Maxim Vyznávač

Prepodobný Maxim Vyznávač, mozaika, 11. stor., monastier Nea Moni na Chiose

Maxim Vyznávač^[1]^:55 (iné mená: Maximus Confessor, Maximos Homologétés; gr. Μάξιμος ὁ Ὁμολογητής, csl. Маѯїмъ Исповѣдникъ) (* 580 – † 13. augusta 662) bol grécky mních, teológ, mystik a cirkevný otec. Je uctievaný ako svätec – prepodobný. Jeho prívlastok Vyznávač označuje, že veľa trpel pre vieru, ale nezomrel pri mučení (nestal sa mučeníkom).

V roku 662 ho v Carihrade súdili za vzburu proti cisárskej kompromisnej formule. Odrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali do vyhnanstva, kde zomrel. Je posledným z novoplatonikov medzi cirkevnými otcami.^[2]

Maxim Vyznávač bol „dominantná osoba vo vývoji kresťanského učenia na Východe počas 7. storočia“^[3]^:8, vysoké uznanie prejavil aj Hans-Georg Beck: „najuniverzálnejší duch 7. storočia a možno posledný samostatne mysliaci teológ byzantskej cirkvi“^[4]^:436.

V gréckokatolíckej cirkvi má sviatok dva razy v roku – 21. januára a 13. augusta.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maxim Vyznávač

Literatúra

↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8.
↑ NOVOTNÝ, František. O Platónovi. Vyd. 1. Diel IV – Druhý život. Praha : Academia, 1970. 952 s. S. 268 – 269.
↑ PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600 – 1700). Chicago; London : University of Chicago Press, 1974. 329 s. ISBN 0-226-65372-2.
↑ BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s.

"Maxim, vyznávač, prepodobný : 21. január, 13. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 162-163. ISBN 80-967341-1-3
"Dňa 20. januára : Svätý Maxim." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 74-76. ISBN 80-7165-381-0
TATAKIS, Basil. Byzantine Philosophy. Preklad Nicholas J. Moutafakis. Indianapolis, IN : Hackett Publishing Company, 2003. 424 s. ISBN 0-87220-563-0. S. 54 – 65.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač. (Svätí mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila)

Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Zozuľak-1] ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8.

[Novotný-2] NOVOTNÝ, František. O Platónovi. Vyd. 1. Diel IV – Druhý život. Praha : Academia, 1970. 952 s. S. 268 – 269.

[Pelikan-3] PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600 – 1700). Chicago; London : University of Chicago Press, 1974. 329 s. ISBN 0-226-65372-2.

[Beck-4] BECK, Hans-Georg. Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich. München : C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung, 1959. 835 s.

[1]

[2]

[3]

[4]