Mandorla okolo Ježiša Krista na mozaike Posledný súd, Svätovítska katedrála, Praha

Mandorla (mandľa po taliansky) - typická stredoveká ozdoba, najmä v románskom slohu, oválna alebo elipsovitá svätožiara okolo Kristovho majestátu (Krista - vládcu sveta) v tvare mandle. Svätožiara v tvare mandle obopínajúce telo celého božstva.

Tvar mandorly je odvodený od mandle a mandľovníka, ktorý je symbolom stromu večného života. V kresťanskej ikonografii mandorla bola prisúdená tróniacemu Ježišovi Kristovi pri Poslednom súde, alebo Márii.

Mandorla je druhotná a sekundárna funkcia cesty (symbolu lona už v praveku) symbolizujúca pôvodný význam brány života, t. j. rodidiel.

V kresťanskej ikonografii znamená prevtelenie Krista, a keď Kristus je zobrazený v mandorle ako sudca ľudstva, má význam znovuzrodenia. Zobrazenie Márie v mandorle symbolizuje predstavu, že Kristus bol počatý v panenskom Mariinom období, ako sa rodí mandľové jadro vo svojom nedotknutom puzdre. V maliarstve je mandorla zobrazovaná zlatou alebo žltou farbou, často ale tiež v dúhových farbách s odkazom k dúhe, kedy modrá, červená, žlta a zelena farba symbolizujú vzťah k vesmíru.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandorla

Zdroj

Literatúra: Svet umenia; Umenie od A po Z, Ikar, 2002. str. 338