A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Michail Kalašnikov | |
sovietsky a ruský konštruktér strelných zbraní | |
Narodenie | 10. november 1919 Kuria, Ruský štát (dnešné Rusko) |
---|---|
Úmrtie | 23. december 2013 (94 rokov) Iževsk, Udmurtsko, Rusko |
Odkazy | |
Commons | Michail Timofejevič Kalašnikov |
Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919, Kuria – † 23. december 2013, Iževsk) bol sovietsky a ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsku útočnú pušku AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.
Život
Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kuria v Altajskej gubernii. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho sťažnosti vojakov na vtedajšie samopaly priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalašnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu, je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu, významný argument.
Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62 × 39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Medzi ostatnými inžiniermi a konštruktérmi, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane, bol i Hugo Schmeisser[1][2][3][4], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 nad množstvom moderných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí odolnú, nenáročnú a spoľahlivú zbraň, ktorá sa úspešne presadila v celosvetovom meradle. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina socialistickej práce, čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní, ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.
Referencie
- ↑ Legendární „kalašnikov“ se prý chystá do důchodu . ceskatelevize.cz, 06.11.2009, . Dostupné online.
- ↑ ROTTMAN, Gordon L. The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles. : Osprey Publishing, 1 January 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-84908-835-0. S. 9.
- ↑ QUESADA, Alejandro de. MP 38 and MP 40 Submachine Guns. : Osprey Publishing, 20 July 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-78096-388-4. S. 31–32.
- ↑ ROSE, Alexander. American Rifle: A Biography. New York : Random House Publishing Group, 21 October 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-440-33809-3. S. 253.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Timofejevič Kalašnikov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
0. roky 21. storočia
1. apríl
1. júl
1. január
10. apríl
10. január
10. roky 21. storočia
11. február
11. január
12. január
12. máj
12. marec
13. marec
14. február
14. január
15. február
16. apríl
16. január
16. máj
17. február
17. marec
18. apríl
18. február
19. apríl
19. február
19. január
1917
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1939
1940
1942
1944
1945
1946
1947
1950
1951
1952
1954
1957
1964
1966
2. apríl
2. január
2. máj
20. apríl
20. máj
20. roky 21. storočia
20. storočie
2005 TK50
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 DA14
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
21. december
21. január
21. máj
21. marec
21. storočie
22. december
22. júl
22. marec
22. storočie
23. január
23. máj
24. marec
25. január
26. január
27. február
27. september
28. február
28. január
28. máj
28. marec
29. marec
3. november
30. jún
30. máj
30. marec
31. december
31. máj
31. marec
4. apríl
4. január
4. máj
5. február
5. jún
5. január
5. marec
6. apríl
6. február
6. máj
7. január
7. máj
7. marec
8. apríl
9. apríl
9. jún
9. január
Alice Munroová
Alojz Martinček
Arieh Warshel
Benedikt XVI.
Bořek Zeman
Brazílske národné futbalové mužstvo
Catherine, princezná z Walesu
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
Clive Burr
Conrad Bain
Cyril Zálešák
Darina Turňová
Desaťročie
Dominique Venner
Donald Arthur Glaser
Doprava
Doris Lessingová
Edward Snowden
Emil Matejiček
Eugene Fama
Európska únia
Európske hlavné mesto kultúry
Eurobankovky
Ferdinand Takáč
François Englert
František (pápež)
Georges Moustaki
George z Walesu
Giulio Andreotti
Gregoriánsky kalendár
Gyula Horn
Hugo Chávez
Iron Maiden
Istanbul
Ján Grešo
Józef Glemp
Július Kubík
James M. Buchanan
Jess Franco
Jiřina Jirásková
Jindřich Šťáhlavský
Joan Fontaine
Jozef Adamovič
Jozef Dóczy
Jozef Kočiš
Jozef Zachar
Juraj Šajmovič st.
Kalendárny rok
Karel Čáslavský
Karol Petroš
Kenneth Appel
Kevin Ayers
Košice
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Pavlovič
Lars Peter Hansen
Londýnske metro
Lou Reed
Margaret Thatcherová
Marseille
Martin Karplus
Melánia Olláryová
Michael Levitt
Michail Kalašnikov
Milan Čorba
Milan Peroutka
Miloš Zeman
Mira Figarová
Mo-Do
Nelson Mandela
Oldřich Velen
Olympic (hudobná skupina)
Organizácia pre zákaz chemických zbraní
Pál E. Fehér
Paolo Soleri
Patti Page
Paul Walker
Pavel Bobek
Peter Higgs
Peter O'Toole
Pohár konfederácií FIFA 2013 – Finále
Pražská jar
Protesty v Turecku v roku 2013
Rádio Viva
Rímska číslica
Randy Schekman
Ray Manzarek
Robert Coleman Richardson
Robert G. Edwards
Robert J. Shiller
Roger Ebert
Seamus Heaney
Slayer
Slovensko
Spice Girls
Storm Thorgerson
Storočie
The Doors
The Guardian
Tom Clancy
Viktor Georgijevič Kulikov
Viliam Marčok
Vladimír Čech (1951)
Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013
William, princ z Walesu
Zatmenie Slnka
Zem
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zoznam prezidentov Česka
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk