Ménas (konštantínopolský patriarcha)

	Ménas
	konštantínopolský ekumenický patriarcha
	; Patriarcha Ménas, nástenná maľba, Monastier Gračanica, Kosovo/Srbsko, 14. storočie
Štát pôsobenia	Byzantská ríša
Funkcie a tituly
konštantínopolský patriarcha
	536 – 552
Predchádzajúce funkcie
	xenodochos (správca hospicu Hagios Samson)
Biografické údaje
Narodenie	okolo 500; Alexandria
Úmrtie	24. august 552; Konštantínopol
Svätenia
Biskup
Konsekrácia	536; Konštantínopol
Svätiteľ	Agapet I.; rímsky biskup (pápež)
Odkazy
	Ménas
	Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Svätý Ménas (iné tvary mena pozri pod Ménas; * okolo 500, Alexandria – † 24. august 552, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 536 až 552.^[1] Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. V Martyrologium Romanum sa spomienka naňho kladie na 25. augusta, v synaxári na 24. augusta.^[1] Počas jeho pontifikátu boli vysvätené najvýznamnejšie konštantínopolské a byzantské chrámy: Hagia Sofia a Chrám svätých apoštolov.^[2]^[3]

Život

Narodil sa v egyptskej Alexandrii. V Konštantínopole pôsobil ako kňaz a xenodochos.^[4] Spravoval hospic (xenodocheion) Hagios Samson. Podľa legendy mal vyliečiť cisára Justiniána I. zo závažnej choroby.^[4] V roku 536 bol pápežom Agapetom I. vysvätený na biskupa, Agapet mu predložil na vyznanie vyznanie viery s Hormizdovou formulou a klauzulou a o primáte Ríma.^[2] Za biskupa bol menovaný 13. marca.^[3] Krátko po tom, čo Ménas spolu s Agapetom zvolali synodu, ktorá mala riešiť prípad predchádzajúceho patriarchu Anthima a monofyzitov, Agapet zomrel. Synode preto predsedal Ménas. Synoda za účasti západných biskupov a pápežského sprievodu Anthima exkomunikovala a uvalila naňho a jeho prívržencov kliatbu.^[2]^[3]

Po tom, čo vyvstal spor proti Trom kapitolám, predsedal Ménas synode, ktorá ich v duchu cisárskeho ediktu v roku 543 odsúdila. Proti tomu sa postavil pápež Vigílius, v dôsledku čoho Ménas na Justiniánov nátlak odstránil pápežovo meno z konštantínopolských diptychov. K zmieru došlo v júni 547, keď sa pápež Vigilius zaviazal Tri kapitoly odsúdiť.^[1]^[4]

V roku 550 však Vigilius svoj súhlas odvolal a Ména znovu exkomunikoval. V roku 551 vydal Justinián druhý edikt, ktorým Tri kapitoly zakázal a Ménas cisárovu náboženskú politiku odsúhlasil. Zmier nastal v roku 552, keď prijal vyznanie viery uznávajúce prvé štyri ekumenické koncily.^[1]^[2] Ménas zomrel 24. augusta 552 počas pobytu rímskeho biskupa Vigilia v Konštantínopole.^[2]^[3] Druhého konštantínopolského koncilu sa už nedožil.

Dielo

Bol autorom viacerých listov: Libellus fidei, Mandatum, Epistula ad Anthimum, Sententia contra Anthimum, Sententia contra Severum et Petrum Aapamaeensem, Epistula ad Petrum Hierosolymitanum, Libellus professionis ad Vigilium papam.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e CZERWIEŃ, J. MENAS. In: Encyklopedia katolicka. Tom XII. MARYJA – MODLITWA. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 2008. ISBN 978-83-7306-390-7. S. 524 – 525.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e STIERNON, D. MENAS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:764. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d STIERNON, D. MENA. In: DI BERARDINO, Angelo. Nuovo dizionario patristico e di antichità cristiane. 2. vyd. Vol. 2. F – O. Genova : Marietti 1820, 2008. ISBN 978-88-211-6741-6. S. 3204 – 3805.
↑ ^a ^b ^c KAZHDAN, A. MENAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1339 – 1340. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

KASTER, G. MENAS von Konstantonopel. In: KIRCHBAUM, Engelbert, et al. Lexikon der christlichen Ikonographie. Ed. Wolfgang Braunfels. Bd. Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer. Freiburg im Breisgau : Verlag Herder, 1976. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) ISBN 3-451-22568-9. S. 7.
JANIN, R. MENA . In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. 9. MASABKI – OZANAM. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1967. S. 318 – 319. (po taliansky)
BOJIĆ, Miladin B. MINA - patrijarch carigradski. In: Enciklopedija pravoslavlja. Ed. Dimitrije M. Kalezić. Knjiga druga: I – O. Beograd : Savremena administracija, 2002. ISBN 86-387-0679-0. S. 1217.
BACCHUS, Francis Joseph. Mennas. In: The Catholic Encyclopedia. Vol. 10. New York : Robert Appleton Company, 1911. . Dostupné online.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EKa-Menas-patriarcha-1] CZERWIEŃ, J. MENAS. In: Encyklopedia katolicka. Tom XII. MARYJA – MODLITWA. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 2008. ISBN 978-83-7306-390-7. S. 524 – 525.

[EACHR-2] STIERNON, D. MENAS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:764. (po anglicky)

[:NDP-3] STIERNON, D. MENA. In: DI BERARDINO, Angelo. Nuovo dizionario patristico e di antichità cristiane. 2. vyd. Vol. 2. F – O. Genova : Marietti 1820, 2008. ISBN 978-88-211-6741-6. S. 3204 – 3805.

[:KZD.Menas-pat-4] KAZHDAN, A. MENAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1339 – 1340. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]