A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Meißenské markgrófstvo Markgrafschaft Meißen
| |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie
|
Nemci, Lužickí Srbi (Milčania)
| ||||||
hornosaský dialekt nemčiny, hornolužická srbčina
| |||||||
Štátny útvar | |||||||
Materský štát
|
|||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Meißenské markgrófstvo alebo Meissenské markgrófstvo bol historický štát existujúci v rokoch 965 až 1423 na území dnešného Saska, kedy sa spojilo zo Sasko-wittenberským vojvodstvom. Značnú časť existencie tu vládol najmä rod Wettinovcov a krajina bola súčasťou Svätej rímskej ríše.[1]
Dejiny
V oblasti Meißenska je už v staroveku doložená prítomnosť germánskych kmeňov Hermundurov, ktorých okolo roku 600 vystriedali Lužickí Srbi. Časť tohoto územia dobyl v roku 805 Karol Veľký, celé územie bolo k Rímskej ríši pripojené za vlády Henricha I. Vtáčnika o viac než sto rokov neskôr. V roku 928 tu ten istý panovník založil hrad Meißen ako obranu proti útokom Lužických Srbov. Prvým doloženým markgrófom je Wigbert. V následujúcich rokoch sa Meißenské markgrófstvo stalo mnohokrát cieľom poľskej, prípadne českej expanzie. V roku 1127 získali toto územie ako dedičné léno Wettinovci. Medzi ich príslušníkov sa krajina ďalej rozdeľovala a znovu spájala, až kým ku koncu 13. storočia došlo rozpadu rodu. Niektoré časti markgrófstva v tomto období načas pripadli pod priamu vládu rímskych kráľov Adolfa Nassauského a potom Albrechta Habsburského, ktorí sa v týchto oblastiach stretávali s expanziou českého kráľa Václava II. Krajina sa znovu zjednotila až vlády Fridricha I. Meißenského z rodu Wettinovcov. V roku 1423 udelil cisár Žigmund miestnemu vládcovi Fridrichovi IV. Bojovnému časť Saska a kurfirský hlas, čím sa tieto územné celky spojili a pojem Meißenska postupne vymizol.[2]
Wettinovský rod
Cisár Henrich IV. udelil Meißensko grófovi Henrichovi z Eilenburgu z Wettinovskej dynastie. Markgrófstvo zostalo pod Wettinovskou nadvládou po zvyšok svojej existencie. Za Wiprechta von Groitzscha v roku 1120 prešlo Meißensko procesom germanizácie. Po ňom nasledovala vláda Konráda Veľkého (1123 – 1156), Ota II. Bohatého (1156 – 1191) a Dietricha Utlačovaného (1191 – 1221), pod ktorým sa oblasť rozšírila a rozvinula. Meißensko sa stalo centrálnym panstvom Wettinovskej dynastie, ktorí ho museli brániť proti hohenštaufským cisárom, ktorí však neboli schopní odobrať vysokú moc Meißenského markgrófstva.
V roku 1264, počas vojny o Durínsko, sa markgróf Henrich III. presadil v Durínskom landgrófstve, kde predtým vládol jeho bezdetný strýko Henrich Raspe. V rokoch 1243 až 1255 získal Henrich III. stredný Pleisseland (okolie Altenburgu). V roku 1307 neúspešný pokus luxemburského kráľa Henricha VII. o podmanenie markrgrófov z Meißenska s jeho porážkou v bitke pri Lucke. Do tej doby bolo markgrófstvo de facto nezávislé od akejkoľvek zvrchovanej autority.
V roku 1423 bol markgrófom Friedrich IV. Cisár Žigmund pridelil Wettinovcom za podporu v bojoch proti husitom Sasko-wittenbergské vojvodstvo, čím získali aj hlas saského kufirstu. Na konci 15. storočia mala dynastia veľké rozsiahle územia medzi riekami Werra a Odra. Zmluvou z Lipska v roku 1485 sa však horné saské krajiny opäť rozdelili medzi Fridrichových vnukov Ernesta z Wittenbergu a Alberta, ktorí prevzali bývalé územie Meißenska. Zmluva znamenala začiatok trvalého rozdelenia oboch štátov na Sasko a Durínsko.[3]

Zoznam meißenských markgrófov
Meißenská marka bola založená v roku 965 cisárom Otom I. V roku 929 nechal kráľ Henrich I. Vtáčnik na meißenskom Burgbergu zriadiť opevnenie. Centrom celého markgrófstva, z ktorého sa neskôr vyvinulo Saské kráľovstvo, sa stal ríšsky hrad Meißen.
Meno | obdobie vlády | Poznámky |
---|---|---|
Wigbert | 965 – 976 | |
Thietmar I. | 976 – 979 | (tiež merseburský markgróf ) |
Gunther z Merseburgu | 981 – 982 | (tiež merseburský markgróf ) |
Rikdag II. | 978 – 985 | (od roku 982 tiež merseburský markgróf ) |
Ekkehard I. | 985 – 1002 | Syn Gunthera |
Gunzelin von Kuckenburg | 1002 – 1009 | Brat Ekkeharda I. |
Herman I. | 1009 – 1038 | Syn Ekkeharda I. a synovec Gunzelinov |
Ekkehard II. | 1038 – 1046 | Brat Hermana I. |
Vilhelm von Weimar-Orlamünde | 1046 – 1062 | |
Otto I. von Weimar-Orlamünde | 1062 – 1067 | |
Ekbert I. | 1067 – 1068 | |
Ekbert II. | 1068 – 1089 | |
Vratislav II. | 1076 – 1089 | |
Henrich I. | 1089 – 1103 | |
Henrich II. | 1103 – 1123 | |
Wiprecht II. | 1123 – 1124 | |
Herman I. von Winzenburg | 1124 – 1129 | (z rodu formbašských grófov) |
Konrád I. Veľký | 1129 – 1157 | |
Oto II. Bohatý | 1157 – 1190 | |
Albrecht I. Statočný | 1190 – 1195 | |
Dietrich Utlačovaný | 1198 – 1221 |
Meißenskí markgrófi a durínski landgrófi
Meno | obdobie vlády | Poznámky |
---|---|---|
Henrich III. Vznešený | 1218 – 1288 | |
Albrecht II. Zvrhlý | 1288 – 1291 | |
Friedrich I. Statočný (tiež aj Pohryznutý) | 1291 – 1323 | |
Friedrich II. Vážny | 1323 – 1349 | |
Friedrich III. Prísny | 1349 – 1381 | |
Wilhem I. Jednooký | 1382 – 1407 | |
Wilhem II. Bohatý | 1407 – 1425 |
Od roku 1425 boli meißenskí markgrófi zároveň aj saskými kurfirstmi.
Meißenskí markgrófi a saskí vojvodovia (hlavy dynastie Wettinovcov)
Od roku 1921 mal každý vrcholný predstaviteľ dynastie Wettinovcov titul meißenský markgróf.
Meno | Obdobie | Poznámky |
---|---|---|
Friedrich August III. Saský | 1918/1921 – 1932 | Ako saský kráľ abdikoval v roku 1918 |
Friedrich Kristián Saský | 1932 – 1968 | |
Maria Emanuel meißenský markgróf | od roku 1968 | Žije pri Ženeve |
Princ Alexander Saský-Gessaphe | nominovaný | Od roku 1999 adoptovaný syn Maria Emanuela |
Referencie
- ↑ Ottova všeobecná encyklopédia 2. zväzok. 1.. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty s.r.o., 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 366.
- ↑ HONZÁK, František. Evropa v proměnách staletí. Praha : , 1997. ISBN 80-85983-30-3.
- ↑ THOMPSON, James Westfall.. Feudal Germany. 2.. vyd. New York : Frederick Ungar Publishing Co., 1928.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Margravate of Meissen na anglickej Wikipédii a Míšeňsko na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk