Marder II
Marder II v ruskom tankovom múzeu v Kubinke
Základná charakteristika
Posádka	3
Dĺžka	6,36 m
Šírka	2,28 m
Výška	2,2 m
Hmotnosť	10,8 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	5 - 35 mm
Hlavná zbraň	1x 7.5 cm Pak 40 (37 nábojov)
Sekundárne zbrane	1x guľomet MG34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon	Maybach HL 62 TRM 103 kW
Odpruženie	listové pružiny
Max. rýchlosť	40 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd	190 km
Priechodnosť

Marder II bol nemecký stíhač tankov používaný počas druhej svetovej vojny. Rovnako ako ostatné nemecká samohybné protitankové delá bol skonštruovaný v dôsledku sovietskej prevahy tankov ako lacný prostriedok na ich ničenie. Vzhľadom na to, že nebol čas na vývoj nových typov, bol spravidla užívaný podvozok už vyrábaných tankov. V tomto prípade išlo o podvozok nemeckého stroja PzKpfw II. Ako výzbroj boli používané ukoristené sovietske kanóny F-22 kalibru 76,2 mm používajúce upravenú muníciu pre 7,5 cm PAK 40. Od jari roku 1942 bol jednotkám pridelený typ, ktorý dostal názov Panzer Selbstfahrlafette für 7,62 cm PaK 36 (r) a mal kódové označenie Sd.Kfz. 132. Oficiálne bojové označenie Marder II bolo pridelené až začiatkom roku 1944. Vtedy vznikla nová verzia, vyzbrojená kanónom PaK 40/2 L/46 kalibru 75 mm.

Stroj vznikol inštaláciou nadstavby na podvozok tanku Panzer II Ausf. D/E, na ktorú bol umiestnený protitankový kanón a guľomet kalibru 7,92 mm. Stroj mal dosť vysoký profil a stával sa tak dobrým cieľom pre nepriateľských vojakov, posádka bola navyše kvôli absencii pancierovania slabo chránená pred paľbou nepriateľskej pechoty. Stíhače tankov však boli pomerne rýchle a mali celkom slušnú priechodnosť terénom. Celkovo bolo vyrobených 1217 ks týchto vozidiel^[1].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marder II