Mentoring alebo tiež mentorstvo (angl. mentoring či mentorship) je profesionálna prax poskytujúca podporu, asistenciu a vedenie učiteľom s cieľom zvýšiť ich profesionálny vzostup a úspešnosť v práci ^[1].

História

Idea mentoringu má svoj koreň v  klasickej antickej literatúre, v Homérovom diele Odyssea. Keď Odysseus opúšťal Tróju, ako skúsený muž poveril svojho priateľa, starého múdreho muža – Mentora – starostlivosťou, vedením, výchovou a ochranou svojho syna, mladého Telemacha. Meno staršieho skúseného Mentora sa teda stalo základom pojmu, ktorý je v tradičnej podobe chápaný ako synonymum pre radcu, vodcu a vychovávateľa ^[2].

Mentoring a príbuzné pojmy

Mentoring a uvádzanie učiteľov (induction)

Uvádzanie sa vzťahuje k formálnym opatreniam, cieleným k podpore začínajúcich učiteľov, vrátane ich povinného vzdelávania po nástupe do praxe. Špecifiká uvádzania učiteľov sú preto badateľné predovšetkým v cieľoch, ktoré sú mierené výhradne k začínajúcim učiteľom ^[3].

Mentoring nie je obmedzený na podporu študentov učiteľstva a začínajúcich učiteľov, i učitelia s rokmi praxe sa môžu ocitnúť v profesijných situáciách pre nich nových a za určitých okolností potom môže podporu formou mentoringu poskytovať i služobne mladší, ale v danej oblasti skúsenejší kolega ^[4].

Mentoring a supervízia (supervising)

Supervízia je súčasťou, resp. dôležitou metódou mentorského sprevádzania. Rozdiely možno vidieť v jednorazovom a treba i náhodnom využití supervízie, oproti ucelenej a plánovanej mentorskej podpore založenej na dlhodobejšom vzťahu ^[5].

Mentoring a koučovanie (coaching)

Koučovanie, ako súčasť mentoringu, má silnejší potenciál pokiaľ ide o preberanie zodpovednosti učiteľa (koučovaného) za vlastné rozhodovanie a rozvoj potenciálu všeobecne a má voľnejší vzťah k profesijným odborným témam ^[2].

Cieľ mentoringu v školách

Cieľom mentorskej spolupráce je rozvoj vedomostí a dovedností, posilnenie profesionálnych kompetencii, ale tiež nadobudnutie sebavedomia, emočnej pohody a rozvoj školskej klímy ^[2].

Fázy mentorského vzťahu

Základnou podmienkou mentoringu je vzťah založený na dobrovoľnosti oboch strán, vzájomnej dôvery a rešpektu medzi mentorom (skúsenejší človek) a mentee (menej skúsený zverenec). Mentorský vzťah má svoju dynamiku a prechádza v čase niekoľkými fázami:

• iniciácia- môže trvať šesť až dvanásť mesiacov, v priebehu tejto fáze sa buduje dôvera medzi mentorom a zverencom, navzájom sa spoznávajú a začínajú spoločne pracovať
• kultivácia- môže trvať od dvoch do piatich rokov, mentoring v tejto fáze býva najintenzívnejší, mentor sa snaží porozumieť cieľom, ktoré chce zverenec dosiahnuť
• separácia- mentor podporuje postupnú nezávislosť a samostatnosť svojho zverenca, ktorý si už v predchádzajúcej fáze osvojil potrebné vedomosti a schopnosti
• redefinícia- dochádza k novému vymedzeniu vzťahov medzi mentorom a jeho zverencom, ktorí sa stávajú priateľmi a kolegami, zdieľajú spoločne záujem o čo najkvalitnejší výkon profesie ^[1].

Podoby mentorských vzťahov

Individuálny mentoring (face to face; one to one)

Typická podoba mentorského vzťahu, kedy je skúsenejšiemu kolegovi pridelený menej skúsený učiteľ. Môže nadobúdať niekoľko podôb:

• reverse mentoring- mladší kolega, ktorý je po technickej stránke vybavenejší, pomáha staršiemu osvojovať si nové poznatky (napr. v oblasti ICT)
• peer mentoring- prebieha medzi dvomi kolegami približne podobného veku, rovnakej odbornosti a s podobnými skúsenosťami ^[6].

Podporné skupiny

Niekoľko mentee sa môže stretávať dohromady s jedným mentorom. Spoločne môžu diskutovať o rôznych témach (napr. ako viesť rodičovské schôdzky) ^[1].

Mentorská konštelácia (multiple mentoring)

Spojenie niekoľkých mentorov, ktorí predávajú svoje skúsenosti a podporujú jedného mentee. Pre mentorov to znamená, že nie sú príliš časovo zaneprázdnení, pretože si môžu medzi sebou rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé oblasti rozvoja svojho mentee ^[1].

E-mentoring

Môže byť doplnkom ku klasickému modelu one-to-one, alebo môže fungovať ako plnohodnotný mentorský vzťah. Prostredníctvom e-mailov, chatu, skypu a pod. sa môžu rozvíjať mentorské vzťahy, ktoré by možno nikdy nevznikli kvôli veľkej vzdialenosti medzi mentorom a mentee ^[6]. 

Výhody a riziká mentoringu

Z mentorského vzťahu vyplývajú výhody, ale tiež riziká, a to ako pre mentee, tak pre samotného mentora:

• Prínosy pre mentee: zdokonaľovanie sa v profesii, rýchlejší rozvoj kompetencii, rastúce uspokojenie z práce a sebadôvera
• Riziká pre mentee: nedostatočné vyjasnenie požiadaviek, nesplnené očakávanie
• Prínosy pre mentora je možné rozdeliť na vonkajšie a vnútorné:
  • vnútorné prínosy sú pocit uspokojenia a prežívanie radosti zo spolupráce a úspechu svojho zverenca
  • vonkajšie prínosy sú prestíž a finančná odmena
• Riziká pre mentora: pracovné vyťaženie ^[1]. 

Externý odkaz

• Česká asociace mentoringu ve vzdělávání

Referencie