Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.

	Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.; (Мавзолей на княз Александър I)
	Mauzóleum kniežaťa Alexandra Battenberga
	mauzóleum
	pohľad na areál mauzólea z juhu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Súradnice	42°41′29.4″S 23°19′56.8″V / 42,691500°S 23,332444°V
Autor	Jakob Heinrich Meyer
Štýl	neobarok
Vznik	1897
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	mauzóleum
	Wikimedia Commons: Battenberg Mausoleum
	Geografický portál

Súradnice: 42°41′29.4″S 23°19′56.8″V / 42,691500°S 23,332444°V

Mauzóleum kniežaťa Alexandra I. (bulh. Мавзолей на княз Александър I – Mavzolej na kňaz Aleksandăr I),^[1]^[2] alebo Mauzóleum kniežaťa Alexandra Battenberga (bulh. Мавзолей на княз Александър Батенберг – Mavzolej na kňaz Aleksandăr Batenberg),^[3] prípadne Mauzóleum Alexandra Battenberga (bulh. Мавзолей на Александър Батенберг – Mavzolej na kňaz Aleksandăr Batenberg)^[4] je mauzóleum, ktoré sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku. Pomenované je po prvom bulharskom kniežati, Alexandrovi I.^[1]^[2]^[4]^[5]

Lokalita

Mauzóleum leží v centrálnej časti Sofie na ulici „Vasil Levski“ (bulh. булевар „Васил Левски“ – bulevar „Vasil Levski“, doslova bulvár Vasila Levského)^[4]^[1]^[5]^[2] č. 81.^[5] Nachádza sa v malom parku.^[4]^[1]

Dejiny

Knieža Alexander I. bol prvým bulharským kniežaťom po oslobodení Bulharska a za jeho vlády došlo v roku 1885 aj k zjednoteniu Bulharského kniežatstva s Východnou Ruméliou. Napokon bol po vojenskom puči 26. augusta 1886 nútený abdikovať a^[5] až do konca života žil v rakúskom Grazi.^[5]^[1] Zomrel 17. novembra 1893.^[1]

Po jeho smrti sa bulharská vláda rozhodla vybudovať mauzóleum na uchovanie jeho pozostatkov.^[5] Byť pochovaný v Sofii bolo osobné želanie Alexandra I.^[1] Sarkofág s pozostatkami kniežaťa, ktoré boli po jeho smrti prevezené do Bulharska bol najskôr uložený v Rotunde svätého Juraja.^[1]

Na projekt budovy mauzólea bol vyhlásený konkurz,^[2]^[1] ktorý prebehol v roku 1894^[2] a ktorý vyhral švajčiarsky architekt Jakob Heinrich Meyer.^[1]^[2] Mauzóleum bolo postavené v priebehu roku 1897.^[1]^[4]^[5]^[2] 3. januára 1898 bol do mauzólea prenesený sarkofág s pozostatkami Alexandra I.

V roku 1937 darovala manželka Alexandra I., grófka Johanna Loisingerová, mauzóleu niektoré osobné veci kniežaťa, ktoré ostali v mauzóleu exponované pre jeho návštevníkov. V roku 1946 bolo mauzóleum zatvorené pre návštevníkov, osobné veci Alexandra I. boli dane do správy sofijského Národného vojensko-historického múzea a z vrchu kupole bola demontovaná medená kniežacia koruna.

Pre návštevníkov bolo mauzóleum znovu otvorené v priebehu roku 1991. ^[1]

Charakteristika

Budova slúži ako hrobka a pamätník prvého bulharského kniežaťa po oslobodení Bulharska – Alexandra Battenberga.^[4]^[1]

Autorom budovy je švajčiarsky architekt Heinrich Meyer.^[4]^[5] Autorom freskovej výzdoby je bulharský umelec Charalampij Tačev.^[1]^[5] Tačev pri výzdobe využil motívov s prvkami secesie.^[5] Budova bola postavená v novobarokovom slohu.^[4]^[5]

Mauzóleum je postavené ako dvojosová symetrická budova s kupolou o priemere ôsmich metrov.^[4] V každej zo štyroch stien budovy sa nachádza klenutá nika.^[2] Vrchol kupoly je zakončený kniežacou korunou zhotovená z medi.^[1] Vchod je formovaný dvojstĺpovým portikom, ktorý je zakončený trojuholníkovým frontónom.^[2] Na frontóne^[1]^[2] sa nachádza osobný erb Alexandra I.^[2]^[5], ktorý bol v tom čase zároveň aj štátnym erbom.^[5]^[1] Je zhotovený z bronzu.^[1]^[2]

V mauzóleu sa nachádzajú ostatky prvého bulharského kniežaťa po oslobodení Bulharska – Alexandra Battenberga.^[4]^[2] Sú uložené pod mramorovým sarkofágom, ktorý dominuje interiéru stavby. Za sarkofágom sa nachádza doska z kararského mramoru s reliéfovým portrétom Alexandra I..^[1]^[2]

Múzeum

Mauzóleum má aj štatút múzea a je vo vybraných dňoch voľne prístupné návštevníkom. Je filiálkou sofijského Regionálneho historického múzea. Vstup je bezplatný.^[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[3]^[1]^[2]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu v roku 1955. Neskôr bol jej štatút preklasifikovaný a budova bola v v Štátnom vestníku č.25 z roku 1998 vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.^[3]

Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Mavzolej na kňaz Aleksandăr Batenberg (bulh. Мавзолей на княз Александър Батенберг, doslova Mauzóleum kniežaťa Alexandra Battenberga).^[3]

Galéria

celkový pohľad na stavbu mauzólea
celkový pohľad na stavbu mauzólea zboku
celkový pohľad na stavbu mauzólea zozadu
pohľad na prednú fasádu mauzólea s portikom
interiér mauzólea
detailný pohľad na mramorový sarkofág s ostatkami Alexandra I.
detail kupoly
detailný pohľad na erb nad vchodom
mauzóleum na historickej fotografii z roku 1898
mauzóleum na historickej fotografii z roku 1905

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 204. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 7 – kru-mom. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104296. S. 2651 – 2652. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 108. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 137. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 204. (bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 7 – kru-mom. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104296. S. 2651 – 2652. (po bulharsky)

[mc.government.bg-3] .government.bg, . Dostupné online.

[ref3-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 108. (po bulharsky)

[ref4-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 137. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]