Boris Kustodiev, Maslenica, 1919

Maslenica (rus. Мaсленица, ukr. Масниця, biel. Масьленіца) je východoslovanský sviatok na hranici zimy a jari, počas týždňa pred pravoslávnym pôstnym obdobím. Pomenovanie sviatku pochádza až z 19. storočia.^[1] Má množstvo rôznych názvov, napr. Syrový týždeň (rus. Сырная седмица), posledný deň syrového týždňa - nedeľa alebo Palacinkový deň. Dnes je to posledný týždeň pred Veľkonočným 40-dňovým pôstom v pravosláví.

Charakteristika

Celý týždeň je sprevádzaný množstvom rituálov spojených s mytológiou. Pôvodne sa týkal najmä pytačiek, spoznávania rodiny nevesty a ženícha a uzavretia manželstva. Každý deň má svoj názov a tradičné povery, rituály spojené s mytológiou: pondelok – stretnutie, utorok – úskoky, streda – skromná streda, štvrtok - hýrenie alebo široký štvrtok, piatok - svokrin večer, sobota - švagrinine posiedky, nedeľa - syropust (tiež masopust, odpust, spoveď, jar, žírna nedeľa, čirka, čierna nedeľa alebo palacinkový deň).

Nedeľa - Maslenica je vyvrcholením celého syrového týždňa. Do nedele sa údajne musia zjesť všetky zásoby masla z minulého roka. V nedeľu sa blízki prosia o odpustenie dlhov a priestupkov z minulého roka, večer sa spomínajú a uctievajú mŕtvi predkovia, spália sa zvyšky sviatočného jedla z celého týždňa, dôkladne sa umyje všetok riad, vykonáva sa očistný kúpeľ, na koniec dňa je rituálne upálená veľká slamená "baba" žltej farby - Maslenica (podobne ako u západných Slovanov upálenie Moreny) a jej popol je rozptýlený po poliach.

Sviatok je spojený s tradičným jarmokom, sánkovaním, zábavou, návštevami rodiny a známych, pečením a jedením koláčov a palaciniek na všetky možné spôsoby.

Referencie

1. ↑ Cestovatel.cz - časopis o cestování . www.cestovatel.cz, . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maslenica (sviatok)

Externé odkazy

• http://sila-mesta.ru/russia/maslenitsa-istoriya-prazdnika-traditsii-i-obychai/