Liptovský meč je typ bronzového meča. Bol rozšírený najmä v oblasti lužickej kultúry v období 1200 – 1000 pred Kr. Jeho názov zaviedol do literatúry Jan Eisner v roku 1933. Liata rukoväť, na ktorú sa sústreďovala výzdoba bola zakončená kotúčom a mala driek eliptického prierezu s 3 reliéfnymi obvodovými rebrami. Časté boli v depotoch (Komjatná, Martinček, Sliače, Bošáca – Špania dolina).

Literatúra

Hrala, J.: Otázka puvodu meču liptovského typu s čiškovitou rukojetí. In: Archeologické rozhledy, 6, 1954, s. 215 – 226.