentrické ligandy – ligandy, ktoré okrem väzbového atómu obsahujú len atómy viazané priamo na tento atóm, napríklad CN^- alebo NO₂^-
polyatómové polycentrické ligandy – zvyčajne veľké organické molekuly, ktoré obsahujú väčší počet atómov, napríklad étery (R₂O) alebo alkylamíny (NR₃)

Alternatívne je ligandy možné klasifikovať podľa ich náboja:^[1]

neutrálne ligandy, napríklad NH₃ alebo H₂O
aniónové ligandy, napríklad OH^- alebo Cl^-
katiónové ligandy, napríklad NO⁺

Chelácia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chelácia

Kyselina etyléndiamínotetraoctová (EDTA) je schopná tvoriť až 6 väzieb s jedným atómom kovu.

Niektoré ligandy sa môžu na centrálny atóm viazať viac než jednou väzbou, takže ďalším spôsobom kategorizácie môže byť počet väzieb, ktoré ligand tvorí. Z tohto hľadiska možno rozlišovať ligandy napríklad nasledovne:^[4]

monodentátne ligandy – tvoria len jednu väzbu, napríklad Cl^- (tieto ligandy môžu tvoriť viac väzieb, ak sú prítomné v komplexoch s viac než jedným centrálnym atómom, vtedy vystupujú ako mostíkové atómy)
bidentátne ligandy – tvoria dve väzby, napríklad etyléndiamín
tridentátne ligandy – tvoria tri väzby, napríklad 1,4,7-trioxacyklononán
polydentátne ligandy – tvoria viac ako tri väzby, napríklad kyselina etyléndiamínotetraoctová (EDTA), schopná tvoriť až 6 väzieb s jedným centrálnym atómom

Namiesto latinského základu „dentátny“ (od dentis, zub) sa niekedy používajú slová funkčný, donorový alebo väzbový (napr. jednodonorové alebo dvojfunkčné ligandy).^[1]

Ligandy, ktoré tvoria viac ako jednu väzbu, sa označujú ako chelačné činidlá. Komplexy, ktoré tvoria, sa potom označujú ako cheláty.^[4]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ligandy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 429.
↑ koordinačná väzba. In: Encyclopaedia Beliana online
↑ koordinačné zlúčeniny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 386.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ČERNÁK, Juraj. Úvod do koordinačnej chémie . Univerzita Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011, . Dostupné online.

Chemický portál

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ligandy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 429.

[2] rdinačná väzba. In: Encyclopaedia Beliana online

[3] rdinačné zlúčeniny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 386.

[:0-4] ČERNÁK, Juraj. Úvod do koordinačnej chémie . Univerzita Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]