Múzeum Andreja Kmeťa
Základné údaje
Adresa	ul. Andreja Kmeťa 20 Martin, Slovensko
Rok založenia	1908/1964
Typ	vlastivedné, prírodovedné nadregionálne
Zbierka	entomologická, botanická, geologická, história a kultúra Turca
Súčasť	Slovenské národné múzeum - Múzeá v Martine
Vedenie inštitúcie
Riaditeľ	Mgr. Radovan Sýkora [1]
Ďalšie odkazy
Web	https://www.snm.sk/?muzeum-andreja-kmeta-uvodna-stranka

Múzeum Andreja Kmeťa (predtým Turčianske múzeum Andreja Kmeťa) je múzeum v Martine, zložka Slovenského národného múzea v Martine. Plní funkciu regionálneho vlastivedného a prírodovedného výskumného centra Turca. Sídli v prvej budove Muzeálnej spoločnosti slovenskej, dokončenej v roku 1908 ako výsledok dlhodobej snahy slovenských vedcov, predovšetkým Andreja Kmeťa na postavenie prvej slovenskej účelovej muzeálnej budovy na Slovensku. V budove sa nachádzajú pracovne, depozitáre, knižnica vrátane dokumentačného oddelenia, stále expozície Príroda Turca a Kmetianum, a výstavné priestory. Vo svojich fondoch múzeum zhromažďuje 498 898 zbierkových predmetov (2018), predovšetkým prírodovedného charakteru.^[2]

História

Zbierky Matice Slovenskej, predchodca MSS a SNM (1863 – 1875)

Prvú zmienku o zbierkach muzeálneho charakteru počas národného hnutia v 19. storočí na Slovensku nájdeme v súvislosti so založením múzea v Matici Slovenskej. Táto získavala zbierkové predmety predovšetkým darom, a boli uložené najprv v prvej budove MS, neskôr v Národnom dome. Už vtedy sa ozývali hlasy, že na zbierky niet dostatku miesta.^[3]

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 začala maďarská vrchnosť naplno uplatňovať svoju ideu národne jednotného uhorského štátu, čomu padli za obeť tri slovenské gymnáziá, ako aj Matica Slovenská (v roku 1875). Slováci tak stratili svoju jedinú celonárodnú kultúrnu inštitúciu a stali sa jediným národom v Uhorsku bez strednej školy. Dôsledkom bolo dlhodobé utlmenie národných snáh, majetok prepadol pomaďarčovaciemu spolku FEMKE, okrem muzeálnych zbierok, ktoré ostali uložené v Mudroňovsko-halašovskom dome v Martine.^[3]

Obdobie úpadku národnej kultúry, zbierky v Národnom dome v Martine (1875 – 1893)^[3]3" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

So založením prvej slovenskej vedeckej spoločnosti  – Muzeálnej slovenskej spoločnosti sa neoddeliteľne viaže meno slovenského polyhistora Andreja Kmeťa. Jeho snahy začali už v čase založenia MS (1863), kedy predostrel do Martina svoj plán „literárnej, spoločenskej a hospodárskej činnosti,“ v rámci ktorého zamýšľal vydávať aj prírodovedný časopis. Z Martina sa mu dostalo odpovede „nenie na čase,“ z ktorej sa postupne stával preňho stereotyp. Toto mu však nezabránilo v jeho snahách pokračovať.

Po zániku MS a slovenských gymnázií začal kultúrny život slovenský vo viacerých aspektoch upadať. Kmeť videl riešenie tohto problému vo vzdelávaní a vede, preto na valnom zhromaždení Živeny v roku 1885 vystúpil s požiadavkou založenia Slovenského vedeckého spolku, ktorý by združoval slovenských vzdelancov, a F. V. Sasinka vyzval, aby obnovil vydávanie svojich Letopisov (dovtedy jediného vedeckého časopisu) a pridal do nich prírodovednú rubriku. Nie je známe, aké boli ohlasy na toto vystúpenie, každopádne sa ani jeden z jeho návrhov nerealizoval.

Veľký význam pre posun v založení vedeckého spolku mala výstava slovenských výšiviek, ktoré organizoval spolok Živena v roku 1887 z príležitosti augustových slávností v Martine. Hoc mala pôvodný zámer prezentovať ľudovú kultúru a umenie, stal sa z nej ostrý protest proti uhorskému protinárodnostnému politickému postupu a získala značný národno-buditeľský charakter. Bola umiestnená v Paulínyiovskom dome, boli vystavených 1676 predmetov od 149 vystavovateľov. Kvôli výstave bola pristavená veža s občerstvením a pavilón na záhrade. Odborným spracovaním sa výstava stala dôležitým míľnikom v histórii slovenského múzejníctva.

A práve výstava výšiviek podnietila, že v plánovanom Národnom dome v Martine boli 4 miestnosti vyhradené pre „Museum.“ Zbierky múzea v roku 1888 predstavovali (podľa správy S. H. Vajanského):

• I. Zbierka mineralogická v 233 exemplároch, dar A. Kmeťa
• II. Zbierka geologická v 250 exemplároch, dar tohože
• III. Zbierka mineralogicko-geologická od dr. G. Zechentera
• IV. Zbierka minerálov od rozličných darcov, dosiaľ ešte nezriadená
• V. Zbierka skamenelín (mamut, kulmová flóra, belemity atď.)
• VI. Numizmatika, len čiastočne zriadená, najstarší exemplár peniaz Alexandra Veľkého s prekrásnou podobizňou
• VII. Zbierka kryptogramov, lišajníky a machy zvolenskej flóry, krásne preparovaný a zapravený za sklom, dar p. Andreja Trúchleho
• VIII. Ľudový keramika, džbánky, misky, cechové pokále a taniere
• XI. Starožitnosti prehistorické
• X. Zbierka výšiviek Živeny

Vznik a činnosť MSS (1893)upraviť | upraviť zdroj

V roku 1893 schválil Andrej Kmeť stanovy MSS, a boli odoslané na schválenie i do Pešti. So stanovami bolo odoslané i „Oznámenie k obecenstvu o zriadení Muzeálnej slovenskej spoločnosti,“ ktoré koncipoval Pavol Socháň. V ňom boli zhrnuté jej úlohy, menovite „študovanie a zbieranie materiálu v týchto oblastiach:

1. Zemepis, dejepis, polohopis, starožitníctvo, názvoslovie, básnictvo, umenie a vedy; povaha, spôsob života a zovňajšok ľudu
2. Dom, dvor a domácnosť
3. Hospodárstvo, remeslá a priemysel
4. Obchod
5. Peňažníctvo
6. Vedy prírodné“

Pokladníkom a fakticky aj tajomníkom MSS sa stal Andrej Halaša a predsedom Andrej Kmeť. Napriek zaradeniu časti o „vedách prírodných“ Kmeťa značne nahnevalo, že celý text propagoval „spoločnosť prevažne národopisného charakteru.“ Zbierky sídlili v Národnom dome v Martine,^[4] no už vtedy Kmeť uvažoval o účelovej muzeálnej budove.

Budova múzea (1906)upraviť | upraviť zdroj

Začiatkom 20. storočia začali plány na stavbu účelovej muzeálnej budovy v Martine. Rozvíjajúca sa MSS preto začala s celonárodnou zbierkou na stavbu, v ktorej sa napokon získali polovicu potrebných peňazí, hoc mnohonásobne prekračujúce pôvodné plány (115 924,87 korún). Pôvodne sa uvažovalo o rozšírení budovy národného domu, neskôr sa rozhodlo, že sa na jeho zadnom dvore postaví nová budova.^[2][3] Slávnostné poklepanie základného kameňa sa uskutočnilo 8. augusta 1906.^[3] Pre dlhé prieťahy okolo získania peňazí a povolenia na stavbu sa nahromadilo niekoľko návrhov. Prvým povereným architektom bol Samuel Petrikovič. Jeho štyri návrhy pochádzajú z rokov 1901, 1905 (dva návrhy) a neskôr 1906.^[4] S ďalšími návrhmi prišli Stanislav Zachar (1905), Ján Hlavaj (1906) a Milan Michal Harminc (1905-1906). Práve Harmincov návrh sa napokon realizoval ako najpraktickejší a najviac pasujúci do prostredia.^[4] V roku 1908 bola budova sprístupnená, čoho sa, žiaľ, nedožil Andrej Kmeť, ktorého dobehlo podlomené zdravie a prekonané zápaly pľúc.^[3]

Ďalšie inštitúcie v prvej budove MSS, súčasnosťupraviť | upraviť zdroj

Po dokončení druhej budovy MSS na Hostihore v Martine (1932) sa veľká časť zbierok presťahovala ta, a vedenie múzea začalo zvažovať odpredaj budovy, no nenašiel sa solventný kupec.^[5] V roku 1964 školská komisia ONV v Martine predložila návrh na zriadenie okresného múzea v tejto budove, čo bolo schválené a bolo založené Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. V budove v tej dobe sídlilo mnoho inštitúcii, počnúc okresnou knižnicou, Domom osvety, Okresnou ľudovou školou umenia i Okresný výbor ČSTV. TMAK tu sídlilo do roku 2004, kedy sa stalo súčasťou SNM v Martine. V rokoch 2012 – 2016 prebiehala rekonštrukcia muzeálnej budovy. V rámci nej boli komplexne zrekonštruované interiéry (výstavné priestory, expozície, kancelárie i depozity) aj exteriéry budovy. Napokon boli inštalované nové expozície (Príroda Turca a Kmetianum).^[6]

Činnosťupraviť | upraviť zdroj

Zbierkyupraviť | upraviť zdroj

V súčasnosti sa v budove múzea nachádzajú trvalé expozície: Kmetianum, ktorá je venovaná práci Andreja Kmeťa a Príroda Turca. Múzeum dnes spravuje viac ako 498 898 (2018) zbierkových exponátov. Medzi najcennejšie patria obrazy Révayovskej galérie, zbierka exotických motýľov Ivana Zbíňovského a časť Kmeťovho herbára, ako i zoologických exponátov zo zbierky Andreja Kmeťa. Botanický a zoologický výskum sa uskutočňuje so zameraním na celé severozápadné Slovensko. Múzeum poskytuje lektorské služby, premietanie videofilmov s prírodovednou a spoločenskovednou tématikou z regiónu Turca, kozultačno-poradenskú službu z oblasti liečivých rastlín, húb a škodcov v domácnosti. Je tu aj predaj suvenírov a publikácií vydaných múzeom.

Stále expozícieupraviť | upraviť zdroj

Príroda Turca je rozdelená na dva celky. Prvá časť expozície, venovaná neživej prírode, prezentuje jednotlivé obdobia geologického vývoja regiónu Turiec a priľahlých pohorí formou rekonštrukcie prostredia a výskytu geologického obdobia v Turci vrátane ukážok hornín, minerálov a skamenelín, typických pre jednotlivé geologické obdobia. Časť expozície venovaná živej prírode je prezentovaná z ekologického hľadiska v podobe jednotlivých biotopových formácií. Vyčlenené sú podľa výškovej vegetačnej stupňovitosti, geologického podložia, spôsobu a intenzity vplyvu ľudskej činnosti a vodného režimu. Príslušné rastlinné a živočíšne druhy sú inštalované do diorám, ktoré predstavujú prostredia jednotlivých biotopov. Druhovú skladbu dopĺňajú vitríny s exponátmi stavovcov, bezstavovcov, húb a herbárové položky rastlín. Autori expozície zvolili jedinečný prístup k ich výtvarnému riešeniu, zodpovedajúci najnovším svetovým trendom. Unikátne exponáty zo zbierok múzea zasadili do pôsobivých rekonštrukcií príslušných prostredí, vytvárajúcich obsahovo aj výtvarne príťažlivé celky, doplnené množstvom interaktívnych prvkov.

Dejiny a poslanie Slovenského národného múzea prostredníctvom toho najcennejšieho a múzeu najvlastnejšieho – zbierkového predmetu – približuje expozícia Kmetianum. Reprezentatívny výber zo všetkých vedných odborov, ktorý predstavuje klenotnicu zbierkového fondu, rozpráva viac ako stodvadsaťročnú históriu Slovenského národného múzea, ale aj príbehy osobností, ktoré ho formovali.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Kontakty - SNM v Martine Dostupné online
2. ↑ ^{a b} História múzea na stránke SNM Dostupné online
3. ↑ ^{a b c d e f} RYBECKÝ, Milan. Muzeálna Slovenská Spoločnosť a jej miesto v národnej kultúre. 1. vyd. Martin : OSVETA, 1983.
4. ↑ ^{a b c} PEKARIKOVÁ, Barbora. Architektonické návrhy na prvú budovu Slovenského Národného Múzea v Martine (náčrt interpretácie). Zborník Slovenského Národného Múzea v Martine, Kmetianum, 2008, roč. XI, s. 52-61.
5. ↑ MLYNARČÍK, Jozef. 30 rokov Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa v Martine. 1. vyd. Martin : TMAK, 1994.
6. ↑ BENDÍK, Andrej. Rekonštrukcia I. budovy Slovenského národného múzea v Martine. Zborník Slovenského Národného Múzea v Martine, Kmetianum, 2014, roč. XIII, s. 9-17.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Zbierky Múzea Andreja Kmeťa Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine
• Stale expozície múzea Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine
• História múzea