Lokálna cirkev

Lokálna cirkev je základný prvok štruktúry katolíckej cirkvi.

Lokálnu cirkev spravuje obvykle biskup a jeho spolupracovníci - presbyteri (kňazi) a diakoni. Lokálne cirkvi sa združujú do väčších celkov - cirkví sui iuris podľa obradu, takže sa hovorí o cirkvi latinskej, melchitskej, chaldejskej, malabarskej, ukrajinskej a pod.

V latinskej cirkvi sa biskupi združujú do biskupských konferencií, ktoré sa neviažu na nijaké územie a prekrývajú sa. Podkladom združenia môže byť národ, štát, jazyková oblasť, svetadiel. Biskupská konferencia so špeciálnym statusom má vymedzené právomoci na území svojich členov. Tradičnou vyššou územnou jednotkou je cirkevná provincia; jej centrom je arcidiecéza, k nej sú pridružené sufragánne diecézy. Vo východných katolíckych cirkvách majú správnu úlohu miestne synody biskupov a patriarchovia, resp. väčší arcibiskupi alebo metropoliti.

Činiteľom jednoty a predstaveným všetkých lokálnych katolíckych cirkví a všetkých členov cirkvi je biskup Ríma, ktorý sa považuje na námestníka Krista. Je zároveň patriarchom západnej (latinskej) cirkvi. Bežne sa označuje výrazom rímsky pápež alebo Svätý otec.

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.