A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Maria Curieová-Skłodowská rod. Maria Salomea Skłodowska | |
chemička, fyzička | |
Dielo | |
---|---|
Vedecké pôsobenie | Parížska univerzita |
Alma mater | Parížska univerzita ESPCI |
Významní profesori | Gabriel Lippmann |
Významní študenti | André-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey |
Ocenenia | |
Nobelova cena za fyziku (1903) Davyho medaila (1903) Matteucciho medaila (1904) Medaila Elliotta Cressona (1909) Albertova medaila (1910) Nobelova cena za chémiu (1911) Cena Willarda Gibbsa (1921) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 7. november 1867 Varšava, Poľsko – súčasť Ruska |
Úmrtie | 4. júl 1934 (66 rokov) Passy, Francúzsko |
Štátna príslušnosť | Poľsko (narodením) Francúzsko (sobášom) |
Manžel | Pierre Curie (∞ 1895 – † 1906) |
Deti | Irène Joliotová-Curieová (* 1897 – † 1956) Ève Curieová (* 1904 – † 2007) |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Maria Curieová-Skłodowská (plné texty diel autora) |
Maria Curieová-Skłodowská (multimediálne súbory na commons) | |
Maria Curieová-Skłodowská[1], rodená Maria Salomea Skłodowska,[2] (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa, chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.
Meno
Jej rodné meno sa písalo aj ako Maria Skłodowska. V súčasnosti je medzinárodne známa ako Marie Curie-Skłodowska, občas sa však používa aj tvar s inverzným priezviskom, teda Maria Skłodowska-Curie. Občas sa na jej označenie využíva aj tvar Madam Curie. V slovenčine sa zvykne používať aj podoba Marie/Maria/Mária Curie (prípadne Curieová), respektíve Curie-Sklodowská (Curieová-Sklodowská) (bez písmena ł a s dlhým a na konci), preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu však nemá nijaké opodstatnenie.
Úspechy
K jej najväčším úspechom patrí:
- teória rádioaktivity
- technika delenia rádioaktívnych izotopov
- objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené vôbec prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity.
Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky: prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curiem za výskumy rádioaktivity, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.
Štúdiá na Sorbonne
V roku 1891 Curieová-Skłodowská urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky parížskej Sorbonny na fakultu fyziky a chémie. Cez deň študovala a po večeroch doučovala, pričom si tak zarábala na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.
Rádium a polónium
V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curieho, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke s jej poľskou katolíckou rodinou. V roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť namáhavú tému – zistiť, prečo je rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.
Marie, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debierna, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debierna to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.
Laboratórium na Sorbonne
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Curiemu miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[3] Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz, následkom zrážky podľahol. Curieová-Skłodowská tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curieho a jej vedenie zveriť Curieovej-Skłodowskej. V roku 1906 sa Curieová-Skłodowská stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
Ústav pre rádium
V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curieová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.
1. svetová vojna
Počas prvej svetovej vojny sa Curieová-Skłodowská stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, známych ako "Petits Curies"[4], ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. Na tomto projekte s ňou spolupracovala jej dcéra Irène.
Po vojne
Po vojne Curieová-Skłodowská naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława Dłuska, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curieovej-Skłodowskej na ústave tiež študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Curieová-Skłodowská sfárala do bane Svornost v Jáchymove.
Marie Curieová-Skłodowská zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.
V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.
Referencie
- ↑ Curieová-Skłodowská, Maria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 660.
- ↑ Marie Curie na Encyclopædia Britannica
- ↑ Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.
- ↑ Marie Curie the scientist . . Dostupné online.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maria Curieová-Skłodowská
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Curieová-Skłodowská
Externé odkazy
- http://hum.amu.edu.pl/~zbzw/ph/sci/msc.htm po anglicky
- http://www.ptchem.lodz.pl/pl/muzeum.html
- Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1903
- Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1911
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šúdži Nakamura
Šiničiró Tomonaga
Žores Ivanovič Alfiorov
Aage Niels Bohr
Abdus Salam
Adam Riess
Albert Abraham Michelson
Albert Einstein
Albert Fert
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alfred Kastler
Andrea Ghezová
Andrej Konstantinovič Gejm
Anthony James Leggett
Antony Hewish
Arno Allan Penzias
Arthur B. McDonald
Arthur Holly Compton
Arthur Leonard Schawlow
Barry Barish
Ben Roy Mottelson
Bertram Brockhouse
Brian David Josephson
Brian Schmidt
Burton Richter
Carlo Rubbia
Carl David Anderson
Cecil Frank Powell
Charles Édouard Guillaume
Charles Glover Barkla
Charles Hard Townes
Charles Kuen Kao
Claude Cohen-Tannoudji
Clifford Shull
Clinton Davisson
Clyde Cowan
Daniel Chee Tsui
David J. Thouless
David Jonathan Gross
David Morris Lee
Dennis Gabor
Donald Arthur Glaser
Donna Stricklandová
Douglas Dean Osheroff
Duncan Haldane
Edward Mills Purcell
Edward Victor Appleton
Emilio Gino Segrè
Enrico Fermi
Eric Allin Cornell
Ernest Lawrence
Ernest Walton
Ernst Ruska
Erwin Schrödinger
Felix Bloch
Filip Lenard
François Englert
Frederick Reines
Gabriel Lippmann
Georges Charpak
George Elwood Smith
George Paget Thomson
George Smoot
Gerardus ’t Hooft
Gerd Binnig
Gustav Ludwig Hertz
Hannes Olof Gösta Alfvén
Hans Bethe
Hans Georg Dehmelt
Heike Kamerlingh Onnes
Heinrich Rohrer
Hendrik Lorentz
Henri Becquerel
Henry Way Kendall
Herbert Kroemer
Hideki Jukawa
Hiroši Amano
Horst Ludwig Störmer
Hugh David Politzer
Igor Jevgenievič Tamm
Ilia Michajlovič Frank
Isamu Akasaki
Isidor Isaac Rabi
Ivar Giaever
Jóičiró Nambu
Jack Kilby
Jack Steinberger
James Chadwick
James Cronin
James Franck
James Peebles
James Rainwater
Jang Čen-ning
Jean Baptiste Perrin
Jerome Isaac Friedman
Johannes Diderik van der Waals
Johannes Georg Bednorz
Johannes Hans Daniel Jensen
Johannes Stark
John Bardeen
John Cromwell Mather
John Douglas Cockcroft
John Hasbrouck Van Vleck
John Lewis Hall
John Michael Kosterlitz
John Robert Schrieffer
John William Strutt
Joseph Hooton Taylor
Joseph John Thomson
Julian Schwinger
Kai Siegbahn
Karl Alexander Müller
Karl Ferdinand Braun
Kip Thorne
Klaus von Klitzing
Konstantin Sergejevič Novoselov
Leon Cooper
Leon Max Lederman
Leo Esaki
Lev Davidovič Landau
Li Čeng-tao
Louis Eugène Félix Néel
Louis Victor de Broglie
Luis Walter Alvarez
Makoto Kobajaši
Manne Siegbahn
Maria Goeppertová-Mayerová
Marie Curiová
Martinus Veltman
Martin Lewis Perl
Martin Ryle
Max Born
Max Planck
Max von Laue
Melvin Schwartz
Murray Gell-Mann
Nevill Francis Mott
Nicolaas Bloembergen
Niels Bohr
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nils Gustaf Dalén
Norman Foster Ramsey
Otto Stern
Owen Chamberlain
Owen Willans Richardson
Patrick Maynard Stuart Blackett
Paul Dirac
Pavel Alexejevič Čerenkov
Percy Williams Bridgman
Peter Grünberg
Philip Warren Anderson
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre Curie
Piotr Leonidovič Kapica
Polykarp Kusch
Raymond Davis
Riccardo Giacconi
Richard Edward Taylor
Richard Feynman
Robert Andrews Millikan
Robert Betts Laughlin
Robert Coleman Richardson
Robert Hofstadter
Roger Penrose
Roy Jay Glauber
Rudolf Mößbauer
Russell Alan Hulse
Samuel Chao Chung Ting
Saul Perlmutter
Serge Haroche
Sheldon Lee Glashow
Simon van der Meer
Steven Chu
Steven Weinberg
Subrahmanyan Chandrasekhar
Takaaki Kadžita
Theodor Wolfgang Hänsch
Tošihide Masukawa
Val Logsdon Fitch
Victor Franz Hess
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Walter Houser Brattain
Walther Bothe
Werner Karl Heisenberg
Wilhelm Conrad Röntgen
Willard Sterling Boyle
William Alfred Fowler
William Daniel Phillips
William Henry Bragg
William Lawrence Bragg
William Shockley
Willis Eugene Lamb
Wolfgang Ketterle
Wolfgang Paul
Wolfgang Pauli
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk