A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![Kópia knihy Ginza Rabba v arabskom preklade](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d5/%D9%83%D9%86%D8%B2%D8%A7_%D8%B1%D8%A8%D8%A7_.jpg/220px-%D9%83%D9%86%D8%B2%D8%A7_%D8%B1%D8%A8%D8%A7_.jpg)
Mandejstvo, niekedy známa aj ako nasoraizmus alebo sabianizmus,[1] je gnostické, monoteistické a etnické náboženstvo s gréckymi, iránskymi a židovskými vplyvmi.[2][3] Jeho prívrženci, Mandejci, uctievajú Adama, Ábela, Šéta, Enocha, Noema, Šemera, Arama a najmä Jána Krstiteľa. Mandejci považujú Adama, Šéta, Noema, Šemera a Jána Krstiteľa za prorokov, pričom Adam je zakladateľom náboženstva a Ján je najväčším a posledným prorokom.[4]
Mandejci hovoria východnou aramejčinou známou ako mandejčina. Názov „mandejci" pochádza z aramejského manda, čo znamená poznanie.[5] Na Blízkom východe, ale mimo svojej komunity, sú mandejci známejší ako Ṣubba (singulár: Ṣubbī), alebo ako sabiáni. Termín Ṣubba je odvodený od aramejského koreňa, ktorý súvisí s krstom. Termín Sabiáni je odvodený od tajomnej náboženskej skupiny, ktorá sa v Koráne spomína trikrát. K názvu tejto neidentifikovanej skupiny, o ktorej sa v Koráne naznačuje, že patrí k „ľudu Knihy", sa v minulosti hlásili mandejci, ako aj viaceré iné náboženské skupiny, aby získali právnu ochranu (dhimmi), ktorú ponúka islamské právo.[6] Príležitostne sa mandejci nazývajú aj „kresťania svätého Jána" v presvedčení, že sú priamym pokračovateľom učeníkov svätého Krstiteľa. Ďalší výskum však ukazuje, že ide o nesprávne pomenovanie, pretože mandejci považujú Ježiša za falošného proroka.[7][8]
Podľa Jorunna Jacobsena Buckleyho a ďalších vedcov, ktorí sa špecializujú na mandejstvo, ich pôvod siaha do obdobia pred približne pred dvetisíc rokmi v oblasti Palestíny a následne sa kvôli prenasledovaniu presunuli na východ.[9] Iní tvrdia, že pôvod je v juhozápadnej Mezopotámii.[10] Niektorí vedci však zastávajú názor, že mandejstvo je staršie a siaha až do predkresťanských čias.[11] Samotní mandejci tvrdia, že ich náboženstvo predchádzalo judaizmu, kresťanstvu a islamu ako monoteistická viera.[12] Mandejci veria, že sú priamymi potomkami Šemerovho syna Noema v Mezopotámii.[13] Tiež veria, že sú priamymi potomkami pôvodných nasorských mandejských učeníkov Jána Krstiteľa v Jeruzaleme.[14]
Základné učenie viery je známe ako Nāṣerutā. Znalosť (manda) je tiež zdrojom termínu mandejizmus, ktorý zahŕňa celú ich kultúru, rituály, presvedčenie a vieru spojenú s učením Nāṣerutā. Stúpenci mandejizmu sa nazývajú mandejci, ale môžu sa nazývať aj nasoréni (nazoréni), gnostici (využívajúc grécke slovo gnosis pre poznanie) alebo sabiáni.[15]
Toto náboženstvo sa praktizovalo predovšetkým v okolí dolného toku riek Karún, Eufrat a Tigris a riek, ktoré obklopujú vodnú cestu Šatt al-Arab, časť južného Iraku a provincie Chúzistan v Iráne. Predpokladá sa, že na celom svete žije 60 000 až 70 000 mandejcov.[16] Až do vojny v Iraku žili takmer všetci v Iraku.[17] Mnohí mandejskí Iračania odvtedy opustili svoju krajinu kvôli nepokojom, ktoré spôsobila invázia do Iraku v roku 2003 a následná okupácia americkými ozbrojenými silami, a s tým súvisiaci nárast sektárskeho násilia zo strany extrémistov.[18] Do roku 2007 klesol počet mandejcov v Iraku na približne 5 000.[19]
Mandejci ostávajú oddelení. Správy o nich a o ich náboženstve pochádzajú predovšetkým od cudzincov: najmä od Júliusa Heinricha Petermanna, orientalistu;[20] ako aj od Nicolasa Siouffiho, sýrskeho kresťana, ktorý bol v roku 1887 francúzskym vicekonzulom v Mosule,[21] a britskej kultúrnej antropologičky lady E. S. Drowerovej. Existuje skorá, aj keď veľmi zaujatá správa francúzskeho cestovateľa Jeana-Baptistu Taverniera z 50. rokov 16. storočia.[22]
Referencie
- ↑ Termín „Nasorský" (doslova „z Nazaretu") sa používa pre zasvätených Mandajcov. Termín „Sabiánstvo" je odvodený od tajomných sabiánov spomínaných v Koráne, pričom k tomuto názvu sa historicky hlásilo niekoľko náboženských skupín.
- ↑ RUDOLPH, Kurt; DULING, Dennis C.; MODSCHIEDLER, John. Problems of a History of the Development of the Mandaean Religion. History of Religions, 1969, s. 210–235. Dostupné online. ISSN 0018-2710.
- ↑ AL-SAADI, Qais; AL-SAADI, Hamed. Ginza Rabba. 2nd. vyd. Germany : Drabsha, 2019.
- ↑ Brikhah S. Nasoraia. Sacred Text and Esoteric Praxis in Sabian Mandaean Religion . 2012. Dostupné online.
- ↑ FONTAINE, Petrus Franciscus Maria. Dualism in ancient Iran, India and China. : Brill, January 1990. Dostupné online. ISBN 9789050630511.
- ↑ De Blois,1960–2007
- ↑ Friar of Ignatius of Jesus (Carlo Leonelli) and the First "Scholarly" Book on Mandaeaism (1652). ARAM Periodical, 2004, s. 25–46. ISSN 0959-4213.
- ↑ BURKITT, F. C.. The Mandaeans. The Journal of Theological Studies, 1928, s. 225–235. Dostupné online. ISSN 0022-5185.
- ↑ PORTER, Tom. Religion Scholar Jorunn Buckley Honored by Library of Congress . 22 December 2021. Dostupné online.
- ↑ Mandaeanism religion . . Dostupné online.
- ↑ DUCHESNE-GUILLEMIN, Jacques. Etudes mithriaques. Téhéran : Bibliothèque Pahlavi, 1978. S. 545.
- ↑ The People of the Book and the Hierarchy of Discrimination . . Dostupné online.
- ↑ DROWER, Ethel Stefana. The Mandaeans of Iraq and Iran. : Oxford At The Clarendon Press, 1937.
- ↑ DROWER, Ethel Stefana. The Haran Gawaita and the Baptism of Hibil-Ziwa. : Biblioteca Apostolica Vatican, 1953.
- ↑ Häberl & McGrath 2019
- ↑ THALER, Kai. Iraqi minority group needs U.S. attention . March 9, 2007. Dostupné online.
- ↑ DEUTSCH, Nathaniel. Save the Gnostics . 6 October 2007. Dostupné online.
- ↑ CRAWFORD, Angus. Iraq's Mandaeans 'face extinction' . 4 March 2007. Dostupné online.
- ↑ Deutsch, Nathaniel (6 October 2007). „Save the Gnostics". The New York Times.
- ↑ FOERSTER, Werner. Gnosis: A Selection of Gnostic texts. : Oxford University Press, 1974. ISBN 9780198264347. S. 126.
- ↑ LUPIERI, Edmundo. The Mandaeans: The Last Gnostics. : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2001. Dostupné online. ISBN 9780802833501.
- ↑ TAVERNIER, J.-B.. The Six Voyages of John Baptista Tavernier. : , 1678. Dostupné online. S. 90–93.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandejstvo
Externé odkazy
- Mandejská kniha Jána, verejný preklad z roku 2020
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mandaeism na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk