Maia (iné názvy: Máia, Maias, Maié; starogr. Μαῖα, Μαίας, Μαίη – Maia/Máia, Maias, Maié, lat. Maia) je v gréckej mytológii dcéra Titana Atlanta a Pléiony, dcéry Titana Ókeana.

Maia bola jednou zo siedmich sestier Plejád. Jej sestrami boli Alkyoné, Élektra, Taygeté, Meropé, Kelainó, Asteropé. Do Maie, ktorá v mladosti žila v Arkádii sa zaľúbil najvyšší boh Zeus a ona mu potom v jaskyni vrchu Kyllény porodila syna Herma,, ktorý sa neskôr stal poslom bohov, pútnikov, obchodníkov, lekárov, rečníkov, pretekárov, ale aj podvodníkov a zlodejov.

Keď sa sestry Plejád Hyády zo žiaľu nad smrťou svojho brata Hyanta usúžili až k smrti, aj ony si vzali život a boh Zeus ich potom vzal na nebo a premenil na hviezdy Plejády, ktoré na nebi žiaria dodnes.

Podľa Homérovho Hymnu na Herma sa Zeus uprostred noci tajne miloval s Maiou, ktorá sa vyhýbala spoločnosti bohov, v jaskyni Kylléne. Tá otehotnela a čakala Herma. Po pôrode ho Maia zabalila do prikrývok a išla spať. Rýchlo dospievajúce nemluvňa Hermes sa odplazilo do Tesálie, kde do večera svojho prvého dňa života ukradlo svojmu nevlastnému bratovi Apolónovi časť dobytka a vytvorilo lýru z korytnačieho panciera. Maia odmietla uveriť Apolónovi, keď tvrdil, že Hermes je zlodej, a Zeus sa vtedy postavil na Apolónovu stranu. Nakoniec Apolón vymenil dobytok za lýru, ktorá sa stala jedným z jeho identifikačných znakov.

Hoci v Homérovom hymne je Maia Hermovou opatrovateľkou a opatrovníčkou, v Sofoklovej dnes už stratenej satyrskej hre Ichneutae zverila Maia nemluvňa Herma do opatery a výchovy Kylléne (miestnej horskej bohyni), a tak sa satyri a Apolón pri hľadaní strateného dobytka boha stretávajú práve s ňou.

Maia vychovala aj nemluvňa Arka, dieťa Kallisto a Dia. Diova manželka Héra, ukrivdená milostným vzťahom, v žiarlivom hneve premenila Kallisto na medveďa. Arkas je eponymom Arkádie, kde sa Maia narodila. Príbeh Kallisto a Arkasa je podobne ako príbeh Plejád zakladateľským mýtom pre hviezdnu formáciu súhvezdia Veľká medvedica a Malý medveď, Veľký a Malý medveď.

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

1. ↑ ^{a b c} Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
2. ↑ ^{a b} Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 279.
3. ↑ Pausanias,Periégésis tés Hellados, 8,17,1.
4. ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 378–379.
5. ↑ Homeric Hymns 4.5
6. ↑ Ormand, Kirk (2012). A Companion to Sophocles. Wiley Blackwell. S. 163. ISBN 978-1-119-02553-5.
7. ↑ Podľa Homéra, Iliada 1.570–579, 14.338, Odysea 8.312
8. ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 927–929, Héfaistos je len potomkom Héry, bez otca
9. ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 886–890, z Diových detí s jeho manželkami, Aténa bola počatá ako prvá, ale narodená ako posledná. Zeus ju splodil s Metis, ale prehltol ju a neskôr ju sám porodil „z čela."
10. ↑ Podľa Hésioda, Teogónia 183–200, Afrodita bola bola zrodená z Uranových odrezaných genitálií
11. ↑ Podľa Homéra, Afrodita bola Diovou dcérou (Iliada 3.374, 20.105; Odysea 8.308, 320)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maia na anglickej Wikipédii.