Michail Alexejevič Štalenkov
Štátna príslušnosť	Rusko
Narodenie	20.10.196520. október 1965 (59 rokov), Moskva, Rusko
Pozícia	brankár
Lapačka	ľavá ruka
Bývalé tímy	Mighty Ducks of Anaheim (NHL) Edmonton Oilers (NHL) Phoenix Coyotes (NHL) Florida Panthers (NHL) Dynamo Moskva (ZSSR, Rusko) San Diego Gulls (AHL) Milwaukee Admirals (IHL)
NHL draft	5. kolo (celkovo 108.), Mighty Ducks of Anaheim, 1993
Aktívna činnosť	1983 – 2002
Portál o ľadovom hokeji  Biografický portál

Michail Alexejevič Štalenkov (rus. Михаил Алексеевич Шталенков, * 20. október 1965, Moskva, Rusko) je bývalý ruský hokejový brankár, člen zlatého a strieborného olympijského tímu.

V roku 1993 vyhral Garry F. Longman Trophy, ktorá je udeľovaná najlepšiemu nováčikovi IHL a v roku 1987 bol vyhlásený za nováčika sezóny Sovietskej hokejovej ligy.

Štalenkov bol brankárom, ktorý vedel aj pod veľkým tlakom predvádzať výborné výkony. Bol rýchly a mal výbornú lapačku, avšak mal problém s udržaním puku a často dostával góly z dorážok. Vyhovoval mu ruský spôsob hokeja a v NHL nikdy nepôsobil ako prvý brankár. Napriek tomu pre ruskú hokejovú históriu je mimoriadne dôležitým mužom. Je členom Siene slávy ruského hokeja.

Michail Štalenkov svoju kariéru začal vo svojom domovskom tíme Dynamo Moskva, kde „kryl chrbát“ ruskej hokejovej legende Vladimírovi Myškinovi.

V roku 1990 sa dva rivalské moskovské tímy (Dynamo a CSKA) stretli vo finále, kde sa Dynamo stalo víťazom ligy, čím ukončilo 13-ročnú dominanciu CSKA. Štalenkov si s Myškinom delili zápasy na polovicu, ale už od roku 1991 sa mladší z dvojice stal prvým brankárom tímu. Titul obájili ešte dvakrát, pričom Štalenkov sa stal jednotkou sovietskeho reprezentačného tímu.

V roku 1992 však opúšťa Rusko a šťastie skúša v zámorí (toto sa deje v čase už politického „otepľovania“), konkrétne v kanadskej IHL, kde sa stáva hlavným gólmanom Milawaukee Admirals.

V Drafte 1993 si ho všíma novovzniknutý tím Mighty Ducks of Anaheim a draftujú ho v 5. kole (celkovo 108.), ako nádejného gólmana. Prioritne sa však spoliehajú na brankársku dvojicu Guy Hebert - Ron Tugnutt.

Sezónu 1993/1994 začína v AHL, no po výmene Tugnutta ostáva miesto záložného brankára voľné. Štalenkov sa svojej šance chopil výborne a s 90,9% úspešnosťou zákrokov presvedčil vedenie tímu, že má v bránkovisku miesto.

Na štyri ďalšie sezóny bolo duo Hebert - Štalenkov neohrozené. Ani Mike O'Neill a ani Tom Askey nepresvedčili, že si post dvojky Anaheimu zaslúžia tak, ako Štalenkov. Hoc jeho výkonnosť mala tendenciu klesať, bol pre tím stabilným náhradníkom.

Jeho najväčšia skúška prišla v Play-off v roku 1997, kedy v 2. kole musel zaskakovať po zranení Heberta v 3 zápasoch proti Detroitu Red Wings. Séria bola v stave 0:1 a Anaheim bol prvýkrát vo svojej histórii v Play-off. Napriek tomu, že Štalenkov si pripísal vysokú 93,8% úspešnosť zákrokov, nedokázal ani v jednom zápase priviesť Anaheim k víťazstvu a séria skončila jasnou prehrou 0:4. Štalenkov po tomto sklamaní ostal v Anaheime ešte jednu sezónu, kde tretíkrát v histórii pôsobenia v tomto tíme si nedokázal pripísať viac ako 90% úspešnosť (89,3%).

V roku 1998 mu skončila zmluva a Anaheim sa ju rozhodol nepredĺžiť, ale priviesť do tímu nového záložného brankára - Dominica Roussella.

Ako neobmedzený voľný hráč bol Štalenkov podpísaný v Expension Drafte 98 novým tímom Nashvillom Predators, ale následne bol vymenený do Edmontonu Oilers.

V NHL strávil ešte tri sezóny, kde okrem Edmontonu chytal ešte za Phoenix Coyotes a Floridu Panthers. Sezóna 1999/2000 bola Štalenkovou poslednou v NHL, odchytal v nej až 30 zápasov a udržal si solídnu úspešnosť zákrokov nad 90%.

Už v roku 2000 sa vrátil do svojho domáceho tímu Dynamo Moskva a strávil tam ešte dve úspešné sezóny. V roku 2002 ukončil profesionálnu hráčsku kariéru.^{[1][2] [3][4][5]}

Štalenkov bol úspešný najmä v medzinárodnom hokeji a so sovietskou a neskôr ruskou reprezentáciou sa zúčastnil niekoľkých Majstrovstiev sveta, Canada Cupu a dvakrát Olympijských hier, kde ako hlavný brankár tímu získal zlatú a striebornú medailu. Na Majstrovstvách sveta v roku 1994 si dokonca pripísal až 96,2% úspešnosť zákrokov.