Mandolína

	Mandolína
	; mandolína
V iných jazykoch
	tal. mandolino
	nem. Mandoline
	angl. mandolin
	franc. mandoline
	špa. mandolina
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej; praxe	Brnkacie nástroje
Podľa spôsobu; vzniku tónu	Chordofóny
Tónový rozsah
	;
Príbuzné nástroje
	domra, gitara, lutna
Zvuková ukážka
	Mandolína

Mandolína je brnkací strunový hudobný nástroj lutnového alebo mandolového typu so štíhlym, krátkym krkom s pražcami.

Objavuje sa od 16. storočia ako ľudový nástroj v Taliansku (v rôznych prevedeniach a veľkostiach). Jej predchodcom bola mandola. Jej vývoj bol ukončený v polovici 17. storočia. Od 18. storočia sa vyskytovala vo Francúzsku a v polovici 19. storočia takmer v celej Európe.

Mandolína má 4 – 6 strún, ktoré sú vedené dvojmo. Telo tvorí vypuklý korpus hruškovitého tvaru.

Existuje viacero typov mandolín:

srdcová
portugalská
talianska
- milánska
- neapolská

Najobľúbenejšia je neapolská mandolína so 4 strunami, ktorá je ladená ako husle (g – d¹ – a¹ – e²).

Referencie

↑ ^a ^b mandolína. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 395 – 396.
↑ ^a ^b mandolína. In: Malá československá encyklopedie IV M – Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 75.
↑ ^a ^b ^c mandolína. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 529.
↑ ^a ^b MICHELS, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Preklad Miroslav Srnka et al. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2000. 611 s. (Encyklopedický atlas.) ISBN 80-7106-238-3. S. 43.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandolína

Tento článok týkajúci sa hudby je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[MEH-1] ína. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 395 – 396.

[MČSE-2] ína. In: Malá československá encyklopedie IV M – Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 75.

[LK2-3] ína. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 529.

[EAH-4] MICHELS, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Preklad Miroslav Srnka et al. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2000. 611 s. (Encyklopedický atlas.) ISBN 80-7106-238-3. S. 43.