A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Manitol | |||||
| | |||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||
| Sumárny vzorec | C6H14O6 | ||||
| Synonymá | Mannitol, Manit, Hexán-1,2,3,4,5,6-hexol, E 421 | ||||
| Vzhľad | biely prášok | ||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||
| Molárna hmotnosť | 182,17 g·mol-1 | ||||
| Teplota topenia | 167 - 170 °C | ||||
| Rozpustnosť | 182 g/dm3 pri 20 °C vo vode rozpustný aj v alkohole, pyridíne, glycerole | ||||
| |||||
| Ďalšie informácie | |||||
| Číslo CAS | 69-65-8 | ||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||
Manitol je alkoholický cukor, ktorý sa v potravinárskom priemysle využíva ako umelé sladidlo vhodné aj pre diabetikov (E číslo E 421). Okrem toho sa kvôli svojim osmotickým vlastnostiam využíva aj v medicíne[3]. Podáva sa aj ústne, ale častejšie injekčne. Jeho objav sa pripisuje francúzskemu chemikovi Joseph Louis Proust v roku 1806.[4] Taktiež sa nachádza aj na zozname zakázaných látok svetovej antidopingovej agentúry, kvôli obávam, že by mohol zakryť užívanie iných dopingových látok.[5] Po chemickej stránke ide o izomér sorbitolu, ktorý sa líši len orientáciou hydroxylovej skupiny na 2. atóme uhlíka.
Výroba
Priemyselná výroba
Priemyselne sa manitol vyrába hydrogenáciou fruktózy, ktorá sa vyrába buď z škrobu alebo sacharózy (kuchynský cukor). Aj keď škrob je lacnejší než sacharóza reakcia, ktorou sa z neho vyrába fruktóza je zložitejšia a vzniknutý produkt obsahuje približne 42 % fruktózy, 52 % glukózy a 6 % maltózy. Pri výroby fruktózy zo sacharózy je ju potrebné iba hydrolyzovať, pričom vznikne tvz. invertný cukor - zmes glukózy a fruktózy v pomere približne 1:1. V oboch prípadoch sa však tieto zmesi ďalej chromatograficky spracúvajú na 90 - 95 % fruktózu. Tá sa potom v prítomnosti katalytického množstva niklu hydrogenuje za vzniku zmesi manitolu a sorbitolu.
Extrakcia
Keďže sa manitol dá získať z mnohých prírodných zdrojov, vrátane takmer všetkých rastlín, niekedy sa uprednostňuje namiesto chemickej syntézy jeho extrakcia. Napríklad v číne je extrakcia z morských rias najbežnejším spôsobom jeho výroby. Manitol sa vo výlučkoch rastlín rastlín nachádza v koncentráciách od 20 % až po 90 %. Bežne sa extrakcia vykonáva priemyselným soxhletovým extraktorom pomocou etanolu, metanolu a vody. Extrakt sa potom hydrolyzuje, pričom sa následne manitol kryštalizuje s výťažkom približne okolo 18 % z pôvodného prírodného produktu. Modernejšou metódou je extrakcia pomocou superkritických tekutín, t.j. tekutiny ktoré majú vlastnosti aj plynu aj tekutiny. Výhodou je, takúto superkritickú tekutinu stačí cez zdroj manitolu prečerpať pričom od manitolu ju potom jednoducho možno oddeliť s minimálnym množstvom vedľajších produktov. Takouto tekutinou môže byť napríklad oxid uhličitý, ktorého je oproti bežným extrakčným činidlám potrebné menšie množstvo. Pre porovnanie na extrakciu manitolu z 1 g olivových listov je pri bežnej extrakcii potrebných 194,4 g etanolu oproti 141,7 g superkritického CO2. Ešte lacnejšou a efektívnejšou alternatívou k oxidu uhličitému je superkritická voda, ktorej je na 1 g olivových listov potrebnej iba 4,01 g s výťažkom 76,75 % manitolu. Nevýhodou oproti bežným extrakciám je však, že aby látka dosiahla superkritického skupenstva je potrebná zvýšená teplota a tlaku.[6]
Využitie
Medicína
Kvôli svojím osmotickým vlastnostiam sa využíva ako osmotické diuretikum, ktoré absorbuje tekutiny z očí a mozgu[7], a preto sa okrem jeho diuretického využitia využíva aj na prvotnú liečbu akútne zvýšeného vnutrolebkového tlaku, napríklad po úraze hlavy[8], taktiež na liečbu zvýšeného vnútroočného tlaku, napr. pri zelenom zákale a na liečbu vodnatieľky.[7]
Okrem toho sa používa aj na liečbu niektorých prípadov zlyhania obličiek so zníženou tvorbou moču a taktiež na urýchlenie vylučovania niektorých toxínov z tela.
Pri ústnych dávkach vyšších než 20 g[9] pôsobí ako osmotické laxatívum.[10]
Pri vdychnutí dráždi pľúca, preto bolo navrhnuté jeho použitie ako alternatívna metóda na diagnózu astmy vyvolanej námahou. Podľa štúdia z roku 2013 však zatiaľ neexistujú dostatočné dôkazy užitočnosti pre toto využitie.
Potravinárstvo
Manitol má relatívne nízky glykemický index, čo znamená nemá až taký vplyv na hladinu krvného cukru ako sacharóza, a preto je vhodným sladidlom aj pre diabetikov. Aj keď má vyššiu entalpiu rozpúšťania ako ostatné alkoholické cukry, pri úplnom rozpustení vyvoláva silný pocit chladu v ústach, podobný ako napr. niektoré žuvačky a mentolové cukríky. Okrem toho je len veľmi málo hygroskopický a vodu zo vzduchu nezačne absorbovať až kým vzduch nie je až na 98 % vlhký. Preto je vhodný na použitie v rôznom sušenom ovocí, tvrdých cukríkoch, v žuvačkách, atď.
Analytická chémia
Pri zmiešaní s kyselinou boritou vytvára komplex, ktorý je silnejší než samotná kyselina boritá, čo umožňuje merania s vyššou presnosťou pri volumetrickej analýze s touto kyselinou.
Mikrobiológia
V mikrobiológii sa manitol používa ako zložka na prípravu rôznych živných pôd pre mikroorganizmy.
Referencie
- ↑ D-Mannitol SAFETY DATA SHEET (po anglicky)
- ↑ KARTA BEZPEČNOSTNÝCH ÚDAJOV D-Mannitol Centralchem
- ↑ WHO MODEL FORMULARY 2008 Svetová zdravotnícka organizácia (po anglicky, PDF)
- ↑ KREMERS, Edward; SONNEDECKER, Glenn. Kremers and Urdang's History of Pharmacy. : Amer. Inst. History of Pharmacy, 1986. Dostupné online. ISBN 9780931292170. Kapitola Contributions by Pharmacists to Science and Industry, s. 360. (po anglicky)
- ↑ THE 2017 PROHIBITED LIST INTERNATIONAL STANDARD (po anglicky, PDF)
- ↑ ; . Innovative strategies for engineering mannitol production . ScienceDirect, Júl 2009, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Manitol drugs.com (po anglicky)
- ↑ WAKAI, Abel; MCCABE, Aileen; ROBERTS, Ian. Mannitol for acute traumatic brain injury . Cochrane Library, 22. apríla 2003, rev. 2023-08-05, . Dostupné online. DOI:10.1002/14651858.CD001049.pub5 (po anglicky)
- ↑ SUGAR ALCOHOLS: XXII. METABOLISM AND TOXICITY STUDIES WITH MANNITOL AND SORBITOL IN MAN AND ANIMALS (po anglicky, archivované na Wayback Machine)
- ↑ Select Committee on GRAS Substances (SCOGS) Opinion: Mannitol FDA (po anglicky, archivované na Wayback Machine)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šelak
Žltá 2G
Žltá SY
Β-Kryptoxantín
Acesulfám draselný
Acetanhydrid
Aktívne uhlie
Alfakarotén
Amarant
Amoniak
Anoxomer
Antokyán
Argón
Aspartám
Bentonit
Benzoan sodný
Benzoylperoxid
Benzylalkohol
Betakarotén
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Brilantná zelená BS
Bután
Celulóza (organická látka)
Chlór
Chlorid amónny
Chlorid cínatý
Chlorid draselný
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Chlorofyl
Citrát trisodný
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogéncitrát sodný
Dihydrogencitrát vápenatý
Dihydrogenfosforečnan sodný
Dihydrogenfosforečnan vápenatý
Dusík
Dusičnan draselný
Dusičnan sodný
Dusitan sodný
Erytorban sodný
Etanol
Etyléndiamíntetraoctan vápenato-disodný
Etylacetát
E číslo
Flavínmononukleotid
Flavoxantín
Glutaman sodný
Glycín
Glycerol
Hélium
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexametyléntetraamín
Hliník
Hydrogéncitrát sodný
Hydrogénsíran sodný
Hydrogénuhličitan sodný
Hydrogencitrát vápenatý
Hydrogenfosforečnan vápenatý
Hydrogensíran draselný
Hydrogenuhličitan sodný
Hydrogenvínan draselný
Hydroxid draselný
Hydroxid sodný
Hydroxid vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Karagén
Karamel
Karmín
Karotén
Kyselina adipová
Kyselina askorbová
Kyselina benzoová
Kyselina chlorovodíková
Kyselina citrónová
Kyselina erytorbová
Kyselina fumarová
Kyselina glutámová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina mliečna
Kyselina mravčia
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Kyselina sírová
Kyselina sorbová
Kyselina trihydrogenfosforečná
Kyselina vínna
Kyslík
Lanolín
Leucín
Manitol
Metylpropán
Mliečnan draselný
Mliečnan sodný
Mravčan vápenatý
Niacín
Octan amónny
Octan sodný
Oxidy dusíka
Oxid chloričitý
Oxid dusný
Oxid horečnatý
Oxid kremičitý
Oxid siričitý
Oxid titaničitý
Oxid uhličitý
Oxid vápenatý
Pektín
Polyoxyetylén sorbitanmonolaurát
Propán
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Riboflavín
Sépiolit
Síran amónno-hlinitý
Síran amónny
Síran draselný
Síran draselno-hlinitý
Síran meďnatý
Síran sodný
Síran vápenatý
Sorban draselný
Sorbitan monolaurát
Sorbitol
Striebro
Sukralóza
Talk
Tartrazín
Tetracyklín
Tiosíran sodný
Trietylcitrát
Uhličitan železnatý
Uhličitan draselný
Uhličitan horečnatý
Uhličitan sodný
Uhličitan vápenatý
Vínan draselno-sodný
Vínan sodno-draselný
Vermikulit
Vodík
Zlato
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


