Martin Homza
slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor
Prof. Martin Homza, Dr.
Narodenie	01.01.19671. január 1967 (56 rokov) Gelnica, Česko-Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Historický portál  Biografický portál

Prof. Martin Homza, Dr. (* 1. január 1967, Gelnica) je slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor. Žiak prof. Matúša Kučeru. Je špecialistom v odbore starších slovenských a stredoeurópskych dejín. Pracuje so stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty). Je autorom vedeckých monografií, editorom vedeckých textov z dejín Spiša, k dejinám Karpatsko-jadranskej oblasti a slovenských textov predspisovného obdobia v rámci edície „Monumenta Linguæ Slovacæ“.

Pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK). V roku 2023 ho dekan FiF UK Marián Zouhar odvolal z funkcie vedúceho katedry pre údajné neetické správanie.^[1][2][3]

Životopis

Narodil sa v Gelnici 1. januára 1967. Pochádza zo Spiša, z Hnileckej doliny, v dejinách známej najmä ťažbou a spracovaním kovov. Jeho rodokmeň je overiteľný do roku 1740. V roku 1989 patril k jadru takzvaných „novembristov“, ktorí iniciovali študentskú demonštráciu 16. novembra a následné revolučné zmeny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK).^[4] V roku 1990 ukončil štúdium slovenského jazyka a histórie na FiF UK. Titul Dr. v odbore Slovenské dejiny získal v roku 1995 na FiF UK obhajobou dizertačnej práce s názvom „Vzťahy stredovekého Spiša a Malopoľska od príchodu Slovanov do r. 1241“.

Jeho pôsobenie na Katedre slovenských a českých dejín FiF UK sa datuje od roku 1990. Od roku 1995, už po zmene názvu na Katedra slovenských dejín a archívnictva, tu pôsobil ako odborný asistent. Po oddelení Katedry archívnictva a pomocných vied historických v roku 2000, – ako docent (od roku 2002). V roku 2012 ho prezident Slovenska Ivan Gašparovič vymenoval za profesora. V období 2012 – 2016 pôsobil ako profesor na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vedúcim Katedry slovenských dejín na FiF UK v Bratislave bol v rokoch 2017 – 2023.

Je školiteľom magisterských a dizertačných prác celého radu súčasných slovenských historikov: Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Nataša Procházková, Jana Bačová, Pavol Hudáček, Angelika Herucová, Tomáš Homola, Martin Neumann, Adam Mesiarkin, Ladislav Dombi, Peter Benka, Michal Augustovič, Vladimír Olejník, Ivana Lukáč Labancová a ďalší.

Absolvoval študijné pobyty v Poľsku (Krakov, Historický ústav Jagelovskej univerzity 1994); v Maďarsku (Budapešť, CEU, 1995/1996); v roku 2007/2008 v Nemecku (Seminar für Mittlere und Neuere Geschichte an der Georg-August-Universität Göttingen), a to ako hosťujúci pedagóg. V rámci programu Erazmus medzi rokmi 2010 a 2019 prednášal ako hosťujúci profesor na UJ v Krakove (Poľsko), na Georg-August Universität v Göttingene (Nemecko), na Univerzite svätých Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove (Bulharsko) a na Universitate Babeş-Bolay v Kluži (Rumunsko). Okrem toho prednášal na univerzitách v Novom Sade, Ivano-Frankivsku, Tirane, St. Petersburgu, Varšave, atď.

Je vedúcim celého radu vedeckých projektov. K najvýznamnejším patria APVV projekty „Slovacikálne texty z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“, „Slovaciká z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“ a projektu „E-learning ako inovatívna forma univerzitného a celoživotného vzdelávania v odbore slovenské dejiny I a II“. Ako vedúci slovenskej časti Pracovnej skupiny^[4] pre dejiny Spiša pri Slovensko-poľskej komisii humanitných vied sa podieľa na realizácii medzinárodného vedeckého projektu venovanému dejinám Spiša „Historia Scepusii“, vol. 1 – 3. Spolu s profesorom Željkom Holjevacom je hlavným editorom slovensko-chorvátskej ročenky „Studia Carpatico-Adriatica“, ktorá vychádza pri Slovensko-chorvátskej komisii humanitných vied.

V roku 2023 Rastislav Ballek a Miklós Forgács upravili do divadelnej podoby knihu Martina Homzu „Murices Novae alebo Nové ostne: Dialógy o starších slovenských dejinách“ pod názvom „Pribina (Making of)“.^[5]

V rokoch 1990 – 2009 vydával časopis „Proglas“. Tento mal na rozmedzí 20. a 21. storočia aj vlastnú poľskú redakciu, v ktorej vyšlo 10 čísel venovaných dejinám strednej Európy.

V rozmedzí 2001 – 2008 bol riaditeľom Kláštorisko, n.o., ktorá sa usilovala o revitalizáciu kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa (Slovenský raj, kataster obce Letanovce).

Martin Homza pripravil spolu s redaktorom Petrom Turčíkom pre Rádio Devín (RTVS) 40 relácií v rámci cyklu „Historický slovník“ (február – december 2012).^[6] V spolupráci s redaktorkou Táňou Kusou v roku 2017 pre RTVS odvysielali tri relácie venované historickej interpretácii eposu Svätopluk od Jána Hollého^[7] 4 a v roku 2018 šesť relácií venovaných historickej interpretácii staroslovienskych literárnych pamiatok („Život svätého Konštantína“, „Život svätého Metoda“, „Proglas“ a iných).^[8] V rámci projektu E-learning pripravil 20 relácii v cykle „Dejiny Slovenska“, voľne dostupných na YouTube.^[9]

V decembri roku 2018 sa Martin Homza zúčastnil s vlastným príhovorom slávnostného odovzdávania Ceny Daniela Rapanta, na ktorom túto cenu osobne predal jej laureátovi Jozefovi Rydlovi.^[10][11] Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa od osobnosti laureáta, ocenenia aj prítomnosti Martina Homzu na slávnosti, dištancovala príspevkom na svojom oficiálnom komunikačnom kanáli na sociálnej sieti Facebook.^[12]

V súkromnom živote sa venuje športu (futbal, beh, otužovanie), výtvarnému a literárnemu umeniu. Ovláda angličtinu, poľštinu, ruštinu a nemčinu. Pracuje s textami v latinčine, staroslovienčine a slovenčine predspisovného obdobia.

Členstvá

• Člen redakčných rád slovenských i medzinárodných odborných časopisov a ročeniek: „Studia Carpatico-Adriatica“, „Kontakty“, „Slovenský časopis historický“
• Člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky
• Člen Správnej rady Slovenského historického ústavu v Ríme
• Člen Slovenskej kontúry rytierov svätého Juraja – Európskeho rádu Domu Habsbursko-Lotrinského
• Člen Slovenského komitétu slavistov
• 2018 Tajomník slovenskej časti Slovensko-poľskej komisie humanitných vied
• 2019 Vedúci slovenskej časti Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied
• 2020 Člen odborovej komisie pre doktorandské štúdium v odbore Slovenské dejiny

Ocenenia

Za svoju vedeckú prácu bol ocenený viacerými cenami:

• 2005 Cena Henryka Wereszyckého a Wacława Felczaka za najlepšiu knihu k dejinám strednej Európy (publikácia Terra Scepusiensis)
• 2012 Rytiersky kríž rádu za zásluhy – Poľská republika (udelený prezidentom Poľskej republiky Bronisławom Komorowským)
• 2017 Bronzová plaketa FiF UK v Bratislave
• 2019 Cena Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru (za publikácia Haličsko-volynská kronika)

Bibliografia

• Homza, Martin – Sroka, Stanislaw A.: Štúdie z dejín stredovekého Spiša. Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku, 1998. - 154 s. ISBN 83-9078-557-9
• Homza, Martin: Mulieres suadentes. Presviedčajúce ženy: Štúdie z ženskej panovníckej svätosti v strednej a východnej Európe v 10.-13. storočí. Bratislava: Lúč, 2002, - 182 s. ISBN 80-7114-372-3
• Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša, ed. Martin Homza, Ryszard Gładkiewicz. Levoča – Wrocław, Kláštorisko, 2003, - 987 s. ISBN 80-7114-457-6 a 83-88430-25-4
• Historia Scepusii, vol. 1: dejiny Spiša do roku 1526. – Bratislava: etc..., 2009, - 663 s. ISBN 978-80-968948-2-6
• Homza Martin: Uhorsko-poľská kronika, trans.: Jana Balegová. Bratislava: PostSciptum, 2009, - 224 s. + 16 obr. ISBN 978-80-969850-4-3 Slovakia and Croatia: Historical Parallels and Connections (until 1780), ed.: Martin Homza - Neven Budak. Bratislava: PostScriptum, 2013, - 446 s. ISBN 9788089567201
• Homza, Martin et al.: Svätopluk v európskom písomníctve. Bratislava: PostScriptum, 2014, - 753 s. ISBN 9788089567225
• Symboly a mýty národov strednej Európy v stredoveku a včasnom novoveku, vol. 1 - 2, ed.: Martin Homza - Adam Mesiarkin. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského (2014 – 2015), - 189 s. a - 157 s. ISBN 978-80-223-3665-9 a ISBN 9788022340434
• Martin Homza: Stredná Európa, vol. 1: Na začiatku stredoveku. - 2. vyd. - Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, - 313 s. + 10 máp (Daniel Gurňák) ISBN 978-80-223-4963-5
• Historia Scepusii, vol. 2: Dejiny Spiša od 1526 do 1918, ed.: Martin Homza a Stanisław A. Sroka. Bratislava: Katedra slovenských dejín FF UK a Instytut historii UJ, 2016, - 1196 s., ISBN 978-80-223-4210-0.
• Homza, Martin: Mulieres Suadentes – Persuasive Women: Female Royal Saints in Medieval East Central and Eastern Europe. - 1. vyd. - Leiden : Brill, 2017. - 272 s. - (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450; vol. 42) ISBN 978-90-04-31466-5
• Croatia and Slovakia: vol. 2: Historical Parallels and Conections (from 1780 to the Present Day), ed.: Željko Holjevac, Martin Homza - Martin Vass. Zagreb: FF Press, 2017, - 294 s. ISBN 9789531756051
• Homza, Martin – Malinovská, Nora: Haličsko-volynská kronika : Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. - 1. vyd.- Martin : Matica slovenská, 2019. - 423 s. ISBN 9788081282331
• Martin Homza: Murices Novae alebo Nové ostne: Dialógy o starších slovenských dejinách, ale nielen o nich. Bratislava: Slovenské dejiny, 2020, - 333 s. ISBN 9788097372934

Je hlavným editorom série Monumenta Linguæ Slovacæ, ktorá vychádza od roku 2018.

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Martin Homza na webe Filozofickej fakulty UK
• Historický slovník pre Rozhlas a televízia Slovensko
• Slovenské dejiny na YouTube
• Slovenské dejiny, občianske združenie
• Monumenta Linguæ Slovacæ