Martin Martinček
významný slovenský fotograf
Narodenie	30. január 1913 Liptovský Peter, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	2. máj 2004 (91 rokov) Liptovský Mikuláš, Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského
Profesia	právnik
Rodičia	Peter Martinček
Manželka	Erika ( – z. 1945) Ester Šimerová-Martinčeková (1947 – 2004)
Deti	Peter Ľudevít, Iľja Bohuslav
Biografický portál

JUDr. Martin Martinček (* 30. január 1913, Liptovský Peter – † 2. máj 2004, Liptovský Mikuláš^[1]) bol významný slovenský fotograf a advokát. Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova.^[2]

Životopis

Narodil sa v obci Liptovský Peter ako druhé dieťa v rodine staviteľa. Detstvo však prežil na Spiši, v Spišskej Starej Vsi a v Šariši. Stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou v roku 1931 na reálnom gymnáziu v Prešove.
V roku 1937 úspešne dokončil štúdium na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1947 sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.

Martin Martinček vo svojom dome (80. roky 20. storočia. Fotografia Tomáš Fassati, Galéria F.

Po druhej svetovej vojne sa spolupodieľal na vytváraní a následnom fungovaní štátnych orgánov, Povereníctva spravodlivosti a financií, ako aj Slovenskej národnej rady.
Po februári 1948 čelil rôznym falošným obvineniam a bol nútený stiahnuť sa z verejného života. Odišiel do Liptovského Mikuláša, kde pracoval najskôr ako bagrista v tehelni, neskôr na slepačej farme a v Komunálnych službách. Od roku 1952 pracoval v Dome osvety a veľkom mierou sa podieľal na zriadení Múzea Janka Kráľa, ktorého sa stal riaditeľom. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Ako profesionálny fotograf začal pracovať, keď sa mu splnil jeho detský sen, až vo veku 48 rokov.

Martinček si bol vďaka svojím životným skúsenostiam s komunistickým režimom vedomý problémov života v totalite. Preto sa snažil ľuďom v ťažkostiach pomáhať. Keď chodil fotografovať dediny Liptova, poskytoval bezplatne právnicke konzultácie všetkým, ktorí ho požiadali. Podporoval tiež stredoslovenskú Galéru F v Banskej Bystrici. Keď jej riaditeľ Tomáš Fassati roku 1985 stratil z politických príčin možnost výkonu kvalifikovaného povolania, vybavil mu možnost práce u svojho priateľa, riaditeľa Kotalíka v Národnej galérii v Prahe.^[3]

V roku 2013 sa Martinček stal Čestným občanom Liptovskej Tepličky (august). Na budove obecného úradu je inštalovaná pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti udelenia Čestného občianstva.

Tvorba

Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v knihách fotografií, či už samostatných, alebo spolu s iným významným slovenským píšucim umelcom.

• Nezbadaný svet (1964) s veršami Laca Novomeského
• Vám patrí úcta (1966)
• Ľudia v horách (1969) v spolupráci s Milanom Rúfusom
• Svetlá vo vlnách (1969)
• Kolíska (1972) v spolupráci s Milanom Rúfusom
• Vrchári (1975)
• Hora (1981)
• Chvála vody (1981)
• Báseň o Kriváni (1988) v spolupráci s Milanom Rúfusom
• Ako sa krúti svet (1995) v spolupráci s Mariánom Pauerom
• Krása slnka (2001)

Jeho fotografie sú tiež súčasťou vydania esejí Dalimíra Hajka Rozpätie dňa a noci (1992) a publikácie Daniela Šimka Si sneh (2005).

Zastúpenie vo zbierkach (výber)

Slovenská národná galéria, Bratislava

Moravská galerie, Brno

Muzeum umění a designu, Benešov u Prahy

Ocenenia

Za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený, ako doma, tak aj vo svete:

• 1970 titul zaslúžilý umelec
• 1970 čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie (FIAP) v Berne
• 1989 Pamätná medaila zaslúžilého umelca Jozefa Sudeka
• 1998 Cena Martina Benku
• 2000 Čestný občan mesta Liptovský Mikuláš
• 2003 štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy^[4]

Referencie

Externé odkazy

• Diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
• e-photo o diele
• životopis
• Osobnosti.sk