A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ligatúra (z lat. ligare „zviazať“) sa označuje spojenie dvoch znakov v texte.
V klasickej podobe ide o „zviazanie“ dvoch znakov pri písaní – najviac sa v dnešnom latinskom písme prejavuje v tzv. „písanom“ písme, kde sú spolu previazané všetky písmena v jednom slove.
Pri kníhtlači sa ako ligatúra (po slovensky aj zliatok) označuje aj umiestenie dvoch písmen na jediný odliatok; tieto písmena sú obvykle nejako prepojené či upravené. V dnešnej typografii sa bežne zliatky používajú napr. pre dvojice fi a fl.
Ligatúry v latinke
Pôvodne v latinke existovali len veľké písmená, ktoré neboli prepojované (inak je tomu v kurzívnom písme). Za účelom rýchleho písania sa začali (hlavne niektoré) písmená prepojovať a začali dostávať nový tvar, vhodnejší pre ligatúry, čím sa objavili malé písmená. Písmo plne prispôsobené ligatúram je však kurzíva, t. j. písmo písané v rýchlosti rukou.
V latinskom písme sa ligatúry používali veľmi často v stredovekých rukopisoch, kde jedno písmeno môže mať až niekoľko tvarov a podôb podľa ligatúry, t. j. podľa toho, aké písmeno predchádza či nasleduje a ako je s ním spojené. Typickou a snáď najznámejšou ligatúrou písmen e + t je & (ampersand).
kombinácia | bez ligatúry | ligatúra |
---|---|---|
f+l | fl | fl |
f+f+l | ffl | ffl |
f+i | fi | fi |
f+f+i | ffi | ffi |
f+f | ff | ff |
s+t | st | st |
ſ+t | ſt | ſt |
o+e | oe | œ |
Ligatúry v slovenčine
V modernej slovenčine sa v kvalitnej tlačenej typografii ligatúry používajú v kombináciách písmen fi, fj, fl, ff, fľ (a teoreticky aj fĺ), okrem prípadov, kedy by ligatúra vznikla na rozhraní dvoch slov v prípade zložených slov (napr. šéfinšpektor). Vzhľadom na rozšírenie výpočtovej techniky v typografických procesoch v poslednej dobe sa často objavujú texty obsahujúce ligatúru fl, ale nie ligatúru fľ (ktorá sa v bežne používaných fontoch vyskytuje veľmi zriedkavo), čo pôsobí nevyrovnaným dojmom.
Ligatúra v arabskom písme
Arabské písmo je kurzíva (napodobňuje rukopisný text), takže celé slová alebo ich časti môžu byť preto pospájané ako ligatúry. Väčšina písmen má štyri formy podľa pozície v slove: samostatnú, počiatočnú, stredovú a koncovú. Ak stojí osamotene je bez ligatúry, na začiatku slova je s následnou ligatúrou, na konci slova s ligatúrou pred sebou, uprostred slova je s ligatúrou na obe strany.
Povinnou ligatúrou, ktorá má špeciálny tvar, je v arabčine ligatúra písmen lám (ل) a alif (ا).
kombinácia | nesprávna ligatúra | špeciálna ligatúra |
---|---|---|
ل + ا | ﻟﺎ | ﻻ |
Písma bez ligatúr
Existujú písma, ktoré navzájom písmena nikdy neviažu, a to ani pri kurzívnom písaní. Sem patrí napríklad čínske písmo (ak za písmeno považujeme jeden znak) a ďalšie.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ligatúra (písmo)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abeceda (jazykoveda)
Abreviatúra (staré rukopisy)
Abugida
Ampersand
Arabské písmo
Arménske písmo
Braillovo písmo
Démotické písmo
Dévanágarí
Dejiny písma
Desaťprstová hmatová metóda
Dysgrafia
Egyptské hieroglyfické písmo
Emotikon
Faistský disk
Fenické písmo
Fonetické písmo (len zvuky)
Glyf (znak)
Grécke písmo
Graféma
Hanča
Hebrejské písmo
Hebrejské písmo (novšie)
Hieratické písmo
Hláskové písmo (znak pre hlásku)
Ideografické písmo
ISO 15924
Kórejské písmo
Kana (písma)
Kandži
Katakana
Kipu
Klinové písmo
Koptské písmo
Latinské písmo
Ligatúra (písmo)
Lineárne písmo A
Lineárne písmo B
Logografické písmo
Neotifinag
Oghamové písmo
Písací stroj
Písma sveta
Písmeno
Písmo (jazykoveda)
Pasigrafia
Petroglyf
Piktogram
Podpis
Pojmové písmo (Frege)
Pravé hláskové písmo
Predmetné písmo (fyzické predmety)
Prepis z japonského písma do latinky
Protoliterate period
Rébus (jazykoveda)
Rodina písiem
Rukopis (písanie)
Runy (germánske písmo)
Slabičné písmo
Spoluhláskové písmo
Stenografia
Strojopis
Sumerské písmo
Tána
Thajské písmo
Tibetské písmo
Tifinag
Typ písma (jazykoveda)
Zložka (jazykoveda)
Znak (písmo)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk