Marchegg

	Marchegg
	mesto (s titulom: kráľovské mesto)
	Kostol v Marcheggu
	Erb
	Erb
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Dolné Rakúsko
Okres	Gänserndorf
Nadmorská výška	143 m n. m.
Súradnice	48°16′42″S 16°54′33″V / 48,278333333333°S 16,909166666667°V
Rozloha	45,52 km² (4 552 ha)
Obyvateľstvo	2 989 (1. január 2020)
Hustota	65,66 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	2293 (část Stadt), 2294 (část Bahnhof)
ŠÚJ	3 08 35
	Poloha obce v Rakúsku Poloha obce v Rakúsku
	Poloha obce Marchegg v okrese Gänserndorf (klikacia mapa) Poloha obce v rámci okresu Gänserndorf
	Wikimedia Commons: Marchegg
	Webová stránka: www.marchegg.at
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°16′42″S 16°54′33″V / 48,278333333333°S 16,909166666667°V

Marchegg (slov. aj čes. Marchek, chorv. Muriek) je mesto v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko, vo vinárskej oblasti (Weinviertel), v okrese Gänserndorf v blízkosti bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, pričom je s Bratislavou a Viedňou spojené pravidelným železničným spojením.

Žije tu 2 989 obyvateľov (1. január 2020) (cca 10 % Slovákov a Čechov). Rieka Morava (nem. March) tu tvorí hranicu so Slovenskom.

Dejiny

Pozdĺž rieky Moravy prebiehali cesty už od praveku. Najznámejšou z nich je Jantárová cesta, ktorá v tomto úseku spájala keltské oppidum na Brunbergu, neskôr rímske Carnuntum, s juhomoravskými sídliskami. Koncom prvého tisícročia patrila oblasť až po Dunaj do ríše Veľkomoravskej a pod správu Moravsko-panónskej arcidiecézy.^[1]

Marchegg je jediné mesto v Rakúsku, ktoré založil český kráľ Přemysl Otakar II. a olomoucký biskup Bruno zo Schauenburgu. Od svojho zakladateľa dostalo aj titul „kráľovské mesto“. Mesto a tvrdzu (neskôr prebudovanú na zámok) založil Přemysl Otakar II. pravdepodobne hneď po bitke pri Kressenbrune (12. júla 1260) na rieke Morave ako baštu proti Uhrom a plánoval tu vybudovať predovšetkým veľké obchodné centrum (vtedy navrhnuté námestie by bolo s cca 7,5 ha najväčšie v Európe). Mesto bolo založené na mieste bitky, t. j. „dve míle od mesta a hradu Hainburg“, v rokoch 1260/1261.^[2]

Spolu s olomouckým biskupom sa tu usilovali o zriadenie prvej diecézy vo vtedajšom Rakúsku, podriadenej olomouckému arcibiskupstvu. Preto tu položili aj základy prvej katedrály^[3] v Rakúsku, z ktorej však bolo realizované iba presbytérium (predná časť, chór). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1268, keď Přemysl Otakar odovzdal patronátne práva k tomuto mestu rádu johanitov (dnes maltézskych rytierov). Z veľkých plánov zišlo po prinútení Přemysla Otakara II. odovzdať rakúske krajiny Rudolfovi Habsburskému 26. novembra 1276. Po Přemyslovej smrti pri Dürnkrute (cca 30 km severne od Marcheggu) 26. augusta 1278 mesto v nasledujúcich stáročiach skôr iba prežívalo.

Doprava

Marchegg je železničným uzlom a pohraničnou prechodovou stanicou na Slovensko. Železničná stanica je v prevádzke od 20. augusta 1848, keď bola sprevádzkovaná prípojná trať Bratislava-hlavná stanica – Devínska Nová Ves – Marchegg – Gänserndorf^[4] na Severnú dráhu cisára Ferdinanda (Viedeň – Stadlau –Gänserndorf – Břeclav). Neskôr bola vybudovaná aj priama trať Marchegg – Stadlau. V roku 2017 bola realizovaná generálna rekonštrukcia stanice a do budúcna sa počíta s tým, že cez Marchegg budú premávať priame rýchliky Košice - Žilina - Bratislava - Viedeň, prípadne vlaky RailJet od Salzburgu cez Viedeň do Bratislavy. Najprv ale bude potrebné dokončiť elektrifikáciu celej trate. V súčasnosti chýba už len úsek Marchegg - Devínska Nová Ves.

Priame cestné spojenie pre motorové vozidlá so Slovenskom zatiaľ neexistuje a nie je ani medzi prioritami výstavby cestnej siete na Slovensku.^[5]

V marci 2022 bol dokončený Cyklomost Vysomarch, ktorý spája katastre mesta Marchegg a obce Vysoká pri Morave.^[6] VysoMarch sa stal po Cyklomoste slobody druhou lávkou na hraničnej rieke Morava medzi Rakúskom a Slovenskom. Obe lávky sú medzi sebou po cyklotrase vzdialené 11 km. Sprístupnené sú tak chránené územia Marchauen (Moravské luhy) v Rakúsku a Chránený areál Devínske jazero na Slovensku, ktoré sú v čase povodní zaplavované.

Pamiatky a pozoruhodnosti

Farský kostol sv. Markéty Antiochijskej – mohutná, niekoľko ráz modifikovaná sakrálna stavba s dominantným ranogotickým presbytériom z 3. štvrtiny 13. storočia, pôvodne obklopená cintorínom, ktorá sa nachádza v centre mesta. Chrám bol navrhnutý ako veľká trojloďová katedrála. Po ťažkom poškodení počas prvej rakúsko-tureckej vojny v roku 1529 a švédskej vojny 1634 sa na bohoslužobné účely využívalo iba presbytérium. Za kniežaťa Karola Pálffyho bola v rokoch 1789/1790 postavená oproti presbytériu podstatne menšia loď s chórom. Dvojpodlažná západná veža bola postavená v roku 1855.
Filiálny Kostol Ježiša Krista Kráľa v mestskej časti Bahnhoff z polovice 20. storočia.
Prioriát (kláštor) Panny Márie Kráľovnej, spoločenstva sv. Jána, založený v roku 1994.
Zámok Marchegg vybudovaný v 13. storočí ako vodný hrad, v období baroka prestavaný na poľovnícky zámok.
Stála expozícia Přemysla Otakara II. a Pálffyovcov v zámku.
Stredoveké mestské hradby s čiastočne zachovanou Viedenskou a Uhorskou bránou.
Prašná vežička na lúke pri rybníku s výskytom trávničky obyčajnej (Armeria elongata) a modlivky zelenej (Mantis religiosa).
Chránená vtáčia oblasť nivy Moravy a Dyje (FFH-Gebiet March–Thaya–Auen).
Chránená krajinná oblasť mokrade (nivy) Dunaj – Morava – Dyje.
Prírodná rezervácia Dolné nivy Moravy, ďalej prírodná rezervácia Marchegg svetového fondu na ochranu prírody (WWF Österreich) s približne 50 pármi bocianov bielych, ktorí tu stavajú hniezda na stromoch i komínoch blízkych budov. V roku 2015 sa tu začal ojedinelý chov primitívneho druhu koňa z Poľska, ktorý je veľmi blízky pravekému európskemu koňovi.
Prírodná rezervácia Kleiner Breitensee s výskytom bobrov a možnosťou pozorovať veľké oddychové kolónie prelietajúcich vtákov, najmä husí, kačíc, labutí a pod.

Galéria

Zámok Marchegg
Kostol sv. Markéty Antiochijskej
Přemysl Otakar II.
Pamätník povodní
Rieka Morava
Pamätník colnej stráže
Cyklomost Vysomarch
Chránené územie Marchauen
Chránené územie Marchauen
Chránené územie Marchauen
Chránené územie Marchauen
Salmhof z 1. pol. 17. stor.
Železničná stanica Marchegg
Prašná veža
Breitensee

Referencie

↑ SKÁCEL, Petr; SCHOLZ, Stefan. Nach dem Weg zum Gründung von Marchegg. Gemeindezeitung Marchegg/Breitensee, jún 2016, roč. 2016, čís. 99, s. 44-46. (nemecky)
↑ PŘIBÍK PULKAVA Z RADENÍNA,, Kronika Česká, List Přemysla Otakara II. papeži Alexandrovi IV.. V B 24, Knihovna Národního muzea v Praze. v2.manuscriptorium.com. Dostupné online .
↑ Ostatky sv. Markéty poputují po 750 letech z Olomouce do rakouského Marcheggu. Ado.cz. Dostupné online.
↑ Železničná trať / Railway line, Bratislava hl.st. - Marchegg. www.rail.sk. Dostupné online .
↑ Harmonogram pre plánovanie a výstavbu cestnej infraštruktúry . Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, . Dostupné online.
↑ PEKÁRKOVÁ, Adela. Spoločne s vami sme slávnostne otvorili cyklomost VysoMarch - Bratislavskykraj.sk. Bratislavskykraj.sk, 2022-05-06. Dostupné online .

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marchegg

Externé odkazy

Oficiálna stránka

Tento článok týkajúci sa geografie Rakúska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] SKÁCEL, Petr; SCHOLZ, Stefan. Nach dem Weg zum Gründung von Marchegg. Gemeindezeitung Marchegg/Breitensee, jún 2016, roč. 2016, čís. 99, s. 44-46. (nemecky)

[2] PŘIBÍK PULKAVA Z RADENÍNA,, Kronika Česká, List Přemysla Otakara II. papeži Alexandrovi IV.. V B 24, Knihovna Národního muzea v Praze. v2.manuscriptorium.com. Dostupné online .

[:0-3] Ostatky sv. Markéty poputují po 750 letech z Olomouce do rakouského Marcheggu. Ado.cz. Dostupné online.

[4] Železničná trať / Railway line, Bratislava hl.st. - Marchegg. www.rail.sk. Dostupné online .

[5] Harmonogram pre plánovanie a výstavbu cestnej infraštruktúry . Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, . Dostupné online.

[6] PEKÁRKOVÁ, Adela. Spoločne s vami sme slávnostne otvorili cyklomost VysoMarch - Bratislavskykraj.sk. Bratislavskykraj.sk, 2022-05-06. Dostupné online .

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]