Mišpuľka horská

	Mišpuľka horská
	; Mišpuľka horská; listy a kvety v chocholíku (máj)
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	ružotvaré (Rosales)
Čeľaď (familia)	ružovité (Rosaceae)
Podčeľaď (subfamilia)	mandľovaté (Amygdaloideae)
Rod (genus)	mišpuľka (Chamaemespilus)
Druh (species)	mišpuľka horská (Chamaemespilus alpina)
Synonymá
	Zoznam
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Mišpuľka horská^[2] (iné názvy: jarabina mišpuľková^[3], mišpuľka^[4]; lat. Chamaemespilus alpina, syn. Sorbus chamaemespilus)^[5] je opadavý ker vysoký do troch metrov z tribusu Maleae, ktorý je taxonomicky radený do čeľade ružovité (Rosaceae).

Taxonomická poznámka

Mišpuľka horská bola v minulosti súčasťou širšieho polymorfného rodu jarabina (Sorbus s.l.). Na základe molekulárnych štúdií a nových fylogenetických poznatkov^[6]^[7]^[8] je jediným zástupcom monotypického rodu Chamaemespilus – mišpuľka.^[9]

Opis

Mišpuľka horská je ker vysoký 1,5 až 3 m s pologuľovitou korunou. Kôra je tmavopopolavá, hladká, najmladšie konáriky sú zelenkasté, bieloplstnaté, neskoršie lysavejúce, staršie sú červenohnedé. Púčiky sú holé a šupiny brvité.^[3]^[4]

Listy sú krátkostopkaté, so stopkami dlhými 3 až 6 mm. Čepeľ je elipsovitá, alebo obrátene vajcovito podlhovastá, dlhá 5 až 9 cm, na báze široko až zaokrúhlene klinovitá. Je drobno jeden až dvakrát pílkovitá, tuhá, na líci holá, tmavozelená, so 4 až 8 (9) pármi žíl, na rube je tenko plstnatá a svetlozelená.^[3]^[4]

Súkvetím je priamy chocholík s bielo plstnatými konárikmi a opadavými úzkymi listeňmi. Kališné zuby sú úzko trojuholníkovité, vzpriamené, na líci holé, na rube bieloplstnaté. Koruna je ružová, lupienky vzpriamené, obrátene vajcovité, veľké do 5 mm. Tyčiniek je dvadsať, piestiky sú dva.^[3]^[4]

Plodom je šarlátovočervená, vajcovito guľatá malvica, veľká 10 až 13 mm. Semená sú štyri, hnedé, hruškovité, s veľkosťou do 6 mm.^[3]^[4]

Rozšírenie

Mišpuľka horská je prirodzene rozšírená v strednej Európe vo Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a Slovensku. Na západe je jej areál ohraničený Španielskom a Francúzskom, na severe Nemeckom a Poľskom, na východe Bulharskom a Rumunskom a na juhu sa vyskytuje v Taliansku a na Balkánskom polostrove.^[5]

Na Slovensku rastie v Malej a Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Nízkych, Západných a Vysoké Tatrách a na Muránskej planine. Najnižší zistený výskyt 674 m n.m. a najvyšší 1 810 m n.m.^[3]^[4]

Ekológia

Mišpuľka horská je horský až subalpínsky európsky druh. U nás rastie hlavne na karbonátoch ale aj žulách. Najčastejšie sa vyskytuje na veľmi plytkých, humóznych a hlinitopiesočnatých pôdach. Je to svetlomilný druh, uprednostňuje nízke, uvoľnené, krovité alebo trávnaté zárasty hrebeňov alebo prudších svahov a prázdne miesta v kosodrevine, na ktorých rastie najhojnejšie. Kvitne v máji a júni a plody dozrievajú koncom augusta a v septembri.^[4]^[3]

Ochrana

Mišpuľka horská je v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN zaradená pod kritériom LC, čo je kategória najmenej ohrozených druhov. Avšak už tým, že je zaradená v zozname znamená, že je monitorovaný jej vývoj, aby sa zabránilo jej ohrozeniu v budúcnosti.^[1] Podľa slovenských právnych predpisov je považovaná za chránený rastlinný druh.^[10]

Referencie

↑ ^a ^b Beech, E. & Rivers, M.C. 2017. Sorbus chamaemespilus (amended version of 2017 assessment). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T83774084A121845599. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T83774084A121845599.en. Accessed on 22 January 2023.
↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.168. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.473. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/3, s.442-444. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1992. ISBN 80-224-0077-7.
↑ ^a ^b Chamaemespilus alpina (Mill.) K.R.Robertson & J.B.Phipps . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)
↑ Ulaszewski, B.; Jankowska-Wróblewska, S.; Świło, K.; Burczyk, J.. Phylogeny of Maleae (Rosaceae) Based on Complete Chloroplast Genomes Supports the Distinction of Aria, Chamaemespilus and Torminalis as Separate Genera, Different from Sorbus sp. . MDPI AG, 4052 Basel, Switzerland, 2021-11-21, . Dostupné online. (anglicky)
↑ Tang, C., Chen, X., Deng, Y. et al.. Complete chloroplast genomes of Sorbus sensu stricto (Rosaceae): comparative analyses and phylogenetic relationships. . BMC - BioMed Central, Plant Biology, Springer Nature, 2022-10-22, . Dostupné online. (anglicky)
↑ Kurtto, A., Sennikov, A.N. & Lampinen, R. (eds.) 2018. Atlas Florae Europaeae.Distribution of Vascular Plants in Europe. 17. Rosaceae (Sorbus s. lato).. Helsinki : Helsinki University, Finland, 2018. ISBN 978-951-9108-18-6. (anglicky)
↑ Chamaemespilus Medik. . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)
↑ ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN . Slov-Lex, Právny a informačný portál, Bratislava, Námestie slobody, 1, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mišpuľka horská
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mišpuľka horská

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] Beech, E. & Rivers, M.C. 2017. Sorbus chamaemespilus (amended version of 2017 assessment). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T83774084A121845599. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T83774084A121845599.en. Accessed on 22 January 2023.

[FaM-2] Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.168. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.

[VK1-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.473. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5.

[FS-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/3, s.442-444. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1992. ISBN 80-224-0077-7.

[POWO-5] Chamaemespilus alpina (Mill.) K.R.Robertson & J.B.Phipps . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)

[MDPI-6] Ulaszewski, B.; Jankowska-Wróblewska, S.; Świło, K.; Burczyk, J.. Phylogeny of Maleae (Rosaceae) Based on Complete Chloroplast Genomes Supports the Distinction of Aria, Chamaemespilus and Torminalis as Separate Genera, Different from Sorbus sp. . MDPI AG, 4052 Basel, Switzerland, 2021-11-21, . Dostupné online. (anglicky)

[BMC-7] Tang, C., Chen, X., Deng, Y. et al.. Complete chloroplast genomes of Sorbus sensu stricto (Rosaceae): comparative analyses and phylogenetic relationships. . BMC - BioMed Central, Plant Biology, Springer Nature, 2022-10-22, . Dostupné online. (anglicky)

[AFE-8] Kurtto, A., Sennikov, A.N. & Lampinen, R. (eds.) 2018. Atlas Florae Europaeae.Distribution of Vascular Plants in Europe. 17. Rosaceae (Sorbus s. lato).. Helsinki : Helsinki University, Finland, 2018. ISBN 978-951-9108-18-6. (anglicky)

[9] Chamaemespilus Medik. . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)

[10] ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN . Slov-Lex, Právny a informačný portál, Bratislava, Námestie slobody, 1, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]