A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mešita Bujuk | |
mešita | |
Mešita Bujuk
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Sofia |
Okres | Sofia |
Mesto | Sofia |
Náboženstvo | Islam |
Súradnice | 42°41′48″S 23°19′29″V / 42,696633°S 23,324676°V |
Výstavba | 1451 - 1494 |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: National Archaeological Museum, Bulgaria | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mešita Bujuk (Veľká) (bulh. Буюк (Голямата) джамия – Bujuk (Goľamata) džamija) je zachovalá budova bývalej mešity z 15. storočia, nachádzajúca sa v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku. Budova dnes funguje ako sídlo Národného archeologického inštitútu s múzeom Bulharskej akadémie vied.
Charakteristika a dejiny
Mešita bola v minulosti nazývaná aj Mešita veľkého pašu Mahmuda (bulh. Джамията на великия Махмуд паша – Džamijata na velikija Machmud paša), alebo v originále Kodža Machmud paša džamisi (bulh. Коджа Махмуд паша джамиси) podľa iniciátora výstavby rumeľského pašu Mahmuda, ktorý zahájil výstavbu mešity v roku 1451 (dokončená bola až 20 rokov po jeho smrti v roku 1494). Ako bolo typické pre osmanské mešity tej doby aj v areáli mešity Bujuk sa nachádzali aj iné stavby: chan (miesto na prijímanie a ubytovanie hostí), medrese (škola), vodojem a kašna.
Budova je štvorcového tvaru s dĺžkou steny 36,6 metra pričom steny sú (s miernym odklonom) orientované na štyri svetové strany. Stavebný materiál sú kamenné bloky doplnené pálenými tehlami. Na streche mešity sa nachádza 9 kupolí, ktoré sú pokryté olovenými plátmi.
Budova bola poškodená pri dvoch zemetraseniach v rokoch 1818 a 1858, na konci 19. storočia spadol minaret. V čase oslobodzovacej vojny bola mešita využívaná ako nemocnica a po oslobodení Bulharska ostala krátky čas nevyužívaná. Už v roku 1879 padlo rozhodnutie, že sa stane sídlom knižnice, čo sa stalo realitou v marci roku 1880. Knižnica sídlila v bývalej mešite do začiatku roku 1885 a budova sa stala dočasným sídlom štátnej tlačiarne do roku 1887, kedy bola dokončená nová budova určená pre tlačiareň. V rokoch 1892 a 1894 prebehla reštaurácia budovy a v rokoch 1900 – 1905 sa tam nasťahoval Národný archeologický inštitút s múzeom pri Bulharskej akadémii vied, ktorý tam sídli do dnešných dní.
V roku 1944 pri bombardovaní Sofie bola budova silne poškodená, no už v roku 1946 sa začala jej rekonštrukcia a v roku 1949 bolo múzeum znovu otvorené pre návštevníkov. Ďalšie reštaurácie budovy prebehli v rokoch 1993 – 1994 a v rokoch 2003 – 2005.[1]
Galéria
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mešita Bujuk
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk