Michael Collins
astronaut NASA
Michael Collins v roku 1969
Stav	zosnulý
Narodenie	31. október 1930 Rím, Taliansko
Úmrtie	28. apríl 2021 (90 rokov) Naples, Florida, USA
Iné zamestnanie	skúšobný pilot
Hodnosť	generálmajor, USAF
Čas vo vesmíre	11 dní, 2 hodiny, 4 minúty, 43 sekúnd
Čas výstupov do otvoreného vesmíru	1 hodina, 28 minút
Kozmonaut od	17. októbra 1963
Misie	Gemini 10, Apollo 11
Znaky misií
Kozmonaut do	januára 1970
Kozmonautický portál  Biografický portál

Michael Collins (* 31. október 1930, Rím, Taliansko – † 28. apríl 2021, Naples, Florida, USA^[1][2]) bol americký astronaut a skúšobný pilot.

Astronautom sa stal v roku 1963 v rámci tretej skupiny štrnástich astronautov NASA, pričom do vesmíru letel dvakrát. Po prvýkrát letel v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, ktorej velil John Young. Collins počas letu uskutočnil dva výstupy do otvoreného vesmíru (EVA). Stal sa tak štvrtým človekom, tretím Američanom, ktorý vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru a zároveň prvým človekom, ktorý vykonal viac ako jeden výstup. Druhý vesmírny let letel ako pilot veliteľského modulu Apolla 11. Zatiaľ čo Collins zostal na obežnej dráhe okolo Mesiaca, Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin v lunárnom module pristáli ako prví ľudia na Mesiaci. Michael Collins bol jedným z iba 24 ľudí, ktorí v 20. storočí leteli k Mesiacu. Na jeho počesť je pomenovaný malý kráter Collins na juhozápadnom okraji Mora pokoja (Mare Tranquillitatis) na privrátenej strane Mesiaca (neďaleko miesta pristátia misie Apollo 11).

Život

Mladosť a výcvik

Michael Collins sa narodil v Ríme, pretože jeho otec, zámožný človek, generál James Lawton Collins, bol v čase narodenia syna vojenským pridelencom veľvyslanectva Spojených štátov v Ríme. Po vyštudovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (United States Military Academy) v roku 1952 sa Michael Collins stal plukovníkom letectva Spojených štátov (USAF). Jeho pôsobiskom sa od roku 1954 stala letecká základňa Chambley-Bussières vo Francúzsku. V roku 1957 sa oženil s Patriciou Finneganovou a mali spolu dve dcéry, Kate a Ann, a syna Michaela. Na Edwardsovej leteckej základni absolvoval v roku 1960 školu skúšobných pilotov a pracoval ako vojenský skúšobný pilot. Pred vstupom do NASA v roku 1963 mal nalietaných 3 500 letových hodín v Spojených štátoch aj zahraničí. Dňa 17. októbra 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA.

Lety do vesmíru

Po prvýkrát letel na palube kozmickej lode Gemini 10 v lete roku 1966 pod velením Johna Younga. Štartovali 18. júla 1966 z mysu Canaveral pomocou nosnej rakety Titan II GLV. Na obežnej dráhe sa spojili s telesom Agena TV-10 a priblížili k Agene TV-8. Collins tiež absolvoval výstup do otvoreného vesmíru (EVA) s pripútaním na lane. Pristáli 21. júla 1966 na hladine Atlantického oceánu po 70-hodinovom lete a 44 obletoch Zeme.

Po tomto lete bol Collins menovaný do posádky Apolla 8 v decembri 1968, ale letu sa nezúčastnil, pretože išiel na operáciu chrbta.

Do vesmíru po druhýkrát odštartoval v lete roku 1969 na palube Apolla 11 spolu s Neilom Armstrongom a Edwinom „Buzzom“ Aldrinom. Bol to let k Mesiacu. Zatiaľ čo jeho kolegovia na Mesiaci pristáli a Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch, on zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca. Po 30 obehoch sa lunárny modul s Armstrongom a Aldrinom spojil s veliteľským modulom a posádka odletela k Zemi. Po 195 hodinách vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu. Michael Collins mal po oboch letoch na konte 11 dní vo vesmíre.

• Gemini 10 (18. júl 1966 – 21. júl 1966)
• Apollo 11 (16. júl 1969 – 24. júl 1969)

Po letoch

V januári 1970 odišiel z NASA a prijal prácu námestníka tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí Spojených štátov. O rok neskôr sa stal riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea, ktoré bolo súčasťou Smithsonovho inštitútu vo Washingtone. V apríli 1978 sa stal námestníkom riaditeľa Smithsonovho inštitútu. O svojom pôsobení v NASA napísal knihu. V roku 1985 bol v Ohiu zapísaný do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame) a začal súkromne podnikať. V roku 1993 bol menovaný generálom v zálohe. Collins žil so svojou manželkou, Patriciou, v meste Marco Island na Floride a Avon v Severnej Karolíne až do jej smrti v apríli 2014. Michael Collins zomrel 28. apríla 2021 vo veku 90 rokov na rakovinu.^[3][4]

Galéria

• 

  Oficiálny portrét z roku 1964

• 

  Hlavná posádka letu Gemini X – Michael Collins (vpravo) a John Young (vľavo)

• 

  Collins v deň štartu misie Gemini X, 18. júl 1966

• 

  Collins v kozmickej lodi Gemini 10

• 

  Young (vľavo) a Collins (vpravo) na palube lietadlovej lode USS Guadalcanal po úspešnom pristátí misie Gemini X, 21. júl 1966

• 

  Posádka Apolla 11 – Neil Armstrong (vľavo), Michael Collins (v strede) a Edwin „Buzz“ Aldrin (vpravo)

• 

  Collins v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 11, 19. jún 1969

• 

  Collins v deň štartu Apolla 11, 16. júl 1969

• 

  Armstrong, Collins a Aldrin začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A, ráno 16. júla 1969

• 

  Collins v interiéri veliteľského modulu Columbia, 16. júl 1969

• 

  Collins po návrate Apolla 11, 5. august 1969

• 

  Collins (vľavo), Aldrin (v strede) a Armstrong (vpravo) na oslavách v New Yorku, 13. august 1969

• 

  Collinsov skafander z letu Apollo 11 v roku 2016

• 

  Collins v roku 2011

• 

  Collins (vľavo) s Aldrinom (vpravo) na súkromnej zádušnej bohoslužbe oslavujúcej život Neila Armstronga, august 2012

• 

  Michael Collins v Bielom dome pri príležitosti 50. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci, 19. júl 2019

Referencie

Literatúra

• CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michael Collins (astronaut)

Externé odkazy

• Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
• Michael Collins na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Michael Collins v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Michael Collins (1930 – 2021) (po česky)
• Michael Collins na stránkach kozmo-data.sk (po slovensky)