Mezolit alebo stredná kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne stredná doba kamenná) alebo konečný paleolit je v dejinách praveku a archeológii obdobie medzi paleolitom a neolitom.

Konečný paleolit

Podľa niektorých názorov je mezolit hospodársky a kultúrne záverečná fáza paleolitu (neprávom sa periodizačne kládol na úroveň paleolitu a neolitu, lebo neznamená taký obrat v ekonomike ani v spoločnosti) za zmenených podmienok v prírodnom prostredí geologickej súčasnosti (holocénu).

Časové a miestne zaradenie

Trval približne od 8000/7500 pred Kr. až do úplného prevládnutia neolitického výrobného spôsobu. Preto je trvanie mezolitu v rôznych oblastiach podstatne odlišné: napr. v Holandsku sa podľa ¹⁴C datuje od 7400 do 4200 pred Kr., v Dánsku od 7450 do 3250 pred Kr., v strednej Európe sa často predpokladá jeho dlhšia paralelná existencia s neolitom až eneolitom.

Na území Slovenska trval od 10000/9600/9000/8300/8200/8000 do 6000/5000 pred Kr. O vymedzení začiatku, pozri neskorý paleolit.

Mezolit nie je vývojovou fázou celosvetového dosahu, ale obmedzuje sa na časť Eurázie, kde s nástupom holocénu nastali výrazné ekologické zmeny. Najstaršia fáza európskeho mezolitu je súdobá s formujúcim sa predoázijským neolitom.

Geológia/podnebie

Geologicky v tomto období pokračujú štvrtohory a poľadová doba (holocén). Z holocénu sem konkrétne spadá časť boreálu (8800 – 7300 pred Kr.) a časť atlantiku (7300 pred Kr. – 3700 pred Kr.). Ak sa hranica začiatku stanoví na 9000 pred Kr. alebo 9600 pred Kr. (koniec pleistocénu), tak sem spadá aj časť preboreálu (9600 pred Kr. – 8800 pred Kr.) a boreál celý.

Charakteristika

Na rozdiel od paleolitu (okrem záveru neskorého paleolitu) patrí mezolit už do holocénu, ktorého začiatok znamenal v našich končinách ústup ľadovca, šírenie teplomilnejšej fauny a flóry (približne dnešného charakteru) a rozširovanie priestoru vhodného na osídlenie. Na druhej strane stúpli hladiny mora (roztápanie), čo spôsobuje, že najstaršie mezolitické nálezy pri vode sú dnes pod vodou alebo náplavami.

Ustáva lovecký spôsob života a nahradzuje ho usadlejší spôsob zberačov a rybárov, spojený snáď s počiatkami matriarchátu. Pazúrikové nástroje sú drobnejšie (mikrolity) a opatrené násadami, na stupni azilien už zdobené neraz symbolickými prvkami.

Ide o záverečné obdobie prisvojovacieho hospodárstva. Ľudia postupujú do ďalších oblastí, v lesoch lovia menšiu zver. Významný sa stal rybolov, zber rastlinných produktov a mušlí. Táboriská zakladajú v riečnych údoliach, na brehoch jazier a morí bohatých na ryby. Typický nástroj luk, šíp, potom harpúna, oštep, udica. Stavali drevené lode, vyrábali veslá, na severe to boli lyže a sane. Prevládali drobnotvaré kamenné nástroje, hroty šípov, čepieľky vytvárajú ostrie na rúčkach z dreva alebo parohov. Na konci mezolitu už človeka sprevádza pes. Iba časť mezolitikov sa podieľala na vzniku poľnohospodárstva a len tam, kde to dovoľovali priaznivé podmienky (prírodné, klimatické).

Slovensko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mezolit na Slovensku

Na Slovensku sa v mezolite vyskytovali tieto kultúry:

• západ: seredská skupina sauveterienu
• východ: potiská skupina

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• mezolit. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 544-545.