Ligatúra (z lat. ligare „zviazať“) sa označuje spojenie dvoch znakov v texte.

V klasickej podobe ide o „zviazanie“ dvoch znakov pri písaní – najviac sa v dnešnom latinskom písme prejavuje v tzv. „písanom“ písme, kde sú spolu previazané všetky písmena v jednom slove.

Pri kníhtlači sa ako ligatúra (po slovensky aj zliatok) označuje aj umiestenie dvoch písmen na jediný odliatok; tieto písmena sú obvykle nejako prepojené či upravené. V dnešnej typografii sa bežne zliatky používajú napr. pre dvojice fi a fl.

Ligatúry v latinke

Ligatúra et- ampersand (&)

Pôvodne v latinke existovali len veľké písmená, ktoré neboli prepojované (inak je tomu v kurzívnom písme). Za účelom rýchleho písania sa začali (hlavne niektoré) písmená prepojovať a začali dostávať nový tvar, vhodnejší pre ligatúry, čím sa objavili malé písmená. Písmo plne prispôsobené ligatúram je však kurzíva, t. j. písmo písané v rýchlosti rukou.

V latinskom písme sa ligatúry používali veľmi často v stredovekých rukopisoch, kde jedno písmeno môže mať až niekoľko tvarov a podôb podľa ligatúry, t. j. podľa toho, aké písmeno predchádza či nasleduje a ako je s ním spojené. Typickou a snáď najznámejšou ligatúrou písmen e + t je & (ampersand).

Ligatúry v slovenčine

V modernej slovenčine sa v kvalitnej tlačenej typografii ligatúry používajú v kombináciách písmen fi, fj, fl, ff, fľ (a teoreticky aj fĺ), okrem prípadov, kedy by ligatúra vznikla na rozhraní dvoch slov v prípade zložených slov (napr. šéfinšpektor). Vzhľadom na rozšírenie výpočtovej techniky v typografických procesoch v poslednej dobe sa často objavujú texty obsahujúce ligatúru fl, ale nie ligatúru fľ (ktorá sa v bežne používaných fontoch vyskytuje veľmi zriedkavo), čo pôsobí nevyrovnaným dojmom.

Ligatúra v arabskom písme

Arabské písmo je kurzíva (napodobňuje rukopisný text), takže celé slová alebo ich časti môžu byť preto pospájané ako ligatúry. Väčšina písmen má štyri formy podľa pozície v slove: samostatnú, počiatočnú, stredovú a koncovú. Ak stojí osamotene je bez ligatúry, na začiatku slova je s následnou ligatúrou, na konci slova s ligatúrou pred sebou, uprostred slova je s ligatúrou na obe strany.

Povinnou ligatúrou, ktorá má špeciálny tvar, je v arabčine ligatúra písmen lám (ل) a alif (ا).

Písma bez ligatúr

Existujú písma, ktoré navzájom písmena nikdy neviažu, a to ani pri kurzívnom písaní. Sem patrí napríklad čínske písmo (ak za písmeno považujeme jeden znak) a ďalšie.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ligatúra (písmo)