A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Maria Curieová-Skłodowská rod. Maria Salomea Skłodowska | |
chemička, fyzička | |
Dielo | |
---|---|
Vedecké pôsobenie | Parížska univerzita |
Alma mater | Parížska univerzita ESPCI |
Významní profesori | Gabriel Lippmann |
Významní študenti | André-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey |
Ocenenia | |
Nobelova cena za fyziku (1903) Davyho medaila (1903) Matteucciho medaila (1904) Medaila Elliotta Cressona (1909) Albertova medaila (1910) Nobelova cena za chémiu (1911) Cena Willarda Gibbsa (1921) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 7. november 1867 Varšava, Poľsko – súčasť Ruska |
Úmrtie | 4. júl 1934 (66 rokov) Passy, Francúzsko |
Štátna príslušnosť | Poľsko (narodením) Francúzsko (sobášom) |
Manžel | Pierre Curie (∞ 1895 – † 1906) |
Deti | Irène Joliotová-Curieová (* 1897 – † 1956) Ève Curieová (* 1904 – † 2007) |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Maria Curieová-Skłodowská (plné texty diel autora) |
Maria Curieová-Skłodowská (multimediálne súbory na commons) | |
Maria Curieová-Skłodowská[1], rodená Maria Salomea Skłodowska,[2] (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa, chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.
Meno
Jej rodné meno sa písalo aj ako Maria Skłodowska. V súčasnosti je medzinárodne známa ako Marie Curie-Skłodowska, občas sa však používa aj tvar s inverzným priezviskom, teda Maria Skłodowska-Curie. Občas sa na jej označenie využíva aj tvar Madam Curie. V slovenčine sa zvykne používať aj podoba Marie/Maria/Mária Curie (prípadne Curieová), respektíve Curie-Sklodowská (Curieová-Sklodowská) (bez písmena ł a s dlhým a na konci), preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu však nemá nijaké opodstatnenie.
Úspechy
K jej najväčším úspechom patrí:
- teória rádioaktivity
- technika delenia rádioaktívnych izotopov
- objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené vôbec prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity.
Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky: prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curiem za výskumy rádioaktivity, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.
Štúdiá na Sorbonne
V roku 1891 Curieová-Skłodowská urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky parížskej Sorbonny na fakultu fyziky a chémie. Cez deň študovala a po večeroch doučovala, pričom si tak zarábala na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.
Rádium a polónium
V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curieho, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke s jej poľskou katolíckou rodinou. V roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť namáhavú tému – zistiť, prečo je rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.
Marie, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debierna, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debierna to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.
Laboratórium na Sorbonne
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Curiemu miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[3] Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz, následkom zrážky podľahol. Curieová-Skłodowská tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curieho a jej vedenie zveriť Curieovej-Skłodowskej. V roku 1906 sa Curieová-Skłodowská stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
Ústav pre rádium
V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curieová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.
1. svetová vojna
Počas prvej svetovej vojny sa Curieová-Skłodowská stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, známych ako "Petits Curies"[4], ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. Na tomto projekte s ňou spolupracovala jej dcéra Irène.
Po vojne
Po vojne Curieová-Skłodowská naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława Dłuska, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curieovej-Skłodowskej na ústave tiež študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Curieová-Skłodowská sfárala do bane Svornost v Jáchymove.
Marie Curieová-Skłodowská zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.
V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.
Referencie
- ↑ Curieová-Skłodowská, Maria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 660.
- ↑ Marie Curie na Encyclopædia Britannica
- ↑ Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.
- ↑ Marie Curie the scientist . . Dostupné online.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maria Curieová-Skłodowská
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Curieová-Skłodowská
Externé odkazy
- http://hum.amu.edu.pl/~zbzw/ph/sci/msc.htm po anglicky
- http://www.ptchem.lodz.pl/pl/muzeum.html
- Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1903
- Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1911
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aaron Klug
Ada Jonathová
Adolf Butenandt
Adolf Otto Reinhold Windaus
Adolf von Baeyer
Ahmed Hassan Zewail
Akira Jošino
Akira Suzuki
Alan Jay Heeger
Alan MacDiarmid
Alexander R. Todd
Alfred Werner
Archer John Porter Martin
Arieh Warshel
Arne Tiselius
Arthur Harden
Artturi Ilmari Virtanen
Avram Herško
Aziz Sancar
Brian Kobilka
Carl Bosch
Carolyn Bertozziová
Christian Boehmer Anfinsen
Cyril Norman Hinshelwood
Daniel Šechtman
Derek Harold Richard Barton
Dorothy Mary Hodgkinová
Dudley Robert Herschbach
Eduard Buchner
Edwin McMillan
Ei-iči Negiši
Emmanuelle Charpentierová
Eric Betzig
Ernest Rutherford
Ernst Otto Fischer
Ferdinand Frederick Henri Moissan
Frédéric Joliot-Curie
François Auguste Victor Grignard
Frances Arnoldová
Francis William Aston
Frank Sherwood Rowland
Frederick Sanger
Frederick Soddy
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Haber
Fritz Pregl
Geoffrey Wilkinson
George Andrew Olah
George Porter
Georg Wittig
Gerhard Ertl
Gerhard Herzberg
Giulio Natta
Glenn Theodore Seaborg
György Hevesy
Hans Fischer
Harold Kroto
Harold Urey
Hartmut Michel
Heinrich Otto Wieland
Henry Taube
Herbert Aaron Hauptman
Herbert Charles Brown
Hermann Emil Fischer
Hermann Staudinger
Hideki Širakawa
Ilya Prigogine
Irène Joliotová-Curieová
Irène Joliotová-Curiová
Irving Langmuir
Irwin Rose
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Batcheller Sumner
Jaroslav Heyrovský
Jean-Marie Lehn
Jennifer Doudnová
Jens Christian Skou
Jerome Karle
John Anthony Pople
John Bennett Fenn
John Charles Polanyi
John Ernest Walker
John Howard Northrop
John Kendrew
John Warcup Cornforth
Kóiči Tanaka
Karl Barry Sharpless
Karl Waldemar Ziegler
Kary Mullis
Keniči Fukui
Kurt Alder
Kurt Wüthrich
Lars Onsager
Leopold Ružička
Linus Carl Pauling
Luis Federico Leloir
Manfred Eigen
Maria Curieová-Skłodowská
Marie Curiová
Mario J. Molina
Martin Chalfie
Martin Karplus
Max Perutz
Melvin Calvin
Michael Levitt
Michael Smith (chemik)
Nikolaj Nikolajevič Semionov
Odd Hassel
Osamu Šimomura
Otto Hahn
Otto Paul Herrmann Diels
Otto Wallach
Paul Delos Boyer
Paul John Flory
Paul Josef Crutzen
Paul Karrer
Paul Modrich
Paul Sabatier
Peter Agre
Peter Dennis Mitchell
Petrus Josephus Wilhelmus Debye
Richard Adolf Zsigmondy
Richard Heck
Richard Kuhn
Richard Laurence Millington Synge
Richard Martin Willstätter
Richard Royce Schrock
Richard Smalley
Rjódži Nojori
Robert Burns Woodward
Robert Curl
Robert Howard Grubbs
Robert Huber
Robert Lefkowitz
Robert Mulliken
Robert Robinson
Roderick MacKinnon
Roger David Kornberg
Roger Tsien
Ronald George Wreyford Norrish
Rudolph Arthur Marcus
Sidney Altman
Stanford Moore
Stefan Hell
Svante August Arrhenius
Theodore William Richards
Theodor Svedberg
Thomas Arthur Steitz
Thomas Robert Cech
Tomas Lindahl
Venkatraman Ramakrishnan
Vincent du Vigneaud
Vladimir Prelog
Walter Gilbert
Walter Kohn
Walter Norman Haworth
Walther Hermann Nernst
Wendell Meredith Stanley
Willard Libby
William E. Moerner
William Giauque
William Howard Stein
William Lipscomb
William Ramsay
William Standish Knowles
Yves Chauvin
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk