Mahónia cezmínolistá
Mahónia cezmínolistá; listy a nerozvinuté súkvetie (apríl)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) iskerníkotvaré (Ranunculales) Čeľaď (familia) dráčovité (Berberidaceae) Podčeľaď (subfamilia) dráčovaté (Berberidoideae) Rod (genus) dráč (Berberis) Druh (species) mahónia cezmínolistá (Berberis aquifolium)
Synonymá
Mahonia aquifolium Odostemon aquifolius
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Mahónia cezmínolistá^[1] (lat. Mahonia aquifolium^[1][2][3]) alebo dráč čezmínolistý^[4] (lat. Berberis aquifolium^[5]) je vždyzelený ker z čeľade dráčovité (Berberidaceae).

Druh sa zaraďuje (ako vidno aj podľa vyššie uvedených názvov) buď do rodu mahónia (Mahonia) alebo do rodu dráč (Berberis) - podrobnosti o tomto pozri v článku dráčovité.

Je to druh pochádzajúci zo Severnej Ameriky a na Slovensku sa pestuje ako okrasná drevina. Má trváce, kožovité, nepárno perovito zložené listy, žlté kvety v strapcoch a plodom sú modré bobule, ktoré sa používali na prípravu alebo dofarbovanie vína.^[1]

Pomenovanie

Rod Mahonia je pomenovaný na počesť významného amerického záhradníka Bernarda McMahona.^[6]

Opis

Mahónia cezmínolistá je vždyzelený ker bez tŕňov, nie vyšší ako 1 m. Listy má nepárno perovito zložené, dlhé 10 až 20 cm, lístky sú vajcovito elipsovité, ostníkato zubaté, kožovité a prezimujúce. Pokiaľ ide o ich tvar a počet, sú veľmi premenlivé. Na vrchnej strane sú lesklozelené, na spodnej svetlozelené. Obojpohlavné kvety sú v strapcoch a sú organizované podľa čísla tri: kališných lístkov je deväť, po tri v troch kruhoch a aj tyčinky sú v dvoch trojpočetných kruhoch. Jednotlivé kvety sú takmer sediace, žlté, niekedy červenkastožlté. Z oplodnených piestikov sa vyvíjajú dužinaté a guľaté tmavomodré, do 8 mm veľké bobule. Semená sú lesklé a červenohnedé.^[6][7][8][9]

Rozšírenie

Mahónia cezmínolistá pochádza z pacifickej Severnej Ameriky a jej prirodzený areál sa rozprestiera od od Britskej Kolumbie po Oregon, Kaliforniu a Arizonu.^[6] Rastie hlavne v biómoch s miernou klímou.^[5] Pestuje sa pomerne krátko, od roku 1823.^[6] U nás predovšetkým v parkoch a záhradách, odkiaľ ojedinele uniká do voľnej prírody, kde splanieva.^[7][8] Kultivované formy mahónie sú teraz už v Európe naturalizované v rôznych prírodných a poloprírodných prostrediach. Mahónia cezmínolistá je jedným z najúspešnejších cudzokrajných kríkov v strednom a východnom Nemecku, kde napáda poloprirodzené biotopy.^[10]

Ekológia

Mahónia cezmínolistá v prírode rastie takmer v akýchkoľvek podmienkach, najviacej se jej darí v polotieni na vlhkých priepustných kyslých pôdach, často však aj medzi sutinou a v štrbinách zásobených vodou. Toleruje sucho, ale neznáša horúce, suché miesta a drsný vietor. Nízke teploty a imisie znáša dobre, po reze sa rýchlo zmladzuje. Kvitne od mája do júla.^[6][9][10]

V štúdii o vplyve klimatických zmien na stredoeurópske prostredie sa zistilo, že mahónia cezmínolistá sa stala významnou súčasťou porastov agátov, bazy a ríbezle zlatej.^[10] Blízka príbuznosť mahónie cezmínolistej s dráčom obyčajným sa prejavila pri vzniku medzirodového sterilného kríženca, ktorý sa nazýva Berberis x neuberti (syn. x Mahoberberis neubertii).^[11][6]

Význam a využitie

Mahónia cezmínolistá sa využíva ako bylinný liek v humánnej a veterinárnej medicíne; je antibakteriálna, koreňová kôra je močopudná a plody sa používajú ako preháňadlo; používa sa ako prírodné farbivo a poskytuje potravu a kryt pre divokú zver. Pre svoju vysokú toleranciu voči chemickým škodlivinám a priaznivú morfológiu koreňov, sa môže využívať k zabraňovaniu pôdnej erózie a v urbanistickej krajinotvorbe.^[10]

Mahónia je v mnohých krajinách neodmysliteľnou súčasťou väzieb kytíc a vencov. Trhajú sa najčastejšie pred začiatkom novembra a pridávajú sa k ostatným kvetným symbolom smútku na cintorínoch. Zo šťavy jej bobúľ sa v Severnej Amerike pripravovalo ľudové „víno“, prípadne sa používali na dofarbovanie pravých červených vín.^[6] Mahónia cezmínolistá je so svojim celoročným estetickým účinkom vhodná na skupinové plošné výsadby v záhradách a parkoch.^[6][9]

Hrozby a choroby

Zo škodcov, ktorí parazitujú na mahónii cezmínolistej, sa môže spomenúť muška druhu Rhagoletis meigenii. Jej larvy sa živia plodmi, ktoré sa následne scvrkávajú a postupne strácajú farbu. Zakukľujú sa a hibernujú v pôde.^[12] Z polokrídlovcov, larvy druhu Aphrophora alni sa živia rastlinnými šťavami, hlavne v spodných častiach rastliny a ukryté sú v hustej pene. Dospelé jedince sa voľne pohybujú po konárikoch.^[13] Hubový patogén Cumminsiella mirabilissima bol zanesený zo Severnej Ameriky. Parazituje na hornej strane listov (najmä mladších). V mieste napadnutia sa vytvárajú okrúhle červené škvrny, ktoré neskôr zhrubnú a prípadne môžu z listov aj odpadnúť.^[14][10]

Mahónia cezmínolistá, ktorá bola introdukovaná do Európy zo Severnej Ameriky v roku 1822, je považovaná za invázny druh, najmä splanené populácie pozostávajú z hybridov. Špeciálne vyšľachtené hybridy majú oproti divokým príbuzným totiž výhodu (vďaka selekcii) pre viac kvetov a plodov, čo im dáva vyšší reprodukčný potenciál. Na miestach, kde existuje trávnatá konkurencia, sa reprodukcia uskutočňuje prostredníctvom koreňových výhonkov.^[10]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mahónia cezmínolistá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mahónia cezmínolistá