Londýn - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Londýn
Londýn
London
Hlavné mesto Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Konštituentná krajina Anglicko
Región Veľký Londýn
Obce City, Westminster a 31 obvodov
Rieka Temža
Súradnice 51°30′26″S 0°07′39″Z / 51,50722°S 0,12750°Z / 51.50722; -0.12750
Rozloha 1 572 km² (157 200 ha)
Obyvateľstvo 8 908 081 (2018)
Hustota 5 666 obyv./km²
Starosta (Mayor) Sadiq Khan (Labouristická strana)
Časové pásmo ZEČ
 - letný čas ZELČ
PSČ rôzne
Poloha mesta v Anglicku
Poloha mesta v Anglicku
Map
Veľký Londýn (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: London
Webová stránka: london.gov.uk
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Londýnčan, Londýnčanka

Londýn (angl. London) je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Je to tretie najväčšie mesto v Európe. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža. V súčasnosti je pre svoju polohu a politické podmienky najvýznamnejším finančným centrom na celom svete.[1] Produkuje 17% HDP Spojeného kráľovstva. Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo štyroch najdôležitejších miest sveta.

Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou pôsobnosťou, ako aj nadnárodných spoločností a organizácií. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých inštitúcií a kultúrnych ustanovizní, vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších miest.

Definícia Londýna

Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako Veľký Londýn, ktorý bol administratívne založený v roku 1965. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: City of London a City of Westminster. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako Vnútorný Londýn.

Ako stred Londýna je označovaný pomník na Charing Cross, ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londýna označili Londýnskym kameňom v City.

Geografia a podnebie

Veľký Londýn má rozlohu 1 579 km²; je tiež prístavom na rieke Temža, ktorá je prispôsobená na lodnú dopravu. Londýn (City of London) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. London Bridge. V 18. storočí boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad Parliament Hill alebo Primrose Hill, sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys.

Rieka Temža bola kedysi ďaleko širšia a plytšia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je prílivová rieka a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný záplavami. Táto hrozba sa časom stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým izostatickým zdvíhaním. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované bariéry na Temži vo Woolwichi. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky[2].

Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 °C, aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými. Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 °C. Bola nameraná na letisku Heathrow počas horúceho leta 2003. Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca 25 mm. Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod 600 mm) sú nižšie ako v Ríme alebo Sydney. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5 °C oproti okoliu.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov Londýna v roku 1801 bol asi 860 000 (pre porovnanie Paríž mal v roku 1802 asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku 1825 do 1925, keď bol prekonaný New Yorkom.

Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem Cockney. Veľký Londýn (1 579 km²) má oficiálne 8 908 081 obyvateľov (2018), čo ho radí po Istanbule (15 mil.) a Moskve (12,5 mil.) na 3. najľudnatejše mesto Európy.

Pri sčítaní v roku 2001 klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo Európsku úniu. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo Spojeného kráľovstva.

Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí (Veľký Londýn) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku 2001 8 278 251.[3] Počtom obyvateľov bol v tom čase Londýn tretím najväčším mestom v Európe po Moskve (11,7 miliónov obyvateľov v roku 2000) a Paríži (9,6 miliónov obyvateľov v roku 1999).

Na rozdiel od iných štátov neposkytuje Spojené kráľovstvo národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. London’s metropolitan area) s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu 16 043 km² s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov Škótska, Walesu a Severného Írska dohromady.[4] Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou Moskvy (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť Paríža (11,5 miliónov v roku 2004). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. Dover, ležiaci na brehoch Lamanšského prielivu alebo Colchester mesto na severe Essexu. Po odčítaní východného Kentu, severného Essexu a West Berkshire je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi.

V roku 2004 zastupiteľstvo Veľkého Londýna oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. metropolitan region) s centrom v Londýne s rozlohou 27 224 km² a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje Veľký Londýn, celé juhovýchodné Anglicko a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí[5][6][7].

História

Royal Albert Hall.
Tower Bridge za súmraku
Buckinghamský palác.
Výmena stráží pred Buckinghamským palácom.
Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - Dejiny Londýna.

Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku 43 po Kristovi založili rímske légie cisára Claudia. Gaius Iulius Caesar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia.

Na začiatku 7. storočia prišla do Londýna kresťanská misia z Ríma. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku 851 vtrhli do Londýna Vikingovia a zničili značnú časť mesta. V roku 886 sa kráľ Alfréd Veľký podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto Winchester.

Rok 1066, najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. Viliam I. Dobyvateľ si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez Lamanšský prieliv svoju armádu a v bitke pri Hastingse porazil kráľa Haralda.

Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď Wales a Škótsko im odolávali niekoľko storočí. Normani zaviedli feudálny systém s aristokraciou, ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnuca trieda hovorila po francúzsky až do 13. storočia, keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest.

Po niekoľkoročnej vysiľujúcej občianskej vojne nastolili tudorovskí panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra Mária I. Krvavá sa pokúsila zaviesť katolicizmus, ale za vlády jej nevlastnej sestry Alžbety I. si anglikánska cirkev upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. Renesančné umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika Williama Shakespeara.

Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol Jakub I., ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s parlamentom. Za vlády syna Karola I. konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku 1660 opäť získal trón Karol II. Po jeho smrti musel Jakub II. opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie Viliama III. Oranžského a Márie II. Stuartovej, ktorí potlačili povstanie katolíckych jakobitov.

V 18. storočí sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva, silnela trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a parné stroje, prieplavy a železnica približovali začiatok priemyselnej revolúcie. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Ale v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali.

Keď sa v roku 1837 stala princezná Viktória kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posilňoval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Ale v roku 1901, na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém.

V roku 1901 skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany 19. storočia a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila prvá svetová vojna. Následné ekonomické problémy vyvrcholili veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov.

Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou Luftwaffe, ktorá bombardovala Londýn počas 2. svetovej vojny. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov IRA, čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou Sinn Féin o osamostatnení Severného Írska. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane. 7. júla 2005 zaútočili islamskí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ Letných olympijských hier v roku 2012. Ďalší útok bol uskutočnený 21. júla 2005, našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov. V roku 2012 sa v Londýne uskutočnila letná olympiáda. V Marci 2017 zrazil terorista autom ľudí na moste kde spolu zabil 6 ľudí.

Dnešný Londýn

Dnešný Veľký Londýn zahrňuje City a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je Westminster, kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy New Yorku a Tokia dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia.

Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; Westminster s Westminsterským opátstvom, Buckinghamský palác, Clarence House atď. Ďalej je to Vedecké múzeum, Prírodovedné múzeum, Britské múzeum, Národná galéria, galérie Tate Britain a Tate Modern, mosty London Bridge, Tower Bridge, hvezdáreň v Greenwichi a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný.

Časti Londýna

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vnútorný Londýn
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vonkajší Londýn
Panoráma londýnskeho City.
Červený "doubledecker" prechádzajúci Piccadilly Circus.
Trh vo Whitechapel.
Canary Wharf – najvyššia budova, One Canada Square, je najvyšším britským mrakodrapom od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu Tower Bridge.
Hampstead Heath.
City Hall v noci. Miesto, kde sa schádza Greater London Authority.

Centrálny Londýn

City of London

City of London (angl. tiež Square Mile – štvorcová míľa) je hlavným finančným centrom Spojeného kráľovstva a jedným z najdôležitejších na svete. Je riadená Corporation of London, inštitúciou, ktorá má stredoveké korene a na jej čele je Lord Mayor of London (v slovenskom prostredí primátor). V City je samostatná policajná zložka City of London police. Pôvodnú dominantu Katedrálu sv. Pavla doplnili vysoké budovy kancelárií vrátane najvyšších Tower 42 (známa skôr ako NatWest Tower) a 30 St Mary Axe (ľudovo nazývaná Gherkin (angl. uhorka), postavená v roku 2003).

City má iba malé množstvo stálych obyvateľov (asi 7 000), ale počas dňa tu pracuje až 300 000 ľudí. V poslednej dobe sa finančné centrum stále viac presúva z City do Canary Wharf na východe Londýna.

West End

West End je považovaný za najpopulárnejší nákupný a zábavný obvod Londýna. Nachádza sa tu aj Trafalgar Square, jedna z najnavštevovanejších pamiatok Londýna. Oxford Street je jednou z najznámejších ulíc sveta pre nakupovanie módneho značkového oblečenia. Vybieha z Charing Cross Road na východe cez Oxford Circus, kde pretína Regent Street, do Marble Arch na západ. Sídli na nej veľké množstvo obchodných domov známych firiem (Selfridges, John Lewis a Marks and Spencer). Tottenham Court Road smerujúca na sever z východného konca Oxford Street sa vyznačuje nadbytkom obchodov s hi-fi, počítačmi a inou elektronikou.

Na juh od východnej časti Oxford Street sa rozkladá Soho, sieť malých uličiek plných reštaurácií, krčmičiek, menších obchodov a butikov, divadiel a kín, rovnako ako mediálnych, filmových, inzertných a postprodukčných firiem. Soho je tiež známe svojimi rušnými klubmi, barmi a gay komunitou.

Piccadilly je známou dopravnou tepnou, ktorá vedie z Piccadilly Circus na východe k Hyde Park Corner na západe. V jej okolí nájdeme štvrť Mayfair a Green Park. Ďalšími dopravnými tepnami tejto časti mesta sú Regent Street a Bond Street.

Východný Londýn

Východný Londýn bol centrom metropolitnej priemyselnej oblasti a väčšina tohto územia je v súčasnosti výrazne prestavovaná ako časť Thames Gateway. Táto oblasť zohrala kľúčovú úlohu v úspešnej kandidatúre na usporiadanie Olympijských hier v roku 2012, a teraz prebieha výrazná obnova tohto územia pre zabezpečenie úspešného konania Olympiády. Je to už po druhýkrát v modernej histórii, keď je táto oblasť výrazne prestavovaná, po prvýkrát to bolo po náletoch nemeckého letectva v čase Druhej svetovej vojny.

East End

East End je najbližšie k pôvodnému londýnskemu prístavu a je oblasťou, kde sa najčastejšie usídľujú prisťahovalci prichádzajúci do prístavu. Boli to postupne prisťahovalecké vlny Francúzov, Hugenotov, Belgičanov, Židov a Pakistancov.

East End sa rozrastá z východnej časti City a zahrňuje tieto mestské časti – Whitechapel, Mile End, Bethnal Green, Hackney, Bow a Poplar. V tejto časti mesta sa nachádzajú mnohé zaujímavé miesta vrátane londýnskych trhovísk (Columbia Road Flower Market, Spitalfields Market, Brick Lane Market, Petticoat Lane Market) a niekoľko múzeí napríklad Geffrye Museum a Museum of Childhood v Bethnal Green.

East End je oblasť s nejasnými hranicami. Je to miesto opradené legendami, sentimentom a Cockney. Vyskytuje sa tu organizovaný zločin a gangsteri. V East Ende nájdeme jednu z najchudobnejších oblastí Spojeného kráľovstva.

Docklands

Docklands, mestská časť na Isle of Dogs, prechádza od roku 1980 búrlivým rozvojom. V prvých rokoch od roku 1980 bolo obsadzovaných mnoho skladov vo Wappingu a používali sa ako umelecké dielne a lacné ubytovne. To neodvratne pritiahlo pozornosť vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa tu postupne sťahovali. London Docklands Development Corporation (LDDC) bola založená v roku 1981 aby naštartovala proces využitia a zmeny tváre tejto oblasti. Najznámejším výsledkom je Canary Wharf, ktorého najznámejšou dominantou je One Canada Square kancelárska budova (ktorá je často nesprávne nazývaná Canary Wharf), najvyšší britský mrakodrap od roku 1991.

Masívny rozvoj počas posledných rokov priniesol výstavbu mnohých ďalších mrakodrapov a mnoho významných firiem (investičné bankovníctvo, advokátske kancelárie a pod.) sem prenieslo svoje centrály. Príkladom týchto firiem sú HSBC, Barclays rovnako ako európska centrála Citigroup.

Rozvoj tohto územia vyprovokoval vznik mnohých reštaurácií a nočných klubov, ktoré boli otvorené v priľahlých obchodných centrách rovnako ako otvorenie niekoľkých komplexov kín. Spojenie tejto oblasti s metrom a s ostatnými časťami mesta zaisťuje Docklands Light Railway (DLR). Na severe od Temže v okolí Limehouse Basin a smerom k Wapping, rovnako tak na juhu od Temže boli pôvodné lodenice a staré doky prebudované na byty s vysokým nájomným pre skupiny bankárov, vývojárov softvéru a iných profesií pracujúcich vo finančnom centre v okolí Docklands. Ďalej na východ v londýnskom predmestí Newham je London City Airport a ExCeL Exhibition Centre.

Západný Londýn

Západný Londýn zahrňuje elegantné a nákladné rezidenčné oblasti ako Notting Hill, známej z filmu z roku 1999 s Hughom Grantom a Juliou Robertsovou. Vo vnútri tejto štvrti je aj známe antické trhovisko v Portobello Road. Kensington a Chelsea sú oblasti s najluxusnejším bývaním v Spojenom kráľovstve. Je tu aj uznávaná ulica Kings Road, stredisko nákupov a význačná dopravná tepna.

Západným smerom pri White City, blízko Shepherd's Bush, je hlavné operačné centrum BBC, a ešte ďalej na západ na predmestí Hillingdon, leží letisko Heathrow. Juhozápadným smerom od tejto časti nájdeme predmestie Richmond upon Thames vrátane Richmondu a Twickenhamu. Tento kút Londýna je domovom Richmond Parku, najväčšieho londýnskeho parku a vo Twickenhame má sídlo ragbyová únia.

Južný Londýn

V južnom Londýne nájdeme tak odlišné časti ako Wimbledon (známy usporadúvaním veľkého tenisového turnaja), Bermondsey a Dulwich. Greenwich - ležiaci na brehoch Temže v miestach, kde táto rieka meandruje je známy parkom a je tiež sídlom Royal Greenwich Observatory.

Brixton, Camberwell a Peckham sú domovom pre mnoho rodín imigrantov zo západnej Indie, ktorí sa do Spojeného kráľovstva prisťahovali v rokoch 1950, 1960 a 1970.

Severný Londýn

Severný Londýn zahrňuje napríklad predmestia Hampstead a Highgate, ktoré si uchovali vidiecky ráz. Severná časť je viac kopcovitá ako južná a z mnohých kopcov je nádherný rozhľad na mesto. Sú tu veľké parky vrátane Hampstead Heath s Parliament Hill známy výborným výhľadom na Londýn a Alexandra Park s Alexandra Palace. Mnoho oblastí má výrazné zastúpenie menšín napríklad Stamford Hill, v ktorom býva výrazná komunita ortodoxných židov, a Green Lanes v štvrti Harringay s výrazným zastúpením tureckej a gréckej menšiny. Islington, jedna z najbohatších oblastí severného Londýna je sídlom futbalového klubu Arsenal Londýn. Severný Londýn je aj sídlom ďalšieho známeho futbalového klubu Tottenham Hotspur, ktorého štadión je v blízkom Tottenhame.

Správne členenie

Veľký Londýn je rozdelený na 32 mestských častí a londýnske City. Jednotlivé samosprávy mestských štvrtí sú najdôležitejšou jednotkou miestnej správy Londýna a sú zodpovedné za väčšinu lokálnych služieb v oblasti, ktorú spravujú. City nie je spravované bežnou miestnou radou, ale historickou Corporation of London.

Greater London Authority (GLA), najvyšší správny orgán Veľkého Londýna, má vplyv na dianie v celej oblasti Veľkého Londýna a je zodpovedný za koordináciu činností samospráv mestských štvrtí, strategické plánovanie a chod služieb, ktoré majú dosah na celý Londýn ako napríklad polícia, požiarna ochrana a doprava. GLA sa skladá z Mayor of London (primátor) a London Assembly (mestské zastupiteľstvo).

Bývalý primátor Ken Livingstone, bol zvolený ako nezávislý kandidát vo voľbách v roku 2000. Napriek odporu všetkých významných politických strán a tlače sa spočiatku tešil veľkej podpore Londýnčanov. Vo voľbách v máji 2008 ho porazil Boris Johnson. Dnešné GLA bolo ustanovené ako náhrada za Greater London Council (GLC), ktorý vznikol v roku 1965 a bol zrušený v roku 1986 po politických šarvátkach medzi GLC (vtedy vedeným Kenom Livingstonom) a vládou konzervatívnej strany vedenou Margaret Thatcherovou.

Predchádzajúce londýnske administratívne úrady:

Po zrušení GLC v roku 1986, prešla väčšina jeho právomocí na samosprávy mestských štvrtí a zvyšok bol zabezpečovaný ich spoluprácou alebo inými nevolenými orgánmi. Samosprávy mestských obvodov tak získali značnú autonómiu a jednotný štatút a aj keď po obnovení GLC stratili určitú časť vplyvu, stále existujú oblasti v ktorých sú nezávislé od GLC. Londýn je v parlamente reprezentovaný 74 poslancami.

Policajnú službu pre 32 londýnskych obvodov zabezpečuje Metropolitan Police Service, všeobecne označovaná skôr ako Metropolitan Police, alebo jednoducho Met. City má svoju vlastnú policajnú správu City of London Police.

Zdravotná služba v Londýne je riadená vládou prostredníctvom National Health Service (NHS - národná zdravotná služba). Veľký Londýn je rozdelený na 5 Strategic Health Authorities [8].

Doprava

Londýnsky Doubledecker.
Londýnske metro a stanica Green Park na Jubilee Line.
Letisko London Heathrow je najväčším letiskom sveta v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných linkách
Vlaky Eurostaru od roku 2007 končia na londýnskej stanici St Pancras

Londýn je z pohľadu dopravy jedno z najrušnejších miest na svete. Doprava je spravovaná úradom primátora (Mayor Of London), ale jeho finančný vplyv je obmedzený. Výkonným orgánom riadenia londýnskeho dopravného systému je Transport for London (TfL). Sieť mestskej hromadnej dopravy je jedna z najrozsiahlejších na svete, ale často sa potýka s prehustením a výpadkami. Je jedným z najkomplexnejších dopravných systémov s 1 miliardou prepravených osôb metrom ročne.

Londýn je známy vďaka svojim červeným poschodovým autobusom (doubledecker), ktoré sú v prevádzke od roku 1956. Tieto autobusy budú vyradené z používania na hlavných linkách systému TfL. Posledný spoj išiel tento autobus 9. decembra 2005 na linke 159. Ako pripomienky na používanie týchto autobusov sú zriadené dve linky, na ktorých je doprava zabezpečovaná týmito autobusmi.

Dopravný systém Londýna obsahuje – London Underground (metro, zvyčajne označované pojmom tube); Bus (autobusová doprava); River Services (riečna doprava); Docklands Light Railway (DLR – spojenie Canary Wharf s ostatnými časťami Londýna); Croydon Tramlink (električka); National Rail (vlak) a Thameslink.

Od roku 2005, ako príprava na Letné olympijské hry 2012, bude do rozvoja londýnskej dopravnej infraštruktúry, najmä metra, investovaných 7 miliárd libier. V roku 2013 má byť sprevádzkované Crossrail - vlakové spojenie vedúce čiastočne nad zemou a čiastočne pod zemou a Cross River Tram - električková doprava z južného cez centrálny do severného Londýna. Tiež má byť vybudovaná nová vlaková stanica, pre rýchlejšie spojenie s Bruselom a Parížom.

Spojenie s ostatnými mestami Veľkej Británie a ostatnými mestami Európy a sveta je zabezpečené kvalitnou sieťou železníc, autobusových a leteckých liniek. Mesto Londýn ma 5 medzinárodných letísk, sú to Stansted, Luton, Gatwick, Heathrow a City (Londýnske letiská, Letisko London City Airport).

Vzdelanie

Westminster School, Harrow School a St. Paul's School sú jedny z najznámejších a najkvalitnejších stredných škôl na svete, všetky sídlia v Londýne.

Londýn je domovom University of London, jednou zo svetových megauniverzít. Sú do nej začlenené inštitúcie University College London, The London School of Economics and Political Science, Queen Mary University of London, Birkbeck a iné.

Okrem University of London je v meste aktívnych mnoho iných (menších) univerzít, napríklad University of Arts a City University London.

Médiá

Médiá Spojeného kráľovstva sú sústredené v Londýne. To sa občas prejavuje tým, že sa koncentrujú na londýnske témy viac, ako to zodpovedá ich významu. Všetky hlavné televízne spoločnosti majú svoje sídla v Londýne, vrátane BBC, čo je najrešpektovanejšia britská spravodajská a mediálna organizácia. V júni 2004 sa niektoré súčasti BBC, napríklad BBC Sport, CBBC, Cbeebies, BBC Three a BBC Radio Five Live, presťahovali na sever do Manchesteru. BBC má tiež regionálne stanice v mnohých ďalších britských mestách. Medzi ďalšie veľké televízne spoločnosti patria – ITV, BskyB, Channel 4 a Five. Londýn je tiež centrom filmovej tvorby s množstvom firiem zaoberajúcimi sa ich výrobou.

Anglickému novinovému trhu dominujú celoštátne noviny a sídla všetkých novinových vydavateľstiev sú umiestnené v Londýne (výnimkou je The Guardian, ktorého centrum je v Manchesteri, ale je redigovaný v Londýne). Do 70. rokov 20. storočia bol novinový priemysel sústredený na ulici Fleet Street, ale v priebehu 80. rokov s nástupom počítačovej digitálnej tlače, veľa spoločností sa presťahovalo do väčších kancelárskych komplexov, hlavne do Wapping blízko Tower Bridge. Posledná veľká spravodajská agentúra Reuters sa presunula do Canary Wharf v roku 2005. Napriek tomu sa pojem Fleet Street stále používa na označenie tlače ako inštitúcie. Mnoho celoštátnych novín vydáva svoje regionálne vydania pre severné Anglicko, Škótsko a Wales.

Londýn je strediskom britského filmového a televízneho odvetvia s veľkými štúdiami na západnom okraji mesta a postprodukčnými centrami v Soho. Londýn je jedno z dvoch najväčších miest sveta, spolu s New Yorkom, vydávajúcich anglické publikácie. Medzi globálne mediálne koncerny, ktoré majú sídlo v Londýne, patria vydavateľské skupiny ako napríklad Pearson, spravodajská agentúra Reuters a svetová dvojka reklamného odvetvia – WPP Group.

Londýnske lokálne média majú, rovnako ako vo zvyšku Anglicka, vo všeobecnosti menší vplyv, ako celoštátne, ale existujú niektoré zaujímavé tituly. V Londýne sú vydávané lokálne denníky napríklad Evening Standard a časopis Metro, ktorý je dostupný zadarmo najmä ráno na staniciach a vo vlakoch metra. Nezávislý týždenník Time Out Magazine ponúka informácie o koncertoch, filmoch a divadelných predstaveniach a je vydávaný od roku 1968. BBC prevádzkuje miestne londýnske rádio BBC London, vedľa ktorého existuje aj niekoľko nezávislých rádiových staníc ako napríklad Capital FM, Kiss 100 a Resonance FM.

Náboženstvo

Westminsterské opátstvo v noci.
Kostol St Martin-in-the-Fields.
Štadión klubu Arsenal.
Lord's Cricket Ground.

Keď pápež Gregor Veľký v roku 597 poslal svätého Augustína aby uviedol Anglicko do katolíckej cirkvi, predpokladal, že titul, ktorý získa jeho vyslanec bude Arcibiskup londýnsky, pretože toto mesto bolo známe ako hlavné mesto rímskej kolónie Británia. Vzhľadom na to, že jeho posol bol vrelo privítaný v Kentskom kráľovstve, bolo arcibiskupstvo založené v Canterbury. Napriek tomu bol Londýn vždy dôležitým náboženským centrom a každý canterburský arcibiskup tu trávil mnoho času. Jeho oficiálna rezidencia je v Labet Palace.

Anglikánska cirkev má dvoch arcibiskupov – Arcibiskup londýnsky, ktorý spravuje časť Londýna na sever od Temže a ktorý sídli v najväčšom londýnskom barokovom chráme katedrále svätého Pavla a Arcibiskup southwarský, ktorý spravuje anglikánsku cirkev na juh od Temže. Dôležité národné a kráľovské ceremónie sú rozdelené medzi Katedrálu svätého Pavla a Westminsterské opátstvo, gotický kostol veľkosti katedrály. Rovnako ako v iných častiach Spojeného kráľovstva návštevy bohoslužieb klesajú a anglická cirkev sa musí vyrovnať s poklesom popularity.

Rímskokatolícky Arcibiskup westminsterský je všeobecne uznávaný ako hlava katolíckej cirkvi v Anglicku a Walese. Ďalšie tradičné protestantské cirkvi, ktoré majú rezidenciu v Londýne sú napríklad United Reformed Church a Quakers. Mnoho imigrantov založilo svoje vlastné cirkvi, napríklad je tu zastúpená gréckokatolícka cirkev a existujú tu ďalšie protestantské zbory. Londýn je najdôležitejším centrom islamu v Spojenom kráľovstve. Na dvoch londýnskych predmestiach sú enklávy s najväčším počtom moslimov v Spojenom kráľovstve – Tower Hamlets a Newham. London Central Mosque (londýnska centrálna mešita) je veľmi dobre známa londýnska silueta, postavená na okraji Regent’s Parku a ďalšie mešity sú aj v iných častiach mesta.

Hinduistický chrám v Neasden – Neasden Temple, je najväčším hinduistickým chrámom mimo Indie a zároveň pozoruhodným príkladom modernej budovy postavenej v tradičnom štýle. Väčšina dokonale prepracovaných a spletitých mramorových plastík použitých v chráme bolo vytesaných v Indii.

Viac ako dve tretiny britských židov žije v Londýne, čo radí Londýn na 13. miesto na svete v počte židov žijúcich mimo Izraela [9].

Šport

Londýn je miestom konania jedného z najväčších maratónov a masovou účasťou, Londýnskeho maratónu, uskutočnili sa tu Letné olympijské hry 1908, 1948 a 2012. Londýn bol zvolený ako miesto usporiadania Letných olympijských hier 2012 v júni 2005. Stal sa tak prvým mestom, kde sa uskutočnili letné olympijské hry po tretíkrát.

Najnavštevovanejším športom v Londýne je futbal a sídli tu niekoľko popredných futbalových klubov. V histórii neboli londýnske kluby príliš úspešné v získavaní najcennejších futbalových trofejí tak, ako napríklad Liverpool alebo Manchester United, ale súčasný Arsenal (založený vo Woolwich Arsenal, ale v roku 1913 sa presťahoval na Highbury a v 2006 na Emirates Stadium) a Chelsea (hrá na Stamford Bridge vo Fulhame) sú, spolu s Manchester United, považované za členov veľkej trojky - Big 3. V sezóne 2003/04 boli prvou dvojicou londýnskych klubov v najvyššej anglickej futbalovej súťaži, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach s víťazným Arsenalom. V sezóne 2004/05 sa situácia zopakovala, tentokrát zvíťazila Chelsea.

V sezóne 2007/08 hrá v najvyššej futbalovej súťaži FA Premier League päť londýnskych klubov – Arsenal, Tottenham, Chelsea, Fulham a West Ham United. V plne profesionalizovanej Football League (liga o jednu úroveň nižšia ako Premier League) hrá šesť londýnskych oddielov – Watford FC, Charlton Athletic Crystal Palace (hrajú v South Norwood), Leyton Orient, Millwall a Queens Park Rangers (QPR) – všetky už hrali v najvyššej lige.

Londýn bol jedným z miest konania Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1966 a Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1996 a finálových stretnutí oboch turnajov. Londýn hostil finále PMEK v rokoch 1968, 1978 a 1972. Futbalový štadión vo Wembley – národný futbalový štadión, ktorý bol svedkom mnohých významných medzištátnych a klubových futbalových a ragby zápasov, bol do r. 2006 v rekonštrukcii. Po dobu jeho rekonštrukcie bol miestom dôležitých zápasov cardiffský Millennium Stadium.

Veľmi populárnym športom v Londýne je tiež ragby, ktorého priaznivci pochádzajú najmä zo stredných vrstiev spoločnosti zo severu a západu mesta. Anglický národný ragbyový štadión je v Twickenhame. Tri z dvanástich klubov elitnej ligy – Guinness Premiership pochádzajú z Londýna. Kluby London Irish, Saracens a Wasps hrajú na ihrisku mimo Veľkého Londýna, ale v metropolitnej oblasti. Harlequins, ktorí zostúpili po sezóne 2004/05 do nižšej súťaže National Division One, hrajú v oblasti Veľkého Londýna.

V Londýne sú dve kriketová ihriská – Lord’s Cricket Ground – domov Middlesex a Marylebone Cricket Club na predmestí St John's Wood kúsok na sever od Regent’s Parku a Oval – sídlo Surrey v južnom Londýne.

All England Lawn Tennis and Croquet Club je miestom konania známeho tenisového turnaja vo Wimbledone na juhovýchode Londýna. V roku 2012 sa stal Londýn dejiskom Olympijské hry (moderné), a to dňoch 27. júla do 12. augusta

Ekonomika

Londýnske City je finančným centrom Londýna, kde sídlia banky a maklérske, poisťovacie, právne a účtovnícke firmy. Druhé finančné centrum sa stavia v oblasti Canary Wharf na východe Londýna. Je to oveľa menšia oblasť ako City, ale rovnako významná, nachádza sa tam napríklad hlavné sídlo HSBC.

Sídla firiem mimo finančného odvetvia sú roztrúsené po celom centrálnom Londýne. Niektoré sú v City, ale väčšia časť je sústredená viac na západ v Mayfair, St. James's a Strand a ich okolí. Viac ako polovica firiem zaradených do rebríčka UK TOP100 majú svoje riadiace centrá v Londýne a viac ako 70 % v metropolitnej oblasti Londýna. Londýn je vedúcim globálnym centrom odborných služieb. 31 % svetových obchodov s valutami sa odohráva v Londýne, s väčším podielom obchodov s americkými dolármi ako v New Yorku a s väčším podielom obchodovania s eurom ako vo zvyšku Európy.

Turistika je jedno z najväčších odvetví britského priemyslu a v roku 2003 bola zdrojom príjmu pre 350 000 Londýnčanov [10].

Aj keď je londýnsky prístav až tretí najväčší prístav Spojeného kráľovstva, na rozdiel od doby, keď bol najväčším prístavom sveta, stále ním prechádza 50 miliónov ton tovaru ročne. Hlavný dok je teraz v Tilbury, mimo hranice Veľkého Londýna.

Londýnska ekonomika vytvára 365 000 miliónov dolárov ročne a je zdrojom 17 % hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva – v tom je zahrnutý iba samotný Londýn. Produkcia metropolitnej oblasti Londýna je oveľa väčšia – odhaduje sa na 600 000 miliónov dolárov (porovnateľná s HDP Holandska).

Zaujímavosti

  • Počas druhej svetovej vojny museli byť v londýnskej ZOO zabité všetky druhy jedovatých zvierat - dôvodom bol ich potencionálny únik v prípade bombardovania mesta.[11]
  • Automobilová doprava v centre Londýna sa hýbe podobnou rýchlosťou ako tá konská v minulom storočí.[11]

Turistické atrakcie

upraviť | upraviť zdroj
Royal Albert Hall.
Trafalgar Square
Bariéry na Temži, najväčšie pohyblivé zábrany proti záplavám na svete
Palace of Westminster pohľad cez rieku Temža.
pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Pozoruhodné miesta

upraviť | upraviť zdroj

Budovy a monumenty

upraviť | upraviť zdroj
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Londýn

École nationale d'administration
Édouard Philippe
Élisabeth Borneová
Émile Loubet
Úředník
Úmrtí v roce 2022
Ústava Socialistické federativní republiky Jugoslávie (1974)
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Černá Hora
Černá Hora (rozcestník)
Černohorština
Černohorci
Černohorská hymna
Černohorská vlajka
Černohorské knížecí biskupství
Černohorské knížectví
Černohorské království
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Česko
Čestný odznak Za zásluhy o Rakouskou republiku
Četnici
Členský stát Evropské unie
ČT24
Čtvrtá Francouzská republika
Ču Jou-sung
Ľudovít Ódor
Řád čestné legie
Řád aztéckého orla
Řád bílé růže
Řád britského impéria
Řád Hejdara Alijeva
Řád Jižního kříže
Řád kříže země Panny Marie
Řád Leopolda
Řád nizozemského lva
Řád osvoboditele generála San Martína
Řád Pia IX.
Řád republiky (Tunisko)
Řád rumunské hvězdy
Řád Serafínů
Řád slávy (Arménie)
Řád slona
Řád Spasitele
Řád Stará planina
Řád svatého Olafa
Řád svobody (Portugalsko)
Řád tří hvězd
Řád Vitolda Velikého
Řád zásluh o Italskou republiku
Řád za chrabrost (Kamerun)
Říše Čching
Říše Ming
Římské provincie
Římskokatolická (termín)
Řecko
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šavnik
Španělsko
Štěpán Vojislav
Štrasburk
Švýcarsko
Žabljak
Železniční trať Bělehrad–Bar
.me
1. květen
1185
1186
1371
1384
1391
14. květen
1420
1537
1584
1585
1657
1667
1673
1674
1797
1813
1814
1862
19. duben
1910
1912
1916
1918
1922
1929
1941
1942
1943
1944
1946
1949
1963
1977
1979
1992
20. duben
2006
2014
2015
2016
2017
2023
21. prosinec
23. červenec
23. duben
24. duben
26. duben
26. listopad
28. duben
3. únor
3. červen
3. století př. n. l.
30. srpen
4. století př. n. l.
5. květen
6. století př. n. l.
7. století
7. století př. n. l.
9. století
Adolf Hitler
Adolphe Thiers
Advokát
Afrika
Aggregat
Agnosticismus
Aktuálně.cz
Alžírská válka
Alžírsko
Alar Karis
Albánština
Albánci
Albánie
Albert Lebrun
Alexander De Croo
Alexander Stubb
Alexander Van der Bellen
Alexandre Millerand
Alma mater
Americký dolar
Amiens
Andorra
Andrej Babiš
Andrej Plenković
Andrijevica
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Anhydrit
António Costa
Antifašistická rada národního osvobození Jugoslávie
Antonio Segni
Antverpy
Apple II
Armand Fallières
Arras
Arso Jovanović
Arturs Krišjānis Kariņš
Autoritní kontrola
Avaři
Azovstal
Balistická raketa
Balkán
Balkánské války
Bankéř
Baroko
Bar (Černá Hora)
Bejrút
Belgie
Benátky
Benátská Albánie
Benátská republika
Benito Mussolini
Berane
Berlínský kongres
Bernard Arnault
Bibliografie dějin Českých zemí
Bijelo Polje
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boka Kotorská
Boka Kotorska
Bonn
Bordeaux
Bosňáci
Bosenština
Bosna (historická země)
Bosna a Hercegovina
Brazílie
Brigitte Macron
Brigitte Macronová
Brodarevo
Budva
Buna
Byzantská říše
Bzenecká lípa
Calcio storico fiorentino
Cambrai
Carlo Azeglio Ciampi
CEFTA
Celostní motorický test
Cetinje
Charles de Gaulle
Charles Michel
Chorvatština
Chorvatsko
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Cvičení se švihadlem
Cynismus
Dánsko
Dějiny Černé Hory
Důchodce
DaKine
Dalmácie
Dalmácie (provincie)
Danilovgrad
Danilo I. Petrović-Njegoš
Danilo II. Petrović-Njegoš
Deçan
Demokracie je svoboda – La Margherita
Demokratická strana (Itálie)
De facto
Die Zeit
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Dora - Zadrátované myšlenky a vzpomínky
Druhá Francouzská republika
Druhá světová válka
Dubnica nad Váhom
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubrovník
Duklja
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Petrovićů-Njegošů
Economia
Edgars Rinkēvičs
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomika Černé Hory
Elysejský palác
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Enrico De Nicola
En Marche!
Euro
Evropská komise
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská unie
Explorer 1
Félix Faure
Facebook
Fanoušek
Filip Belgický
Filip VI. Španělský
Filosof
Finsko
First-person shooter
Flexibilita
François Bayrou
François Fillon
François Hollande
François Mitterrand
Francesco Cossiga
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank-Walter Steinmeier
Frankfurter Allgemeine Zeitung
Frankfurt nad Mohanem
František Jelínek
Frederik X.
Gótové
G20
Gaston Doumergue
Geigerův-Müllerův počítač
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Georges Pompidou
George Vella
Giniho koeficient
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Giovanni Gronchi
Giovanni Leone
Gitanas Nausėda
Giuliano Amato
Giuseppe Conte
Giuseppe Saragat
Gjakova
Gotika
Gusinje
Guy Lafleur
Hadí žena
Hamburk
Hasselt
Herbert Friedman
Hercegovina
Hercegovské povstání
Herceg Novi
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí žlutých vest
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horolezectví
Horseball
Hospodářský růst
Hradba
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Ignacio Zaragoza
Ilýrie (provincie)
Ilyrové
Imigrace
Imperial War Museum
Index lidského rozvoje
Inerciální navigace
Ingenuity
Instagram
Institut d'études politiques de Paris
International Standard Book Number
Internet Archive
Investice
IROZHLAS
Islám
Islamizace
ISO 3166-1
ISO 3166-2:ME
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Istok
Itálie
Italština
Italská lidová strana (1994)
Jacques Chirac
Jaderské moře
Jakov Milatović
James Van Allen
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jazyk (lingvistika)
Jean-Luc Mélenchon
Jean-Yves Le Drian
Jean Casimir-Perier
Jean Castex
Jemen
Jihovýchodní Evropa
Jindřich I. Lucemburský (velkovévoda)
Joan Enric Vives Sicília
Jojo
Josip Broz Tito
Jugoslávští partyzáni
Jugoslávie
Jugoslávské královské námořnictvo
Jugoslávský dinár
Jules Grévy
Juno I
Křesťanská demokracie (Itálie)
Kaja Kallasová
Kaligrafie
Karel XVI. Gustav
Karl Nehammer
Katalin Nováková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katerina Sakellaropulosová
Katolicismus
Keltové
Kinantropologie
Klan
Klaus Iohannis
Klaus Schulze
Kníže-biskup
Knížectví Zeta
Kohnstein
Kolašin
Koncentrační tábor Buchenwald
Koncern
Konstantin Bodin
Koordinovaný světový čas
Korfská deklarace
Kosovo
Kotor
Králičí hop
Království Srbů, Chorvatů a Slovinců
Krsto Zrnov Popović
Krymská válka
Kuo-c’-ťien
Kvirinálský palác
Kyriakos Mitsotakis
Kyslík
Lékař
Laura Mattarellaová
La République En Marche!
Leo Varadkar
Les Républicains
Letní čas
Le Havre
Le Monde
Le Parisien
Le Touquet-Paris-Plage
Liberalismus
Library of Congress Control Number
Libye
Lidovky.cz
Lille
Locksport
Londýn
Louis Vuitton
Loutkový stát
Lovćen
Ludvík XVI.
Luigi Einaudi
Lutych
Lyceum Jindřicha IV.
Lyon
Měsíc
Maastricht
Maastrichtská smlouva
Madagaskar
Mafie
Maia Sanduová
Maltézský záslužný řád
Manuel Estiarte
Manuel Valls
Marcelo Rebelo de Sousa
Marie François Sadi Carnot
Marine Le Penová
Mario Draghi
Mariupol
Markéta II.
Mark Rutte
Massimo D'Alema
Mateusz Morawiecki
Matteo Renzi
Maturita
Meda Mládková
Metochie
Metropole
Metropolita
Mette Frederiksenová
Mexická vlna
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Černohorský
Michael D. Higgins
Michal Obrenović
Michal Vojislav
Michel Rocard
Milena Vukotić
Miloš Zeman
Milovan Djilas
Minimální mzda
Ministr obrany (Itálie)
Mistrovství Evropy v rádiovém orientačním běhu
Mittelbau-Dora
Mittelwerk
Mohamed bin Salmán
Mojkovac
Moldavsko
Mons
Mouvement démocrate
MusicBrainz
Mwai Kibaki
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní řád lva
Národní řád Pobřeží slonoviny
Národní řád za zásluhy (Francie)
Národní fronta (Francie)
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní sdružení (Francie)
Národní shromáždění (Francie)
Níkos Christodúlídés
Němčina
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Napoleon III.
Nataša Pircová Musarová
National Archives and Records Administration
Nemanjići
Nestlé
Neurologie
Newton
Nezávislý stát Černá Hora
Nezávislý stát Chorvatsko
Nezávislost
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nikšić
Nikolaj Denkov
Nikola I. Petrović-Njegoš
Norwich
Novinky.cz
Občina (územní jednotka)
Obyvatelstvo
Olaf Scholz
Opčina
Opština (Černá Hora)
OpenStreetMap
Operace Paperclip
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oscar Luigi Scalfaro
Osmanská říše
Pátá Francouzská republika
Přírodní a kulturně historická oblast Kotor
Předseda Evropské komise
Předseda Evropské rady
Předseda vlády
Přerov
Paříž
Palermo
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paolo Gentiloni
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Parti socialiste (Francie)
Patrice de Mac-Mahon
Patrick Strzoda
Paul Deschanel
Paul Doumer
Paul Ricoeur
Pavol Mešťan
Peć
Pečeť
Pedagogika sportu
Pedro Sánchez
Peenemünde
Peko Dapčević
Perast
Peroxid vodíku
Perseverance
Petnjica
Petr Fiala
Petr I. Petrović-Njegoš
Petr II. Petrović-Njegoš
Petr Pavel
Petteri Orpo
Pevnost (stavba)
Pfizer
Pirát
Plav (Černá Hora)
Pljevlja
Plužine
Poštovní směrovací číslo
Pobřeží slonoviny
Podgorica
Podgorická skupština
Podněstří
Politik
Polská národní knihovna
Polsko
Porodnost
Portál:Černá Hora
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Itálie
Portál:Kultura
Portál:Letectví
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Pražský hrad
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Prezident Francie
Prezident Itálie
Prijepolje
Profesionální sport
Profesor
Program Apollo
Protestantismus
První světová válka
Psychologie sportu
Q125103182
Q171080
Q171080#identifiers
Q171080#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q174640#identifiers
Q174640#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3052772
Q3052772#P166
Q3956186
Q3956186#identifiers
Q3956186#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3956186#P166
Rádiový orientační běh
Rada Evropy
Radim Uzel
Rakety Saturn
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raný středověk
Rasismus
Raymond Poincaré
Redstone
Referendum o nezávislosti Černé Hory
Remagen
René Coty
Renesance
Rentgenová astronomie#Počátky rentgenové astronomie
Republika Dubrovník
Risan
Rožaje
Robert Abela
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Románský sloh
Romanizace (kultura)
Rozloha
Rozpad Jugoslávie
Rumen Radev
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské carství
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1877–1878)
Sýrie
Saúdská Arábie
Sabotáž
Sandžak
Sandro Pertini
Sanstefanská mírová smlouva
Saturn I
Sauli Niinistö
Scud
Senegal
Sergio Mattarella
Severoatlantická aliance
Seznam měn
Seznam měst v Černé Hoře
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Černé Hory
Seznam prezidentů Francie
Seznam prezidentů Itálie
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
SHS
Sjenica
Skadar
Skadarské jezero
Skipas
Slované
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Socialismus
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Socialistická republika Černá Hora
Soubor:Ancient city Doclea - ruins 01.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:ARG Order of the Liberator San Martin - Grand Cross BAR.png
Soubor:Armoiries république française.svg
Soubor:Arrival Ceremony - The Official State Visit of France (27831310518).jpg
Soubor:AUT Honour for Services to the Republic of Austria - 1st Class BAR.png
Soubor:AZ Heydar Aliyev Order ribbon.png
Soubor:Benemeriti della cultura BAR.svg
Soubor:BRA Order of the Southern Cross - Grand Officer BAR.png
Soubor:BUL Order Stara planina ribbon.svg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-185-0116-26A, Bucht von Kotor (-), jugoslawische Schiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 141-1880, Peenemünde, Start einer V2.jpg
Soubor:Cathedral Kotor.JPG
Soubor:Coat of arms of Montenegro.svg
Soubor:Cote d'Ivoire Ordre national GC ribbon.svg
Soubor:Crkva Gospa od Zdravlja (Kotor).jpg
Soubor:Danilo Petrović Njegoš.jpg
Soubor:Doclea Roman city Podgorica.jpg
Soubor:Emmanuel Macron and Angela Merkel (Frankfurter Buchmesse 2017).jpg
Soubor:Emmanuel Macron June 2022 (cropped).jpg
Soubor:Emmanuel Macron signature.svg
Soubor:EST Order of the Cross of Terra Mariana - 1st Class BAR.png
Soubor:Europe-Montenegro.svg
Soubor:FIN Order of the White Rose Grand Cross BAR.png
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Montenegro.svg
Soubor:Flag of the President of Italy.svg
Soubor:Fusée V2.jpg
Soubor:GER Bundesverdienstkreuz 9 Sond des Grosskreuzes.svg
Soubor:Grand Crest Ordre de Leopold.png
Soubor:GRE Order Redeemer 1Class.png
Soubor:Hotel Slavija, 1979 Yugoslavia Earthquake.jpg
Soubor:ITA OMRI 2001 GC BAR.svg
Soubor:Kotor-Grb.gif
Soubor:Kraljevina Duklja za vrijeme Bodina.gif
Soubor:Legion Honneur GC ribbon.svg
Soubor:LTU Order of Vytautas the Great with the Golden Chain BAR.png
Soubor:LVA Order of the Three Stars - Commander BAR.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mattarella firma.svg
Soubor:MEX Orden del Aguila Azteca 2011 Collar BAR.svg
Soubor:MLT National Order of Merit BAR.svg
Soubor:National Order of Merit Grand Cross Ribbon.png
Soubor:NLD Order of the Dutch Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:OBE Civil ribbon.svg
Soubor:OPMM-co.svg
Soubor:Order BritEmp (civil) rib.PNG
Soubor:Order of the Elephant Ribbon bar.svg
Soubor:Order of the Republic (Tunisia) - ribbon bar.gif
Soubor:Order of Valour.svg
Soubor:Otvaranje barske pruge 28 maj 1976.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Previous logo of European Council.svg
Soubor:Proclamation of the Kingdom of Montenegro.jpg
Soubor:PRT Order of Liberty - Grand Collar BAR.png
Soubor:Ribbon bar of Order of Glory.png
Soubor:Roman Roads in Montenegro 6a.svg
Soubor:ROU Order of the Star of Romania 1999 Collar rosette.svg
Soubor:SEN Order of the Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:Seraphimerorden ribbon.svg
Soubor:Sergio Mattarella Presidente della Repubblica Italiana.jpg
Soubor:St Olavs Orden storkors stripe.svg
Soubor:Svetozar Vukmanović Tempo predaje zastavu Prvoj makedonskoj brigadi.jpg
Soubor:Tivat-Position.PNG
Soubor:USS Midway (CVB-41) V-2 launch (Operation Sandy).jpg
Soubor:V-2 rocket diagram.svg
Soubor:V1 + V2 (Imperial War Museum).jpg
Soubor:V2 engine.jpg
Soubor:V2 rocket.JPG
Soubor:VA Ordine Piano BAR.svg
Soubor:Vladimir Putin and Emmanuel Macron (2017-07-08) 01.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zatoka kotorska 02.jpg
Soudce
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/1-59416-012-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7453-729-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86107-49-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-87567-77-7
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Sport
Sportovec
Sportovní hala
Sportovní marketing
Sportovní právo
Sportovní trénink
Srbština
Srbové
Srbská říše
Srbský despotát
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Stát
Státník
Státní znak Černé Hory
Středoevropský čas
Středoevropský letní čas
Stara Hercegovina
Starosta
Starověké Řecko
Starověký Řím
Suverénní řád Maltézských rytířů
Světová ekonomika
Světová obchodní organizace
Světové dědictví
Svazová republika Jugoslávie
Svetozar Vukmanović
Svobodná demokratická strana
Svrchovanost
Tělesné cvičení
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Tamás Sulyok
Tchán
Tejpování
Telefonní předvolba
Teokracie
The New York Times
Tiskař
Tivat
Tourcoing
Tournai
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trojdohoda
Tunisko
Turbočerpadlo
Turecko
Tuzi
Twitter
Ukrajina
Ulcinj
Ulf Kristersson
UNESCO
Unie pro Středomoří
Uniform Resource Locator
Univerzita Černohorská
Univerzita La Sapienza
Univerzita Paříž X
Univerzitní systém dokumentace
Uprchlické kvóty
Ursula von der Leyenová
Uznojem
Válka v Kosovu
Vánoční povstání
Výbuch v bejrútském přístavu 2020
V-1
V-2
V-3
Valéry Giscard d'Estaing
Vardarská bánovina
Vatikánská apoštolská knihovna
Vazal
Veljko Vlahović
Velká Albánie
Velmoc
Vichistická Francie
Viktor Emanuel III.
Viktor Orbán
Viktor Zvjahincev
Vilém Alexandr Nizozemský
Vincent Auriol
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Vláda Édouarda Philippa
Vláda Černé Hory
Vladimir Putin
Vladyka
Vladyka (rozcestník)
Vlasta Prachatická
Vojenská intervence v Jemenu
Volby prezidenta Francie 2017
Volby prezidenta Francie 2022
Vostok 1
Vysoce intenzivní intervalový trénink
Vysokoškolský učitel
Vzdušný prostor
Walter Dornberger
Wernher von Braun
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nefunkční externí odkazy
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Sport
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
Xavier Bettel
Yeşilköy
Západořímská říše
Záslužný řád Spolkové republiky Německo
Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení
Zemětřesení v Černé Hoře (1979)
Zemětřesení v Dubrovníku (1667)
Zeta v době Balšićů
Zeta v době Crnojevićů
Zetská bánovina
Zla Kolata
Zoran Milanović
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk