O starom Maslenickom moste pozri Maslenički most (cestný).

Maslenički most
oblúkový most
Maslenický most
Prezývka: Novi Maslenički most
Štát	Chorvátsko
Fed. štát	Zadarská župa
Obec	Maslenica
Cesta	Maslenica-Posedarje
Ponad more	Novská úžina
Súradnice	44°14′11″S 15°31′20″V / 44,23639°S 15,52222°V / 44.23639; 15.52222
Dĺžka	377,60 m
Šírka	20,40 m
Počet prúdov	4
Staviteľ	Konstruktor-Split
Typ	oblúkový most
Materiál	železobetón
Postavený	1993 – 1997
- otvorený	8. apríla 1997
Správca	Hrvatske autoceste
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Wikimedia Commons: New Maslenica Bridge
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Maslenički most (doslova Maslenický most), nazývaný aj Novi Maslenički most (doslova Nový Maslenický most), je diaľničný most na diaľnici A1 v Chorvátsku v Zadarskej župe. Most je dlhý 377,60 metra, široký 20,40 m a jeho rozpon dosahuje 350 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 m, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete.^[1]

Výstavba

Myšlienka výstavby tohto diaľničného mosta sa zrodila ešte v roku 1986 v Inštitúte výstavby Chorvátska (IGH), v súvislosti s projektovaním novej diaľnice spájajúcej Záhreb s dalmatínskym pobrežím.^[2] Nový most bol naprojektovaný asi 1,5 kilometra severnejšie od staršieho, ktorý leží na Jadranskej magistrále. Ten bol zničený srbskými jednotkami 21. novembra 1991. Výstavba mosta začala v januári 1993, len necelé dva mesiace pred začatím operácie Maslenica. Išlo o snahu spojiť Dalmáciu s ostatným územím Chorvátska, pretože blízke horské oblasti v blízkosti hraníc so zvyškom Juhoslávie (dnes Bosna a Hercegovina) boli obsadené takzvanou Republikou Srbská Krajina a teda Dalmácia bola od zvyšku krajiny odrezaná. Celé stavenisko sa nachádzalo takmer celý rok v dosahu srbského delostrelectva.^[2] Stavebné práce vykonávala splitská spoločnosť Konstruktor podľa projektov tímu projektantov Stavebnej fakulty v Záhrebe pod vedením Zlatka Šavora.^[3]

Most uviedol do prevádzky dňa 8. apríla 1997 vtedajší prezident Chorvátska Franjo Tuđman.^[4]

Problémy s vetrom

Most sa krátko po dostavaní stal terčom kritiky verejnosti i médií, pretože bol a dodnes je často uzatváraný pre veľmi silné nárazy severovýchodného vetra bóra. 21. decembra 1998 tu namerali náraz vetra s rýchlosťou až 248 km/h.^[5] Vietor robí najväčšie problémy, ak smerom na most fúka pod uhlom 10 až 15 stupňov. Most však nemohol byť vystavaný na inom mieste z dôvodu polohy srbských jednotiek počas vojny, s ktorou výstavba mosta súvisela.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maslenički most (diaľničný)

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.