Múzejná pedagogika

Múzejná pedagogika je pedagogická disciplína, ktorá stavia na špecifikách učenia sa v múzeu a na predpoklade zážitku z vnímania autentického umeleckého diela či historického objektu. Výrazom múzejná pedagogika označujeme aj aktivity, ktoré cielene využívajú inštitúciu múzea, alebo inej kultúrnej inštitúcie k priamym vzdelávacím činnostiam.

Formy múzejného vzdelávania

Výchova vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu môže slúžiť ako súhrnná disciplína, ktorá má výnimočný význam pre školské vzdelávanie.

Výchova umením

Súčasná výchova umením by mala priamo alebo nepriamo využívať základný kameň múzea, jeho zbierkové predmety. Vychádza z metódy objektového učenia, ktorý je zakotvený v konštruktivizme. Výchovu umením môžeme chápať ako rozvíjanie vizuálnej gramotnosti, vedenia a porozumenia umenia ako aj umeleckému remeslu, dizajnu, dejinám umenia a nášho umeleckého dedičstva.

Oživená história

Úloha múzeí spočíva predovšetkým v tom, aby pomohla žiakom a študentom sprostredkovať historické súvislosti, najmä pomocou zbierkových predmetov, a to na ne kladie úlohu zladiť vlastné ciele a úlohy so vzdelávacími inštitúciami v oblasti vyučovania. Vyučovanie histórie vyžaduje dostatočnú prax v predstavivosti, tiež schopnosť študovať vlastnú históriu.

Objektové učenie

Objektové učenie je základom všetkých disciplín vzdelávania v múzeu, pretože používa pre učenie múzejné zbierky. Týka najmä artefaktov vytvorených človekom. Žiaci sa učia vidieť, popisovať, zaznamenávať, klásť otázky, triediť informácie a nachádzať vzťahy.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Múzejná pedagogika

Zdroj

• BRABCOVÁ, Alexandra. Brána muzea otevřená. Náchod : Nakladatelství JUKO, 2003