Liptovské Sliače
obec
Kostol sv. Šimona a Júdu
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Ružomberok
Región	Liptov
Nadmorská výška	550 m n. m.
Súradnice	49°04′00″S 19°24′00″V / 49,066667°S 19,400000°V / 49.066667; 19.400000
Rozloha	19,6 km² (1 960 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 755 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	191,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1251
Starosta	Milan Frič[3] (nezávislý)
PSČ	034 84
ŠÚJ	511005
EČV (do r. 2022)	RK
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Liptovské Sliače - Stredný Sliač, ul. Seč 635/2
E-mailová adresa	urad@liptovskesliace.sk
Telefón	4372 169
Fax	4372 171
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovské Sliače
Webová stránka: liptovskesliace.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Liptovské Sliače (do roku 2001 Sliače) sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Polohopis

Katastrálne územie obce leží v strednej časti údolia riečky (potoka) Sliačanky v Liptovskej kotline, v nadmorskej výške v rozpätí 500 až 1261 metrov. Najväčšiu šírku dosahuje medzi miestnymi časťami Hvozdec a Patoka, kde má 3,4 km. Dĺžka katastrálneho územia je 8,5 km. Rozlohou 1960 ha patrí v okrese Ružomberok medzi obce so stredne veľkým katastrálnym územím. V chotári je Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s mofetovým prameňom.

Časti obce

• Nižný Sliač
• Stredný Sliač
• Vyšný Sliač

Dejiny

Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve - Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Bela IV. Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. Vo Vyšnom Sliači bol v roku 2000 postavený a konsekrovaný kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie, zvaný aj Archa Locus.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu v časti Stredný Sliač, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia rokov 1326-1334.^[4] Kostol je situovaný v opevnenom areáli uprostred obce. Úpravami prešiel v roku 1570, kedy bol zaklenutý. V roku 1680 bola pristavaná veža. Zo 17. storočia pochádza aj obranný múr okolo kostola. V 18. storočí bol barokovo prestavaný. Nachádzajú sa tu nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Ďalšia výmaľba kostola pochádza od Jozefa Hanulu z rokov 1896-1898. Nachádza sa tu hodnotné zariadenie, ako hlavný neskororenesančno-barokový oltár s neskorogotickým tabuľovým obrazom Madony z roku 1517. Bočné oltáre Panny Márie a sv. Mikuláša sú gotické z roku 1510. Kazateľnica je baroková z 18. storočia. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je členená nárožnou bosážou a ukončená barokovou helmicou s laternou.

• 

  Kostol sv. Šimona a Júdu

• 
• 
• 

  Pohľad do presbytéria

• 

  Gotický južný portál

• 

  Stredoveká výmaľba kostola

Ľudová kultúra

Bohaté ľudové tradície, piesne a tance udržujú miestne folklórne súbory Sliačanka a detská skupina Sliačanček, ktoré ich prezentuju na domácich a zahraničných folklórnych festivaloch.

Osobnosti obce

Rodáci

• Vavrinec Ivák (* 1650 - † 1707), prefekt ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečéniho, spišský kanonik
• Jozef Hanula (* 1863 - † 1944), maliar kritického realizmu
• Jozef Benčo (* 1938 - † 2013), ekonóm, vedec, vysokoškolský pedagóg
• Anna Hulejová (* 1939), speváčka ľudových piesní

Pôsobili tu

• Rudolf Likavčan (* 1960), maliar
• Andrej Hlinka

Partnerské obce

• Háj ve Slezsku, Česko

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce