Maia Sanduová
moldavská politička
Prezidentka Moldavska
Momentálne v úrade
od 24. decembra 2020
Igor Dodon
13. premiérka Moldavska
V úrade 8. júna 2019 – 14. novembra 2019
Prezident	Igor Dodon
Pavel Filip Ion Chicu
Biografické údaje
Rodné meno	Maia Grigorievna Sandu
Narodenie	24.05.197224. máj 1972 (52 rokov) Risipeni, okres Fălești, Moldavská SSR, ZSSR
Alma mater	Akadémia verejnej správy pri vláde Moldavskej republiky John F. Kennedy School of Government Harvardovej univerzity
Odkazy
	Maia Sanduová (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Maia Sanduová alebo Maia Sandová (neprechýlene Sandu; * 24. máj 1972, Risipeni, okres Fălești, Moldavsko) je moldavská politička, ktorá od júna do novembra 2019 pôsobila v úrade premiérky Moldavska. V novembri 2020 zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb a 24. decembra 2020 sa stala prezidentkou Moldavska.

Narodila sa 24. mája 1972 v dedine Risipeni v okrese Falesti vo vtedajšej Moldavskej SSR. V roku 1989 začala štúdium na Moldavskej akadémii ekonomických štúdií (Academia de Studii Economice a Moldovei) v Kišiňove, ktoré ukončila v roku 1994 bakalárskym titulom z ekonómie. V roku 1998 získala magisterský titul v odbore medzinárodných vzťahov na Akadémii verejnej správy pri vláde Moldavskej republiky (Academia de Administrare Publică de pe lângă Președintele Republicii Moldova). V rokoch 2010 – 2019 absolvovala magisterské štúdium verejnej správy na John F. Kennedy School of Government Harvardovej univerzity. Okrem materskej rumunčiny hovorí plynule anglicky a rusky. Pracovala pre Svetovú banku, najprv pre jej moldavskú kanceláriu v rokoch 1998 – 2005 a neskôr v rokoch 2010 – 2012 ako poradkyňa jedného z výkonných riaditeľov v sídle Svetovej banky vo Washingtone.^[1]

V rokoch 2012 a 2015 zastávala post ministerky školstva vo vládach Vlada Filata, Iuria Leancă a Chirila Gaburiciho.^[2] Po Gaburiciho rezignácii v júni 2015 bola jednou z možných kandidátok proeurópskej Liberálnej demokratickej strany Moldavska (Partidul Liberal Democrat din Moldova, PLDM) na premiérku.^[3] Sanduová podmienila prijatie tejto funkcie odvolaním guvernéra Moldavskej národnej banky Dorina Drăguţanu a prokurátora Cornelia Gurina v nadväznosti na zmiznutie jednej miliardy amerických dolárov z bankového systému.^[4] Nakoniec prezident Nicolae Timofti poveril úradom Valeriu Streleţa.

23. decembra 2015 založila politické hnutie z ktorého sa neskôr vyvinula Strana akcie a solidarity (Partidul Acțiune și Solidaritate, PAS), za ktorú kandidovala v priamych prezidentských voľbách v roku 2016. V prvom kole získala 38,2 % ako druhá po Igorovi Dodonovi s 48,5 %. V druhom kole zvíťazil prorusky orientovaný Igor Dodon s 52,11 % oproti 47,89 % Sanduovej.^[5][6]

Od 24. júla 2012 do 30. júla 2015 pôsobila Maia Sanduová ako ministerka školstva. Krátko po jej vymenovaní začala s radom reforiem. Zmenené boli najmä pravidlá pre vykonávanie štátnych skúšok na stredných a vysokých školách. Snažila sa tak zabrániť podvádzaniu počas testov. Pri vchodoch škôl boli nainštalované detektory kovov a učebne boli vybavené kamerami. Študenti, ktorí boli pristihnutí, že počas písomného testu podvádzali, stratili právo skúšku opakovať. Zmeny boli spoločnosťou prijímané kontroverzne, pretože mnoho občanov a politikov sa domnievalo, že takáto kontrola pri skúškach na študentov vyvíja priveľkú psychickú záťaž.^[7] Ďalšou zmenou bolo uprednostnenie vyučovania anglického jazyka na úkor ruského. Od roku 2014 je teda podľa učebných osnov angličtina povinným predmetom pre všetkých a ruština len predmetom voliteľným.^[8]

V parlamentných voľbách v roku 2019 jej Strana akcie a solidarity vytvorila spoločne so stranou PPDA (Partidul Platforma Demnitate și Adevăr) Andreia Năstaseho proeurópsky volebný blok ACUM, ktorý získal 26 zo 101 kresiel jednokomorového parlamentu.^[9] 8. júna 2019 parlament Sanduovú schválil za premiérku v koaličnej vláde vytvorenej s víťaznou Stranou socialistov Moldavskej republiky (Partidul Socialiștilor din Republica Moldova, PSRM).^[10] Ešte v ten deň vyhlásil Ústavný súd Moldavska vymenovanie jej vlády za protiústavné a odobral Igorovi Dodonovi právomoci prezidenta, čo vyvolalo ústavnú krízu.^[11] 15. júna Ústavný súd toto stanovisko zmenil, uznal vznik jej vlády v súlade s ústavou a potvrdil Dodonove právomoci prezidenta.^[12][13]

Socialisti, koaličný partner strany ACUM, vyvolali po nezhodách ohľadom procesu menovania generálneho prokurátora 12. novembra 2019 hlasovanie o dôvere jej vláde. Zo 101 poslancov sa 63 postavilo proti Sanduovej a tá bola nútená podať demisiu.^[14] Po dvoch dňoch bol menovaný ako jej nástupca Ion Chicu, bývalý minister financií, ktorý sa zaviazal prehĺbiť vzťahy Moldavska s Európskou úniou.^[15]

Štyri roky po neúspešných voľbách opäť kandidovala na post prezidenta a 1. novembra 2020 postúpila do druhého kola z prvého miesta s 36 % hlasov pred obhajujúcim Dodonom s 33 %.^[16] Sanduová opäť viedla proeurópsku kampaň a prisľúbila finančnú podporu z Európskej únie, Dodonovi naopak vyjadril podporu Vladimir Putin. V druhom kole, ktoré sa konalo 15. novembra, získala podľa predbežných výsledkov vyše 57 % hlasov.^[17] Úradujúci prezident Igor Dodon uznal v pondelok porážku a pogratuloval Sanduovej k víťazstvu. Vyzval tiež občanov k pokojnému odovzdaniu moci bez protestov.^[18] Sanduová by mala zložiť prezidentskú prísahu a byť menovaná do úradu do 45 dní od volieb.^[19][2]

Prezidentský sľub zložila 24. decembra 2020.^[20][21]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maia Sanduová

• Maia Sanduová na Facebooku

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maia Sanduová na českej Wikipédii.