A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Metro alebo podzemná (rýchlo)železnica je súprava ľahkých vozidiel (podobných električkám) prevádzkovaná v mestskej hromadnej doprave pre rýchlu prepravu cestujúcich v meste. Súpravy sú napájané z koľajníc, alebo z trolejového vedenia. Metro zabezpečuje rýchlu a plynulú prepravu, pretože väčšinu trás jazdí pod zemou a je úplne nezávislé od ostatnej dopravy. Jazdí v tuneloch a na špeciálne upravených dráhach. Metro má zriadené nástupišťa v ktorých sa nachádzajú automaty na lístky, kávu a odpadkové koše, často sa stretneme aj s bezpečnostnými kamerami alebo varovaniami pred vstupom na koľajnice, pokiaľ sú z nich súpravy napájané. Vývoj a výstavba metra stále ide dopredu a tak v sa mnohých mestách stanice stavajú, alebo prerábajú na moderné miesta na ktorých sa prejavuje moderná architektúra ku ktorým neodmysliteľne patria aj moderné súpravy.
Prvé metro bolo spojazdnené v roku 1863 v Londýne.
V Česku v Prahe sa metro prevádzkuje od roku 1974. Na Slovensku metro nepremáva, aj keď sa o tom uvažovalo v Bratislave a v roku 1988 sa aj začalo stavať, nikdy sa však nezrealizovalo.
Rýchlosť metra je cca 80 km/h.
Pražský vozidlový park je zložený zo súprav R1, M1, 81-71, 81-71M a Ečs. Ich výrobu a vývoj uskutočňovali české závody Ečs, ČKD a Škoda. Väčšina z nich bola dodaná v 70. rokoch. V Prahe je metro nosným systémom MHD a po električkách je najpoužívanejšie. Metro k rýchlemu pohybu využíva vzhľadom na veľké dĺžky súprav množstvo elektromotorov, tie sú riadené tyristorovou výzbrojou.
Rekordy
- najstaršie metro – Londýn, Spojené kráľovstvo (článok) – otvorené 10. januára 1863
- najväčšie metro – Moskva, Rusko
- najmladšie metro – Čchang-ša, Čína – otvorené 29. apríla 2014
- najmenší počet staníc – Los Teques, Venezuela – 3 stanice
- najväčší počet staníc – Paríž – 470 staníc
- najkratšia trasa metra – Serfaus, Rakúsko (článok) – 1,28 km
- najdlhšia trasa metra – Soul, Južná Kórea – 563,7 km
- najdlhšia linka metra - Linka 1, Valencia, Španielsko - 95,2 km
- najkratšia linka metra - Tünel, Istanbul, Turecko - 573 m
- stanica s najväčším počtom prestupov na inú linku - Stanica Atlantic Avenue – Barclays Center, New York, USA - 9 liniek - 2, 3, 4, 5, B, D, N, Q, R
- najväčší počet liniek – New York, USA – 24 liniek + 1 linka metra na Staten Islande + 4 linky metra PATH
- najpoužívanejšie metro[1] - Tokio, Japonsko - 6 307 390 ľudí za deň (2010)[2]
- najmenej používané metro - Serfaus, Rakúsko (článok) - 2300 ľudí za deň[3]
- najhlbšia trasa metra - Pchjongjang, Severná Kórea (článok) - medzi stanicami Puhung a Yonggwang 110 m[4]
- najhlbšia stanica metra - Kyjev, Ukrajina (článok) - stanica Arsenalnaya, 105,5 m[5]
- najjužnejšie metro – Buenos Aires, Argentína - najjužnejšia stanica: Plaza de los Virreyes, 34° 38′ 34.9″ J
- najsevernejšie metro – Helsinki, Fínsko - najsevernejšia stanica: Mellunmäki, 60°14′21″S
- najvýchodnejšie metro vzhľadom ku 180. poludníku - Sapporo, Japonsko - najzápadnejšia stanica: Šin-Sapporo, 141° 28′ 20.9″ V
- najzápadnejšie metro vzhľadom ku 180. poludníku - Vancouver, Kanada - najvýchodnejšia stanica: Letisko YVR, 123° 10′ 42″ Z
- mesto s najväčším počtom metier - Tokio, Japonsko; New York, USA; Bangkok, Thajsko - 3 metrá
- oblasť s najväčším počtom metier - Veľké Tokio, Japonsko - 15 metier
- krajina s najväčším počtom metier - Japonsko - 32 metierStanica nedokončeného "bratislavského metra" v Petržalke
- svetadiel s najväčším počtom metier - Ázia - 85 metier
- kontinent s najväčším počtom metier - Eurázia - 145 metier
- celkový počet - 183 metier.
Galéria
Referencie
- ↑ Subways . MTA.info. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ 東京地下鉄 . train-media.net. Dostupné online. (japonsky)
- ↑ U-Bahn in Serfaus . feirenwohnung-serfaus.at. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ 平壤的表情:你不知道的朝鲜 . news.163.com. Dostupné online. (čínsky)
- ↑ The world’s deepest subway stations . . Dostupné online. (anglicky)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Metro (podzemná železnica)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk