A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Max Brod | |
| Max Brod v roku 1914 | |
| | |
| Narodenie | 27. máj 1884 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. december 1968 (84 rokov) Tel Aviv, Izrael |
| Profesia | spisovateľ, prekladateľ a skladateľ |
| Manželka | Elsa Taussigová |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Max Brod (plné texty diel autora) |
| Commons | |
Max Brod (* 27. máj 1884, Praha – † 20. december 1968, Tel Aviv, Izrael) bol významný pražský židovský, nemecky píšuci spisovateľ, prekladateľ a skladateľ. Zaslúžil sa o publikovanie literárnej pozostalosti Franza Kafku a významnou mierou prispel k jeho celosvetovej sláve. Má aj zásluhy na šírení českej kultúry (najmä diela Leoša Janáčka a Jaroslava Haška) v zahraničí.
Život
Max Brod bol syn pražského riaditeľa banky. Študoval právo na nemeckej časti Karlovej univerzity. Vzápätí sa začal zaujímať o literatúru a jeho prvé literárne práce sa objavili už u v prvej dekáde 20. storočia. V písaní prózy a literárnych štúdií pokračoval až do konca svojho života. Zásadným spôsobom sa zaslúžil o publikovanie diel v tej dobe už zosnulého Franza Kafku, ktorý bol jeho priateľ. Na vydanie pripravil tiež Kafkove denníky a korešpondenciu.
Po absolvovaní vysokej školy roku 1907 bol Max Brod zamestnaný ako úradník na Pražskom poštovom riaditeľstve. Na tomto zamestnaní Broda, podobne ako Franza Kafku, zaujala predovšetkým kratšia pracovná doba, ktorá mu umožnila venovať sa aj literárnej tvorbe. Na poštovom riaditeľstve pracoval do roku 1924, kedy sa stal kultúrnym referentom česko-slovenskej vlády. V rokoch 1929 – 1939 bol hudobným a divadelným kritikom pražských nemeckých novín Tageblatt.
Pred prvou svetovou vojnou začal pociťovať svoje židovské korene a aktívne sa zaujímal o sionistické hnutie Theodora Herzla. Po ustanovení samostatného Česko-Slovenska bol menovaný viceprezidentom Židovskej národnej rady.
V roku 1913 sa oženil s Elsou Taussigovou. V roku 1939 emigrovali Brod s manželkou do vtedajšej Palestíny, kde v Tel Avive pracoval ako dramaturg a kritik. V Tel Avive (v tej dobe už v Izraeli) roku 1968 zomrel.
Literárna a publikačná činnosť
Na rozdiel od Kafku bol Brod od začiatku úspešným autorom. Jeho prvý román a v poradí už štvrtá kniha, Schloss Nornepygge (Zámok Nornepygge), vydaný v roku 1908, kedy mal Brod 24 rokov, bol verejnosťou prijatý s nadšením. V Berlíne, centre vtedajšej nemeckej kultúry, bola kniha ocenená ako významný príklad expresionizmu. Aj ďalšie diela zaznamenali veľký ohlas a Brod sa v nemecky hovoriacich oblastiach preslávil.
S Franzom Kafkom sa Brod prvýkrát stretol v októbri 1902, keď v študentskom spolku prednášal o Arthurovi Schopenhauerovi. Brod a Kafka, v tej dobe tiež študent Karlovej univerzity, sa spriatelili a schádzali sa často, takmer denne. Na návšteve u Maxa Broda sa Kafka stretol aj s jeho príbuznou a svojou neskoršou snúbenicou Felice Bauerovou. Max Brod patril k najbližším osobnostiam Kafkovho života. Bol mu oporou, povzbudzoval ho v literárnej tvorbe a snažil sa mierniť jeho duševné krízy. Pomáhal mu aj s publikovaním textov.
Kafka a Brod zostali blízkymi priateľmi až do Kafkovej smrti roku 1924. Než Kafka zomrel, stanovil vo svojom závete, že jeho dosiaľ nepublikované diela majú byť zničené. Vykonávateľom poslednej vôle určil Broda. Ten sa však rozhodol Kafkovu pozostalosť vydať. Od roku 1925 začal Brod publikovať Kafkove diela z pozostalosti, o. i. romány Amerika, Das Schloss (Zámok) či Der Process (Proces). V nasledujúcich troch desaťročiach vydal celkom šesť zväzkov Kafkovej tvorby a jeho biografiu.
Okrem Kafku stál Brod aj za Franzom Werfelom a Karlom Krausom, ale len dovtedy, kým sa obaja neodklonili od judaizmu ku kresťanstvu. Pre českú kultúru je Max Brod významný, pretože sa pričinil o divadelné uvedenie Haškovho Dobrého vojáka Švejka v Berlíne a presadzoval Janáčkove opery v zahraničí.
Hudobné tvorba Maxa Broda je v porovnaní s literárnou len skromná. Napísal niekoľko piesní a klavírnych skladieb. Prekladal Janáčkove opery do nemčiny a napísal jeho biografiu.
Dielo
Z rozsiahleho diela Maxa Broda sú vybrané len najdôležitejšie práce.
Vlastná próza
- Ein Kampf um Wahrheit. Románová trilógia (po česky Boj o pravdu):
Teoretické rozpravy
- Leoš Janáček: Leben und Werk, 1924. Biografia (po česky Leoš Janáček: Život a dílo).
- Heidentum, Christentum und Judentum, 1922. Štúdia (po česky Pohanství, křesťanství a židovství).
Pražskí nemeckí autori
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Českí básnici
Českí blogeri
Českí divadelní kritici
Českí dramatici
Českí esejisti
Českí kronikári
Českí literárni historici
Českí literárni kritici
Adolf Hoffmeister
Alena Bartošíková
Alexandra Berková
Alice Masaryková
Alois Jirásek
Alois Mrštík
Alois Musil
Antonín Bajaja
Antonín Jaroslav Liehm
Antonín Sova
Arnošt Goldflam
Arnošt Lustig
Břetislav Kafka
Bedřich Bridel
Bedřich Václavek
Božena Benešová
Božena Němcová
Bohumil Hrabal
Bohuslav Březovský
Daniel Adam z Veleslavína
Daniel Micka
Eduard Bass
Eduard Goldstücker
Eduard Lederer
Egon Erwin Kisch
Egon Hostovský
Eliška Krásnohorská
Eli Urbanová
Emil Tréval
Eva Hauserová
Eva Kantůrková
Ferdinand Peroutka
Filip Topol
Fráňa Šrámek
František Albert (lekár)
František Běhounek
František Gel
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Rut Tichý
František Václav Krejčí
František Xaver Šalda
Franz Kafka
Gabriela Preissová
Hana Andronikova
Heda Bartíková
Ilja Hurník
Inocenc Arnošt Bláha
Ivan Adamovič
Ivan Binar
Ivan Hálek
Ivan Klíma
Ivan Lesný
Ivan Martin Jirous
Ivan Olbracht
Iva Hercíková
Ján Kollár
Jakub Arbes
Jan Štolba
Jan Drda
Jan Herben
Jan Křesadlo
Jan Karafiát
Jan Neruda
Jan Otčenášek
Jan Skácel
Jaromír John
Jaromír Pelc
Jaroslav Bílý (prekladateľ)
Jaroslav Foglar
Jaroslav Hašek
Jaroslav Havlíček
Jaroslav Mareš (cestovateľ)
Jaroslav Seifert
Jiří Berkovec
Jiří Hájíček
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Kořínek
Jiří Kovtun
Jiří Mahen
Jiří Markovič
Jiří Mrázek (geofyzik)
Jiří Pehe
Jiří Suchý (herec)
Jindřich Šimon Baar
Jindřich Štyrský
Jindřich Francek
Josef Čapek
Josef Škvorecký
Josef Šváb-Malostranský
Josef Augusta (paleontológ)
Josef Jungmann
Josef Kajetán Tyl
Josef Lada
Josef Ressel
Josef Thomayer
Julius Ambros
Julius Fučík
Juraj Jordán Dovala
Juraj Tranovský
Karel Čapek
Karel Babánek
Karel Dvořáček
Karel Ignác Thám
Karel Jaromír Erben
Karel Kálal
Karel Nový
Karel Píč
Karel Pecka
Karel Poláček
Karel Sabina
Karel Teige
Karla Absolonová-Bufková
Karolina Světlá
Karol Sidon
Ladislav Fuks
Ladislav Klíma
Leoš Šimánek
Leoš Středa
Leo Pavlát
Lev Blatný
Libuše Baudyšová
Luba Skořepová
Ludmila Vaňková
Ludvík Aškenazy
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Marie Formáčková
Marie Pujmanová
Max Brod
Michal Šanda
Milan Kundera
Miloš Čech
Miloš Jiránek
Miloš Macourek
Miroslav Horníček
Nataša Tanská
Oldřich Prefát z Vlkanova
Olga Sommerová
Ondřej Havelka (cestovateľ)
Ondřej Neff
Ondřej Sekora
Ondřej Suchý
Ostravak Ostravski
Otakar Auředníček
Ota Pavel
Otta Bednářová
Patrik Ouředník
Pavel Bojar
Pavel Kohout
Pavel Kosatík
Pavol Jozef Šafárik
Petr Šabach
Petr Borkovec
Petr Hruška (básnik)
Radek John
Radim Uzel
Radka Denemarková
Rajko Doleček
Richard Bergman
Robert Fabian
Rudolf Čechura
Rudolf Křesťan
Slavomír Pejčoch
Sofie Podlipská
Teréza Nováková
Tereza Matoušková
Václav Čtvrtek
Václav Beneš Třebízský
Václav Cílek
Václav Chlumecký
Václav Hájek z Libočan
Václav Kaplický
Václav Kliment Klicpera
Václav Krška
Václav Vaško (katolícky aktivista)
Vítězslav Nezval
Věra Šťovíčková-Heroldová
Viktor Dyk
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Vladimír Blucha
Vladimír Kavčiak
Vladimír Macura
Vladimír Neff
Vladimír Páral
Vladimír Poštulka
Vladimír Svatoň
Vladislav Vančura
Wolfgang Baumroth
Zdeněk Adla
Zdeněk Jirotka
Zdeněk Svěrák
Zdena Frýbová
Zdenka Hásková
Zoznam českých spisovateľov
Zuzana Antares
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
