Mevlevi Chane - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Mevlevi Chane
Mevlevi Chane
(Мевлеви Хане)
bývalý dervišský moslimský kláštor
celkový pohľad na areál kláštora z juhu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°08′54.14″S 24°45′10.12″V / 42,1483722°S 24,7528111°V / 42.1483722; 24.7528111
Dĺžka 14 m
Šírka 16 m
Rozloha 1 258 
Vznik 19. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav reštaurovaný
Využitie reštaurácia
Wikimedia Commons: Dervish Monastery, Plovdiv
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mevlevi Chane (bulh. Мевлеви Хане) je budova bývalého dervišského kláštora nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]

Iné názvy

Budova je známa aj ako Mavlevi Chane (bulh. Мавлеви Хане),[8] alebo Mevlevichane (bulh. Мевлевихане).[6][3][5]

Lokalita

Mevlevi Chane leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][2][3] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[1][2][4] vo vrcholových častiach tzv. Trojpahorčia[1][6][2][4][3] na ulici „Kňaz Ceretelev“ (bulh. улица „Княз Церетелев“)[7][8][3] č. 3.[8][3]

Dejiny a súčasnosť

Na mieste neskoršieho komplexu dervišského kláštora stál už v období raného stredoveku kresťanský monastier.[1][2] Tento bol zbúraný v roku 1410 a na jeho mieste neskôr vznikol moslimský religiózny komplex[1][2] (podľa dochovaných písomných údajov osmanskej správy v Plovdive bol pôvodný kresťanský monastier zbúraný už v roku 1365).[1] Prvá zmienka o existencii moslimského religiózneho komplexu na mieste bývalého kresťanskeho monastiera pochádza z roku 1553 a nachádza sa v cestopise kronikára Verantiho Od Budy do Adrianopolu.[9]

Dervišský kláštor bol na mieste založený[4][1][6][2] koncom 18. storočia,[4] prípadne začiatkom 19. storočia.[1][6][2][4] Slúžil ako dervišský moslimský monastier – tzv. teke,[1][8][2][5][8] pričom bol využívaný perzskou religióznou sektou tancujúcich dervišov Rádu Mevlevi.[1][8][2][5] Svojmu účelu slúžil dervišský kláštor do konca 19. storočia, kedy bol komplex opustený, nebol ďalej udržiavaný[1][2][5] a väčšina budov bola zbúraná.[5] Mešita ostala stáť do roku 1928, kedy bola zničená v dôsledku Čirpanského zemetrasenia.[9] Jediná budova, ktorá ostala z komplexu stáť bola sála pre rituálne tance.[2][5] Budova bola prázdna a renovovaná bola až v období druhej polovice 20. storočia.[6][2][5] V súčasnosti sa v budove nachádza reštauračný komplex, ktorý je vybudovaný v orientálnom perzskom štýle.[1][6][2][4][5] Reštaurácia v komplexe pôsobí od roku 1974.[5] V roku 1998 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[7]

Charakteristika

Jedná sa o jedinú moslimskú religióznu stavbu, ktorá sa nachádza vo vrcholových partiách tzv. Trojpahorčia,[1][6][5] ktoré bolo inak vždy kresťanskou štvrťou.[6][5] Stavitelia komplexu nie sú známi, ale na základe viacerých použitých staviteľských prvkov, ako aj skutočnosti, že budova bola postavená tak, aby architektonicky zapadala medzi okolité obrodenecké domy, sa predpokladá, že autormi boli bulharskí staviteľskí majstri.[3][2]

Celý kláštorný komplex zaberá plochu približne 1 258 m².[9] Kláštorný komplex pozostával z viacerých budov.[1][4] Jednalo sa o malú mešitu[1][4] postavenú na mieste až po oslobodení Bulharska,[4] sálu pre vykonávanie dervišských rituálnych piesní a tancov – tzv. semachane a komplex obytných budov.[1] Predovšetkým obytné budovy sa vyznačovali bohatou výzdobou v podobe malieb na stenách (prevládali motívy vtákov, kvetov a ovocných plodov) a drevorezbou na stropoch.[1]

V súčasnosti je jedinou zachovanou budovou z pôvodného komplexu sála pre rituálne tance.[2] Táto budova pochádza zo začiatku 19. storočia a je takmer štvorcového pôdorysu.[2] Stavba dosahuje dĺžku štrnásť metrov a šírku šestnásť metrov.[2][3][9] Originálny interiér budovy ostal až do súčasnosti sčasti zachovaný.[3] Vnútorný pôdorys sály je v tvare osemuholníka.[3][4] Je vyhraničený ôsmimi nosnými dubovými stĺpmi,[2][3][4] ktoré od samotného stropu oddeľuje tzv. holkel, ktorý je na miestach medzi stĺpmi zdobený maľbou. Maľbu predstavujú girlandy a celkovo osem medailónov v ktorých sú vpísané citáty z Koránu.[2] Strop je zdobený drevorezbou,[4][2][3] pričom najvýznamnejším prvkom je rezba slnka nachádzajúca sa v strede stropu.[2][3] Steny budovy nie sí zdobené.[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[7]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 25 z roku 1998, pričom ako dôvod ochrany boli uvedené umelecká a architektonická hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Mevlevi Chane (bulh. Мевлеви Хане).[7]

Zaujímavosti

  • Podzemnou časťou budovy prechádza stena bývalej akropole zo 6. storočia z obdobia panovania byzantského cisára Justiniána.[1][2]
  • Dôvodom prečo bolo Mevlevi chane postavené ako jediná moslimská religiózna budova na teritóriu kresťanskej štvrti, bola s najväčšou pravdepodobnosťou skutočnosť, že rád tancujúcich dervišov vyznával neortodoxnú formu islamu na teritóriu krajiny, kde bol oficiálnou formou sunnitský islam,[6][5] pričom neortodoxné formy islamu boli považované za herézu.[5]
  • Severne od budovy sály pre rituálne tance boli pri archeologických vykopávkach v 70. rokoch 20. storočia odkryté zvyšky múrov a budov antického mesta. Niektoré tieto časti sú dnes exponované v podzemnej sále, ktorá sa nachádza v priestore pod dvorom kláštorného komplexu.[2][9]
  • Stavba predstavuje pre Bulharsko ojedinelý príklad neortodoxnej moslimskej religióznej architektúry.[3]
  • Do súčasnosti zachovaná ceremoniálna sála slúžila okrem miesta pre výkon samotného mystického tanca pre tzv. zikr – meditatívne pripomínanie „Božích mien“.[3]
  • Predpokladá sa, že rád tancujúcich dervišov Mevlevi zanikol niekedy začiatkom 20. storočia.[8] Príslušníci rádu Mevlevi sa hlásili k odkazu[8][1] Mohammada Dželadeda,[8] nazývaného peržanmi Rumi,[8][1] ktorý patril k významným básnikom 12. storočia.[8]

Galéria

Referencie

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 255. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 13 – 14. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 369. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 326. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k l m n TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A Guide to Millenial Plovdiv. Free Speech International Foundation. 2019. 192 s. ISBN 9786199131213. S. 105. (po anglicky)
  6. a b c d e f g h i j TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
  7. a b c d e mc.government.bg
  8. a b c d e f g h i j k l plovdivtime.bg
  9. a b c d e f plovdivnow.bg

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Mevlevi Chane

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Kultúrne pamiatky

Čalăkovov dom
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kăštata s medaľona
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk