Luna 7 bola sovietska sonda druhej generácie z programu Luna, ktorá mala mäkko pristáť na Mesiaci. V evidencii COSPAR dostala označenie 1965-077A. Ani táto misia tretej z Lún (s prezývkou aj ako Luník) v roku 1965, nebola úspešná, sonda dopadla príliš tvrdo.

Opis sondy

Oproti sondám prvej generácie (Luna 1 – 3) bol tento E typ vybavený systémami na korekcie a zníženie rýchlosti letu. Vlastná hmotnosť bola 1 506 kg. Bola obdobne ako iné trojosovo stabilizovaná, jej hlavná časť bola guľová nádrž s okysličovadlom, na nej bola palivová nádrž. Sonda mala namontované puzdro s nafukovacím ochranným krytom a raketový motor. Aj túto sondu vyrobilo konštrukčné stredisko OKB-1, dnešné RKK Energija.

Priebeh letu

Po štarte

Štart nosnej rakety Molnija so sondou bol ráno 4. októbra 1965 z kozmodrómu Bajkonur. Najskôr bola vynesená na nízku obežnú dráhu 129 – 286 km nad Zemou – (tiež uvádzaná ako parkovacia).

Druhá časť letu

Počas druhého letového dňa bol zapnutý korekčný raketový motor. Oproti predchádzajúcej Lune tentoraz pracoval správne a sonda bola navedená na Mesiac.

Neúspech v závere

Večer 7. októbra po 3,5 dňoch letu sa malo uskutočniť mäkké pristátie na povrchu. Brzdiaci motor bol však zapnutý namiesto potrebných 48 sekúnd pred okamihom pristátia o 50 minút skôr. Po tejto chybe sa sonda zrútila na povrch Mesiaca v oblasti Oceanus Procellarum, západne od krátera Kepler.

Pozri aj

• Program Luna

Externé odkazy

• Luny jednotlivo Archivované 2009-01-22 na Wayback Machine
• Luna 7 na Space

Zdroj

Portál slnečná sústava Kozmonautický portál

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luna 7 na českej Wikipédii.