Táto stránka je kandidátom na rýchle zmazanie, z nasledujúceho dôvodu: 14 dní nedoriešený urgent Ak nesúhlasíte s jej rýchlym zmazaním, vysvetlite, prosím, prečo na jej diskusnej stránke. Ak táto stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie alebo ju mienite opraviť, odstráňte, prosím, tento oznam, ale neodstraňujte ho z iných článkov, ktoré ste sami vytvorili. Správcovia – nezabudnite kontrolovať, či sem niečo neodkazuje a históriu stránky (posledná úprava) pred zmazaním.

Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 27. 7. 2024, k zmazaniu dôjde 10. 8. 2024. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Mederik}} --~~~~

Svätý Mederik
opát Opátstva Saint-Martin d’Autun
Simon Vouet, kostol svätého Mederika, Paríž, Saint Merri délivrant les prisonniers
Biografické údaje
Narodenie	7. storočie Morvan, pri Autun
Úmrtie	29. august 700 Paríž
Uctievanie
Patronát	väzňov a chorých
Cirkev	Katolícka cirkev Pravoslávna cirkev
Sviatok	29. august
Odkazy
	Mederik (multimediálne súbory na commons)
Francúzsky portál  Biografický portál

Mederik, franc. Médéric, Medericus, Merri alebo Merry je pustovnícky mních narodený v Morvan neďaleko Autunu a zomrel v Paríži 29. augusta.

Narodil sa v preslávenej rodine v Autun a ako 13-ročný bol ponúknutý ako oblát v opátstve Saint-Martin d’Autun. Tam získal vzdelanie v modlitbe, poslušnosti a čistote.

Mederik udivoval asi päťdesiatich svojich spolužiakov dodržiavaním prísnej disciplíny. Jačmenný chlieb namočený vo vode bol jeho jedinou potravou, ktorú jedol len dvakrát do týždňa. Oči mal stále upreté na krucifix a pod plášťom mal na sebe cilicium. Takto žil niekoľko rokov, skrývajúc sa pred ostatnými mníchmi. Ale jeho povesť svätosti prekročila brány kláštora.

Héroald, opát zo Saint-Martin, zomrel okolo roku 680, bolo celkom prirodzené, že Mederika bratia zvolili na základe rady biskupa z Autunu, Hermenaria, ktorý im odporučil, aby si vybrali schopného pastora aby „zachránil Kristovo stádo pred vlčím zubom“.^[1] Po troch dňoch pôstu sa mnísi zhromaždili v kostole, zaspievali omšu Ducha Svätého, zaintonovali Veni Creator a pristúpili k voľbe svojho opáta jednohlasným menovaním Mederika. Dav sa ponáhľal do kláštora. Biskup, ktorý to počul vyhlásiť z vrchu ambónu, oslovil nového opáta:^{[pozn. 1]} „Pochodeň Kristova, vyvolená nádoba božského pokladu, prijmi opatrnosť od večného Boha, aby nasýtil stádo Stvoriteľa. Poučte ich svojimi radami a predpismi a zaslúžite si počuť tieto slová milosrdného Sudcu: „Ó, dobrý verný služobník, pretože si bol verný v malom, ustanovím ťa nad mnohými inými, vojdi do radosti svojho Pána."^[2]

Čím viac ho vychovávali, tým viac sa vytrácal. Tento nový život na seba nenechal dlho čakať. Jeho mnohé zázraky prilákali davy. Mederik, ktorý už na týchto miestach nenachádza pokoj a hlboké spoločenstvo s Bohom, sa rozhodol odísť do samoty lesa Morvan, aby bol konečne sám s Bohom. Postavil si tam celu kúsok od Autuna^{[pozn. 2]} ale toto tajomstvo bolo rýchlo objavené, pretože mnísi, ponorení do smútku z jeho zmiznutia, ho išli hľadať. Mederik nechcel ísť za nimi, a tak požiadali biskupa, ktorý ho pri hrozbe exkomunikácie prinútil vrátiť sa do kláštora.

Medzi jeho mníchmi, mladý mních Frodulphe, tiež známy ako Saint Frou, mal blízko k majstrovi, ktorý ho držal pri krstiteľnici a vychovával ho, aby ho vychoval k najvyšším stupňom dokonalosti. Frodulphe, zamilovaný do samoty ako jeho pán, navrhol púť k hrobu Saint Denis a Saint Germain, ich krajan, opát z opátstva Saint-Symphorien d’Autun, predtým ako sa stal biskupom v Paríži.

Dvaja mnísi sa vybrali na cestu do Paríža a cestou znásobili zázraky. Starnúci Mederik mal veľké ťažkosti prejsť túto cestu pešo a po príchode do kolegiálneho kostola Saint-Martin de Champeaux blízko Melunu, kde sa zastavili na niekoľko mesiacov. Dvaja muži strávili dlhé hodiny modlitbami v kostole. Niekedy zašli až do Melunu, aby sa venovali dobročinným činnostiam; Mederik, ktorý počul stonať väzňov z hlbín ich žalára, dojatý, nechal prehovoriť svoje srdce a prosil Boha o ich vyslobodenie. Dvere väznice sa samy od seba otvorili. Jeho zotavenie sa oneskorilo, opustil kláštor Champeaux. Ľudia mu prišli dať veľa darov, ktoré sa ponáhľal rozdávať chudobným.

Na polceste do Paríža vyliečil z horúčky chudobného muža menom Ursus. Žena menom Bénédicte sa vďaka jeho príhovoru uzdravila. Po príchode do Bonneuil-sur-Marne, kde sa dozvedel, že dvaja zlodeji sú v reťaziach, požiadal Boha, aby prepustil týchto dvoch mužov. Na strane Charenton-le-Pont oslobodil ďalšieho zločinca, ktorý prelomil most. Únava ho opäť prinútila zastaviť. Práve na tomto neobývanom mieste bola na uctenie si jeho pamiatky postavená kaplnka^{[pozn. 3]} a okolo budovy, ktorá bola pôvodom dediny Saint-Méry v parížskej diecéze, bolo zoskupených niekoľko domov. Pokračovali v ceste k hrobu Saint Denis a zastavili sa v Thomery.

Mederik pricestoval do Paríža. Práve v blízkosti oratória Saint-Pierre-des-Bois, ktoré sa nachádza na pravom brehu Seiny v predĺžení ulice Via Superior, ktorá by sa mala stať Rue Saint-Martin, našiel útočisko v pustovni otvorenej vo dne aj v noci pre modlitby okoloidúcich. Práve na tomto mieste, obklopenom záplavovými močiarmi, odpočíval svoje telo zlomené únavou a chorobou.^[3] Tam, kde žil ako osamelý, slúžil Bohu dva roky a deväť mesiacov po tom, čo s radosťou splnil cieľ svojej púte a pokľakol v Saint-Germain-des-Prés pri hrobe slávneho opáta z opátstva Saint-Symphorien d’Autun.

Vycítil svoj blížiaci sa koniec a 29. augusta 700 pokojne zomrel, obklopený niekoľkými svojimi učeníkmi. Bol pochovaný v oratóriu Saint-Pierre. Jeho hrobka bola predmetom skutočnej úcty, keďže sa tam diali zázraky a Karol II. Plešatý tam na jeho počesť založil kult. Thibert, kňaz v roku 884, požiadal Gauzlina, parížskeho biskupa, aby si uctil jeho pozostatky a umiestnil ich v kaplnke.

Táto kaplnka bola následne príliš malá a chátrala, bola prestavaná a premenená na kostol Odom sokolníkom. Kosti svätca boli umiestnené nad oltárom v striebornej svätyni obohatenej o drahé kamene a podopreté dvoma anjelmi. Adalard z rodu grófov z Autun pri tejto príležitosti venoval bohaté dary novému kostolu, ktorý dostal meno Saint-Pierre a Saint-Merry. Kostol Saint-Martin de Champeaux, predtým návštívený svätým Mederikom, dostal časť jeho relikvií; opátstvo Saint-Martin d’Autun založilo na jeho počesť slávnostnú omšu. Frodulphe, ktorý zostal sám, sa vrátil do Saint-Martin.

Opát zo Saint-Martin d'Autun, po Héroaldovi. Jeho nástupcom bude Frodulphe.

• 1640: Simon Vouet (1590 – 1649), Saint-Merry oslobodzujúci väzňov, kostol Saint-Merry v Paríži.

1. ↑ Privilégium kláštora ho chránilo pred biskupskou autoritou, no podľa tejto pasáže zo života svätého Mederika sa zdá, že biskup tam bol predsa prijatý. Zdá sa, že rehoľníci tohto opátstva prijali, vzdávajúc sa svojej imunity, 64. kapitolu reguly svätého Benedikta, ktorá umožňuje opátom, biskupovi a obyvateľstvu vydať svedecctvo o zvolení. Neskôr to nebude vždy rovnaké.
2. ↑ Na tomto mieste vznikla obec La Celle-en-Morvan.
3. ↑ opát Jean Lebeuf, Histoire du Diocèse de Paris. Na počesť svätého Mederika dal v obci Linas pri Paríži, kde Ľudovít IV. založil opátstvo Saint-Merry de Linas v roku 936.

• Jacques-Gabriel Bulliot, Historická esej o opátstve Saint-Martin d'Autun, Autun, 1849. kap. V, str. 73-86.

• Rímske martyrológium

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Saint Médéric na francúzskej Wikipédii a Mederic (monk) na anglickej Wikipédii.