Melanž usadené horniny
Melanž z oblasti Narooma v Austrálii
Vlastnosti
Textúra	chaotická, brekciovitá
Portál vedy o Zemi

Melanž je chaoticky usporiadaný komplex tektonických útržkov (brekcia) starších hornín veľmi rôznorodého zloženia, pôvodu a veľkosti nachádzajúci sa v plastickejšom mladšom materiáli^[1]. V súčasnosti sa väčšinou spája s horninami, ktoré vznikali pri subdukcii, či už ako pozostatky oceánskej kôry, alebo ako akrečné komplexy. Horniny označené ako melanž musia byť zmapovateľné do mierky 1 : 25000.

Termín po prvýkrát použil pre opis hornín vo Walese E. Greenly v roku 1919. Slovo mélange (z francúzštiny) znamená zmes.

Zloženie

Melanž sa skladá z klastov alebo blokov hornín variabilnej veľkosti, rôzneho pôvodu (môžu byť aj exotické) v jemnozrnnej základnej hmote bez zvrstvenia. Bloky a klasty sa obvykle vyznačujú väčšou pevnosťou ako základná hmota, ktorá ich obklopuje, sú v nej zároveň utopené a nedotýkajú sa^[2]. Melanže veľkých rozmerov vznikajúce na aktívnych okrajoch kontinentov sa väčšinou skladajú zo striedajúceho materiálu pochádzajúceho z oceánskej kôry a sedimentov kontinentálneho svahu v deformovanej ílovitej základnej hmote. V melanži sa môžu nachádzať i horniny zo zaniknutého ostrovného oblúka. Kvôli svojej pôvodnej pozícii, môžu horniny akrečných melanží poskytovať významné informácie o vývoji zaniknutých oceánskych oblastí a priľahlých kontinentov^[3].

Vznik

Pred všeobecným prijatím teórie platňovej tektoniky bolo vysvetlenie existencie melanží veľmi komplikované. Nápadná bola častá prítomnosť dobre zachovaných sedimentov v blízkosti modrých bridlíc - premenených hornín vystavených extrémnym tlakom. Existujú 3 všeobecne uznávané spôsoby vzniku melanží^[4], ktoré sa v prírode pravdepodobne aj rôzne kombinujú. Najstaršia interpretácia navrhnutá už Greenlym vysvetľuje vznik v tektonicky nepokojnom prostredí viazanom na násunovú tektoniku. Predpokladá sa, že melanž je formou veľkorozmernej tektonickej brekcie vznikajúcej v zlomovej alebo akrečnom kline nad subdukčnou zónou. Obdukované horniny oceánskej kôry, najmä na povrchu zachované ofiolity sú často podsitelané chaotickými horninami melanží. Iní teórie vysvetľujú ich vznik gravitačným sklzom, podmorskými zosuvmi a úlomkotokmi a následnou sedimentáciou. Melanže, ktoré vznikli týmto spôsobom možno označiť ako olistostrómy - skĺznuté vrstvy. Vznik chaotických sedimentov môže spôsobiť aj (pre)tlak pórových fluíd a diapirizmus.

Výskyt

Prvou opísanou melanžou bola Gwna vo Walese, ktorá sa nachádza v Anglesey a na polostrove Llyn. Tvoria ju bloky rôznorodých hornín nachádzajúce sa v jemnozrnnejšej prachovcovej a ílovcovej hmote. Melanže sú známe z celkovo asi 70 krajín. V súvislosti s platňovou tektonikou, bola po prvýkrát daná do súvislosti so subdukčnými zónami melanž v komplex Franciscan, pri pobreží Kalifornie v USA. Známe sú tiež z komplexu Bay of Islands z Newfoundlandu. Iné v lozovskej zóne v Krymských vrchoch.

Na Slovensku v Západných Karpatoch je subdukčná melanž známa z meliatskej jednotky v meliatiku. Tvoria ju mramory, rádiolarity ale i oceánske bazalty nachádzajúce sa v bridličnatej základnej hmote. Táto melanž vznikla v blízkosti subdukčnej zóny pri uzatváraní Meliatského oceánu.

Referencie