Mäta

	mäta
	; mäta klasnatá
	; mäta pieporná
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Plantae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Rad (ordo)	hluchavkotvaré (Lamiales)
Čeľaď (familia)	hluchavkovité (Lamiaceae)
Podčeľaď (subfamilia)	Nepetoideae
Rod (genus)	mäta (Mentha)
Vedecký názov
	Metha; Linné
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Mäta (Mentha) je rod rastlín z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae).

Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.^[1]^[2] K hybridizácii dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa krížencov a kultivarov.

Rod má subkozmopolitnú distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.^[3]

Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za invázne.^[4]

Opis

Sú to aromatické, takmer výlučne trváce byliny. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné výbežky^[5] a vzpriamené, štvorcové^[6] rozvetvené stonky. Listy sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.^[3] Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé prasleny, ktoré sa nazývajú paprasleny (verticillastrum). Koruna je dvojramenná so štyrmi petalami, horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je tvrdka, ktorá obsahuje jedno až štyri semená.

Taxonómia

Mäta (Mentha) je členom skupiny Mentheae z podčeľade Nepetoideae. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.^[7] Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad M. cervina bola zaradená do Pulegium a Preslia a M. cunninghamii bola umiestnená do Micromeria.^[8] V roku 2004 štúdia molekulárnej fylogenetiky naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté M. cervina aj M. cunninghamii . M. cunninghamii však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007.

Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od druhov až po formy, z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo neoprávnené mená. Taxonómia rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko kríži alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť vegetatívnym rozmnožovaním. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v Strednej Európe.^[8] Súčasné zdroje rozoznávajú od 18^[8] do 24^[2] druhov.

Druhy

Plants of the World Online udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.^[9]):^[2]

Mentha alaica Boriss.
mäta vodná (Mentha aquatica) L.
mäta roľná (Mentha arvensis) L.
Mentha atrolilacina B.J.Conn & D.J.Duval
Mentha australis R.Br.
Mentha canadensis L.
Mentha cervina L.
Mentha cunninghamii (Benth.) Benth.
Mentha dahurica Fisch. ex Benth.
Mentha darvasica Boriss.
Mentha diemenica Spreng.
Mentha gattefossei Maire
Mentha grandiflora Benth.
Mentha japonica (Miq.) Makino
Mentha laxiflora Benth.
mäta dlholistá (Mentha longifolia) (L.) L.
Mentha micrantha (Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun
Mentha pamiroalaica Boriss.
Mentha pulegium L.
Mentha requienii Benth.
Mentha royleana Wall. ex Benth.
Mentha satureioides R.Br.
mäta klasnatá (Mentha spicata) L. – typový druh
mäta voňavá (Mentha suaveolens) Ehrh.

Krížence

The Mentha × piperita kríženec známy ako „čokoládová mäta“

Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z Plants of the World Online.^[2] Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).^[8] Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov.

Mentha × carinthiaca Host (M. arvensis × M. suaveolens)
mäta dalmátska (Mentha × dalmatica) Tausch (M. arvensis × M. longifolia)
mäta krovisková (Mentha × dumetorum) Schult. (M. aquatica × M. longifolia)
Mentha × gayeri Trautm.
mäta jemná (Mentha × gracilis) Sole (syn. Mentha × gentilis L.; M. arvensis × M. spicata)
Mentha × kuemmerlei Trautm.
Mentha × locyana Borbás
Mentha × piperita L. (M. aquatica × M. spicata)
mäta pieporná (Mentha × pyramidalis) Ten.
Mentha × rotundifolia (L.) Huds. (M. longifolia × M. suaveolens)
Mentha × suavis Guss. (syn. Mentha × maximilianea; M. aquatica × M. suaveolens)
mäta praslenatá (Mentha × verticillata) L. (M. aquatica × M. arvensis)
mäta huňatá (Mentha × villosa) Huds. (M. spicata × M. suaveolens, also called M. nemorosa)
Mentha × villosa-nervata Opiz (M. longifolia × M. spicata)
Mentha × wirtgeniana F.W.Schultz (syn. Mentha × smithiana; M. aquatica × M. arvensis × M. spicata)

Pestovanie

Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni.^[10] Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku.

Rastú rýchlo a rozširujú sa pozdĺž povrchu prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako ostatné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran.^[10]

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mentha na anglickej Wikipédii.

↑ Phylogenetics of Mentha (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences. Systematic Botany, 2004, s. 959–964. DOI: 10.1600/0363644042450973.
↑ ^a ^b ^c ^d Mentha L. . Royal Botanic Gardens, Kew, . Dostupné online.
↑ ^a ^b BRICKELL, Christopher; ZUK, Judith D.. The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants. New York, NY : DK Publishing, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-1943-9. S. 668.
↑ BRICKELL, Christopher; COLE, Trevor. The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers. New York, NY : DK Publishing, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-8993-7. S. 605.
↑ Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint. Journal of Essential Oil Research, January–February 2005, s. 66–70. Dostupné online . DOI: 10.1080/10412905.2005.9698833.
↑ ROSE, Francis. The Wild Flower Key. : Frederick Warne & Co, 1981. ISBN 978-0-7232-2419-8. S. 310.
↑ HARLEY, Raymond M.; ATKINS, Sandy; BUDANTSEV, Andrey L.. The Families and Genera of Vascular Plants. Berlin; Heidelberg, Germany : Springer-Verlag, 2004. ISBN 978-3-540-40593-1. Labiatae, s. 167–275.
↑ ^a ^b ^c ^d TUCKER, Arthur O.; NACZI, Robert F. C.. Mint: The Genus Mentha'. Boca Raton, Florida : CRC Press, Taylor and Francis Group, 2007. ISBN 978-0-8493-0779-9. Mentha: An Overview of its Classification and Relationships, s. 1–39.
↑ Flóra Slovenska. 5/1 . bibdigital.rjb.csic.es, . Dostupné online.
↑ ^a ^b BRADLEY, Fern. Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening. Emmaus, Pennsylvania : Rodale Press, 1992. Dostupné online. ISBN 978-0-87857-999-0. S. 390.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mäta

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Buns04-1] Phylogenetics of Mentha (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences. Systematic Botany, 2004, s. 959–964. DOI: 10.1600/0363644042450973.

[POWO_30016176-2-2] Mentha L. . Royal Botanic Gardens, Kew, . Dostupné online.

[azEncycloPlants-3] BRICKELL, Christopher; ZUK, Judith D.. The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants. New York, NY : DK Publishing, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-1943-9. S. 668.

[BricCole02-4] BRICKELL, Christopher; COLE, Trevor. The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers. New York, NY : DK Publishing, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-8993-7. S. 605.

[Afla05-5] Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint. Journal of Essential Oil Research, January–February 2005, s. 66–70. Dostupné online . DOI: 10.1080/10412905.2005.9698833.

[Rose81-6] ROSE, Francis. The Wild Flower Key. : Frederick Warne & Co, 1981. ISBN 978-0-7232-2419-8. S. 310.

[Harl04-7] HARLEY, Raymond M.; ATKINS, Sandy; BUDANTSEV, Andrey L.. The Families and Genera of Vascular Plants. Berlin; Heidelberg, Germany : Springer-Verlag, 2004. ISBN 978-3-540-40593-1. Labiatae, s. 167–275.

[TuckNacz07-8] TUCKER, Arthur O.; NACZI, Robert F. C.. Mint: The Genus Mentha'. Boca Raton, Florida : CRC Press, Taylor and Francis Group, 2007. ISBN 978-0-8493-0779-9. Mentha: An Overview of its Classification and Relationships, s. 1–39.

[9] Flóra Slovenska. 5/1 . bibdigital.rjb.csic.es, . Dostupné online.

[Roda92-10] BRADLEY, Fern. Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening. Emmaus, Pennsylvania : Rodale Press, 1992. Dostupné online. ISBN 978-0-87857-999-0. S. 390.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]