Metamorfný kôrový komplex (angl. Metamorphic core complexes) je geologická štruktúra tvorená vyklenutým vysokometamorfovaným jadrom, ktoré v nadloží obklopujú nízkouhlové strižné zóny, ktoré majú vo svojom nadloží nemetamorfované horniny. Štruktúry tohto typu sa bežne nachádzajú v rozpadávajúcich sa orogénoch.

Termín metamorfný kôrový komplex zaviedli v priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia pre pomenovanie charakteristických štruktúr výskytu vysokometamorfovaných hornín obklopených nemetamorfovanými mladšími sedimentmi v severoamerických Kordilierach^[1].

Stavba

Metamorfované kôrové komplexy predstavujú oblasť rozsiahlej nemagmatickej extenzie v kolíznom orogéne, obvykle predstavovaná exhumovanými duktilne (plasticky) deformovanými premenenými horninami strednej a spodnej kôry, ktoré sa dostali extenziou pozdĺž nízkouhlových strižných zón na zemský povrch, zatiaľ čo ich nemetamorfované nadložie bolo deformované prevažne krehko až krehko-plasticky.

Metamorfované kôrové komplexy tvoria horniny amfibolitovej, granulitovej alebo eklogitovej fácie, ktoré sa vynárajú pozdĺž nízkouhlových mylonitových strižných zón spopod nemetamorfovaného alebo iba slabo metamorfovaného nadložného bloku. Oba bloky sa líšia nielen charakterom metamorfózy ale aj deformácie. Zatiaľ čo vyššie metamorfované horniny podložného bloku sú deformované duktilne (plasticky), nemetamorfované horniny v nadložnom bloku sú metamorfované krehko-plasticky až krehko. Tento proces je typický pre Wenickeho model extenzie.

Ako dochádza k postupnému odstrešovaniu a vzďaľovaniu nadložného bloku. Podložný blok je mechanický odľahčovaný, čo má za následok jeho izostatický výzdvih a vyklenutie^[2].

Vznik

Dodnes nie je celý ich mechanizmus celkom pochopený, predpokladá sa niekoľko typov procesov, ktoré ich formujú alebo rozhodným spôsobom ovplyvňujú. Nie je napríklad známe či a ako v jednotlivých prípadoch dochádzalo k vzniku nízkouhlových strižných zón, alebo či neboli rotované zo svojej pôvodne strmšej orientácie pri deformácii. Niekedy sú ich súčasťou aj syndeformačné granitoidné plutóny.

K vzniku metamorfných kôrových komplexov dochádza najčastejšie v oblastiach, kde reologické vlastnosti hornín umožňujú bočný tok v spodnej kôre, prípadne i plášti, čo má za následok extenziu nadložia takejto oblasti a vznik rovnobežných zón extenzie.^[2] Ďalším možným procesom je gravitačný rozpad, kedy zhrubnutá kôra orogénu môže byť v niektorých smeroch nestabilná, rozchádza sa pod vlastnou tiažou čo spôsobuje tvorbu veľkých extenzných zlomov. Často sa šíri priečne.

Výskyt

Najmenej jeden metamorfný kôrový komplex je známy aj zo Západných Karpát, kde tvorí podstatnú časť veporika^[3]. Iné metamorfné kôrové komplexy sú známe z Álp; Turecka a Grécka hlavne z pobrežia Egejského mora (Menderes); zo Severných Kordilier a mnohých ďalších oblastí.

Referencie

Portál vedy o Zemi