A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Matúš Černák | |
slovenský politik, diplomat a pedagóg | |
Narodenie | 23. august 1903 Turčianske Teplice-Vieska |
---|---|
Úmrtie | 5. júl 1955 (51 rokov) Mníchov |
Rodičia | Matúš Černák Alžbeta rod. Kupčeková |
Odkazy | |
Commons | Matúš Černák |
Matúš Černák (* 23. august 1903, Turčianske Teplice – † 5. júl 1955, Mníchov) bol slovenský diplomat Slovenského štátu, verejný činiteľ a politik HSĽS, ktorý zomrel v dôsledku atentátu v Mníchove.
Životopis
Študoval na gymnáziu v Prievidzi, Kežmarku, 1919-1922 v Banskej Bystrici, potom na univerzite v Lipsku a v Prahe. Od roku 1928 pôsobil ako stredoškolský profesor v Trnave a v Bratislave. od r. 1938 člen HSĽS, 1938 minister bez kresla v prvej Syrového vláde, 1938-1939 minister školstva a národnej osvety slovenskej autonómnej vlády. V r. 1939 - 44 veľvyslanec Slovenského štátu v Berlíne, od roku 1942 aj vo Fínsku a Dánsku. Ako bývalý študent Lipskej univerzity bol od mladosti kultúrne orientovaný na Nemecko, ako vyslanec Slovenskej republiky v Berlíne v Nemecku prežil prakticky celú vojnu a vybudoval si tam širokorozvetvené kontakty.[1]
Po vojne bol zajatý spojencami a odsúdený Národným súdom v Bratislave na 3 roky väzenia. Po prepustení, koncom roku 1948 emigroval a od roku 1950[2] žil v Mníchove, kde prevzal po Jozefovi Paučovi vedenie Sidorovej Slovenskej národnej rady v zahraničí (SNRvZ) v Nemecku, sústreďujúcej emigrantov, najmä prívržencov slovenskej samostatnosti. Vydával a redigoval časopis (orgán SNRvZ) Slobodné Slovensko, prispieval aj do iných krajanských časopisov.
V Mníchove bol naňho 5. júla 1955 spáchaný atentát, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváral. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a 10 boli zranení. Pohreb sa konal 12. júla 1955 v Mníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Páchateľa atentátu sa nemeckej polícii nepodarilo vypátrať. Najpravdepodobnejšia z verzií hovorila, že za akciou bola ŠtB.[3]
Slovenská národná rada v zahraničí vydala k atentátu knižku Wer war Matúš Černák? (Kto bol Matúš Černák?) a bezprostredne po udalosti dlhý Ohlas, v ktorom protestovala proti politickej vražde, upozorňovala svetovú verejnosť na slovenský problém a ubezpečovala, že ani fyzické násilie neodvráti slovenský exil „od boja proti komunizmu a za demokratické, kresťanské a samostatné Slovensko.[4]
Okolnosti atentátu v roku 2009 opísal český historik Prokop Tomek v časopise Pamäť národa, ktorý vydáva slovenský Ústav pamäti národa. Verziu, že by išlo o čin exilového konkurenta, podľa Prokopa vyšetrovanie nepotvrdilo. No desaťročia neexistovala žiadna konkrétna informácia, ktorá by prisúdila zodpovednosť československému bezpečnostnému aparátu.[3]
V roku 2015 Radek Schovánek tvrdil, že v archíve americkej CIA, našiel záznam, ktorý z atentátu usvedčuje ŠtB.[3]
Roku 1991 Černákov syn Boris uložil urnu s jeho pozostatkami na Bratislavskom cintoríne.
Dielo
- Postavenie Slovenska v ČSR zo stránky kultúrnej (Politika č. 1/1932)
Referencie
- ↑ Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska In Studia Carpathico-Adriatica, Vol. I. Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy, ISBN 978-80-89728-23-7 Ante Nazor & Pavol Matula eds. (Dostupné online)
- ↑ Ľudovít Petraško: Stopy vedú na Východ, História, ISSN 1335-8316, Online
- ↑ a b c BURČÍK, Matúš. Za vraždou politika bola ŠtB. Dôkaz našli v archíve CIA . Petit Press, . Dostupné online.
- ↑ EMÍLIA HRABOVEC, Kultúra, roč. 23 (17.6.2020), č. 12, s. 3, 10. ISSN 1335-3470. Dostupné online
Literatúra
Externé odkazy
- Přísně tajné vraždy (32/42): Když zabíjí profesionál – Proč musel zemřít slovenský exilový politik Matúš Čerňák? – dokumentárna relácia Českej televízie (online)
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Haššík
Štefan Kočvara
Štefan Osuský
Anna Gleimanová
Anton Šťastný
Anton Kotzig
Anton Vasek
Barbara Haščáková
Daniel Sinapius-Horčička
David Dobrik
Edita Egerová
Eduard Friš
Emanuel Böhm
Fedor Hodža
František Abafi
František Hrušovský
František Kendra
František Vnuk
Igor Kluvánek
Igor Luther
Imrich Kružliak
Imrich Sucký
Irena Brežná
Ivan Trebichavský
Ján Čado
Ján Cibuľa (rómsky funkcionár)
Ján Janík (senátor)
Ján Kadár
Ján Mlynárik
Július Gašparík
Július Kubík
Július Maurer
Janka Guzová
Jarmila Wolfeová
Jozef Antošík
Jozef Antošík (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Lettrich
Jozef Rydlo
Juraj Šípoš
Juraj Berczeller
Juraj Pipasik
Juraj Slávik
Juraj Višný
Karol Bacílek
Karol Murgaš (politik)
Karol Skřipský
Koloman Kolomi Geraldini
Konštantín Čulen
Laco Déczi
Ladislav Nižňanský
Magdalena Sadlonová
Marcel Géry
Marek Čulen
Marián Šťastný
Marián Gavenda
Maria Gulovichová Liuová
Martina Hingisová
Martin Kvetko
Matúš Černák
Matej Josko
Michal Múdry-Šebík
Michal Zibrin (politik)
Mikuláš Ferjenčík (generál)
Milan Hodža
Milan Stanislav Ďurica
Miloslav Francisci
Ondrej Glajza
Pavol Polanský
Peter Šťastný
Peter Štefan
Peter Breiner
Peter Ihnačák
Peter Klas
Peter Petro
Peter Víťazoslav Rovnianek
Róbert Hutyra
Ružena Bajcsyová
Rudolf Dilong
Rudolf Fraštacký
Rudolf Vrba
Samuel Belluš
Vladimír Clementis
Vladimír Oravský
William Ganz
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk