Messier 2

	Messier 2
Pozorovacie dáta; (Epocha 2000.0)
Typ	guľová hviezdokopa
Trieda	II
Rektascenzia	21h 33m 27,2s
Deklinácia	00° 49′ 22″
Vzdialenosť	40 850 ly
Zdanlivá jasnosť (V)	6,3
Súhvezdie	Vodnár
Fyzické charakteristiky
Hmotnosť	900 000 Sĺnk
Priemer	190 ly
Vek	13.109 rokov
Iné označenia	NGC 7089
	Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
	Astronomický portál

Súradnice: 21^h 33^m 27^s; 00° 49′ 22″

Messier 2 alebo M 2 alebo NGC 7089 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Vodnár nachádzajúca sa asi 5 stupňov severne od hviezdy Beta Aquarii.

História pozorovaní

Objavil ju Giovanni Domenico Maraldi 11. septembra 1746, keď pátral po kométe. Messier ju nezávisle od neho objavil presne o 14 rokov neskôr a opísal ju ako hmlovinu bez hviezd. Hviezdy v nej dokázal ako prvý rozlíšiť William Herschel v roku 1779. V roku 1895 v nej Solon Irving Bailey objavil prvú premennú hviezdu. O dva roky neskôr v nej amatérsky francúzsky astronóm A. Chévremont objavil premennú hviezdu typu RV Tauri nazvanú po ňom. Hviezda mení svoju jasnosť v rozmedzí 12,5 až 14 magnitúd s periódou 67 dní.^[1]

Charakteristika

Vzdialenosť hviezdokopy od Slnka sa odhaduje na 40 850 ly.^[1] Zvykne sa uvádzať aj hodnota 36 000 ly, iné zdroje ju kladú až do vzdialenosti 50 000 ly.^[3] Nachádza sa v hale našej Galaxie.^[4] Dráha je voči rovine Galaxie sklonená, pretože obieha nezávisle od disku Galaxie a zároveň má relatívne veľkú excentricitu. Počas obehu okolo galaktického jadra dosahuje vzdialenosť v apocentre viac než 100 000 ly, v pericentre sa približuje k stredu Galaxie na vzdialenosť niekoľkých desiatok tisícov svetelných rokov. Doba obehu sa pohybuje v rozmedzí 500 až 1 000 miliónov rokov.^[4] Jej priemer je približne 190 ly^[1] a obsahuje okolo 150 000 hviezd s celkovou hmotnosťou 900 000 Sĺnk. Hviezdokopa M2 je najkoncentrovanejšia z guľových hviezdokôp v Messierovom katalógu a vykazuje známky jemnej elipticity.^[1] Jej vek sa odhaduje približne na 13 miliárd rokov. V porovnaní s inými guľovými hviezdokopami má M2 relatívne nízky počet premenných hviezd, väčšinou typu RR Lyrae a W Virginis. Doteraz ich bolo v nej objavených 30.^[1] Najjasnejšie hviezdy vo hviezdokope sú červené a žlté obry so zdanlivou magnitúdou 13,1 a vyššou. Centrálna oblasť a okraje hviezdokopy sú modrasté. Spektrálny typ objektu je F4.

Poloha

Najvhodnejšie obdobie roka na pozorovanie M2 je jeseň, kedy vo večerných hodinách kulminuje nad južným obzorom. Nájdeme ju ako objekt 6,3 magnitúdy^[2] aj voľným okom za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok, ale len bočným videním.^[5] Nachádza sa niekoľko stupňov južne od hviezd 25 a 26 Aquarii. S hviezdami Alfa a Beta Aquarii tvorí takmer pravouhlý trojuholník. Chévremontova premenná hviezda leží asi 2 uhlové minúty východne od centra hviezdokopy.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STOYAN, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 76. ISBN 978-0-521-89554-5.
↑ ^a ^b M 2 -- Globular Cluster . SIMBAD database, . Dostupné online.
↑ Heslo M2 In: MURDIN, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
↑ ^a ^b FINLAY, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 7. ISBN 1-85233-691-9.
↑ O’MEARA, Stephen James: Deep-sky companions: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 43. ISBN 0-521-55332-6.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 2

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[stoyan-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STOYAN, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 76. ISBN 978-0-521-89554-5.

[simbad-2] M 2 -- Globular Cluster . SIMBAD database, . Dostupné online.

[3] Heslo M2 In: MURDIN, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.

[finlay-4] FINLAY, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 7. ISBN 1-85233-691-9.

[5] O’MEARA, Stephen James: Deep-sky companions: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 43. ISBN 0-521-55332-6.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]