A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Svätý Michal Černigovský | |
Knieža viacerých ruských kniežatstiev | |
![]() Ikona svätého Michala | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Rurikovci |
Panovanie | Knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský (1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236). |
Nástupca | Rostislav Michajlovič |
Biografické údaje | |
Narodenie | asi 1185 Kyjev, Kyjevská Rus |
Úmrtie | 20. september 1246 Saraj, Zlatá horda |
Pochovanie | Spaso-preobraženský chrám, Černihiv, neskôr Archanjelský chrám, Moskva |
Vierovyznanie | pravoslávie |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
Rostislav Michajlovič, Mária Michajlovna Černigovská, Roman Michajlovič Černigovský, Eufrozína Suzdaľská, Simeon Michajlovič Černigovský, Jurij Michajlovič Černigovský |
Otec | Vsevolod Kyjevský |
Matka | Mária Poľská |
Odkazy | |
![]() | Michal Černigovský (multimediálne súbory na commons) |
Svätý Michal Černigovský, alebo tiež Michal Vsevolodovič (* asi 1185, Kyjev – † 20. september 1246, Saraj) bolo ruský knieža z rodu Rurikovcov. So svojim spoločníkom Fedorom boli za svoju mučenícku smrť u Tatárov kanonizovaní.[1]:195
Vláda
Počas svojho života vládol ako veľký knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský ( 1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236).[2]
Podľa archeologických nálezov prechádzal za jeho obdobie Černihiv obdobím predtým nepoznanej prosperity, čo naznačuje, že jednou z oblastí, na ktoré sa Michaelova pozornosť zameriavala, bol obchod. Čiastočne aj záujmy v obchodnej sfére ho viedli k získaniu Haliča a Kyjeva, dvoch významných centier ležiacich na obchodnej ceste mieriacej z rýnskej oblasti a Uhier do Černihiva. Vyjednal tiež obchodné dohody a politické spojenectvo s Poliakmi a Uhorskom.
Znížil daňové zaťaženie Novgorodu a povolil jeho obyvateľom väčšiu politickú slobodu. Bol posledným autonómnym starším kniežaťom Kyjeva, a to až do chvíle, keď bol zvrhnutý mongolskou armádou.[2]
V čase na začiatku mongolskej invázie bol jedným z najmocnejších ruských kniežat. Bol obvinený, že vďaka jeho neschopnému vedeniu sa nepodarilo spojiť ruské kniežatá v boji proti mongolským nájazdníkom. Avšak v daných podmienkach to bol takmer neuskutočniteľný čin.[2]
Michalov syn Rostislav Michajlovič si vzal za ženu Annu Uhorskú, dcéru uhorského kráľa Bela IV., aj keď svadba sa odkladala.
„ | Michal nasledoval svojho syna (Rastislava) a utiekol pred Tatármi do Uhroska ... Kráľ (Belo IV.) nedal svoju dcéru (Annu) Rastislavovi za ženu a vyhnal ho preč. | “ |
– Haličsko-volynský letopis, 1240[1]:180 |
„ | Keď sa Michal dopočul, že kráľ (Belo IV.) vydal svoju dcéru za jeho syna, ponáhľal sa do Uhorska. Uhorský kráľ a Michalov syn Rastislav mu ale nepreukázali úctu. Nahneval sa na syna a vydal sa do Černigova. | “ |
– Haličsko-volynský letopis, 1245[1]:195 |
Smrť a kanonizácia
Michal zomrel v Saraji, hlavnom meste mongolskej Zlatej hordy, spolu s jedným zo svojich bojarov Fedorom, kam sa šiel podrobiť chánovi Batuovi, aby udržal kniežací stolec. Pretože sa tu odmietli zrieknuť kresťanskej viery, obaja veľmoži tu boli vystavení mučeniu a nakoniec im bola sťatá hlava. Obaja boli z toho dôvodu vyhlásení za svätcov a mučeníkov.
„ | Odtiaľ odišiel (Michal) k Batuovi. Prosiť o svoje dŕžavy. Batu rečie: „Skloň sa pred vierou našich otcov.“ Michal odpovedá: „Keďže Boh nás a našu vlasť za naše hriechy vydal do vašich rúk, klaniame sa ti a ctíme ťa. Ale pred vierou tvojich otcov a pred tvojim bohorúhačským príkazom sa neskloníme.“ Batu sa rozbesnil ako divé zviera, rozkázal Michala zaklať. Hanebný bezbožník (Doman) Putivlec to vykonal. Spolu s ním bol zabitý aj jeho bojar Fedor. Zomreli ako mučeníci a prijali mučenícku korunu od Krista. | “ |
– Haličsko-volynský letopis[1]:195 |
Referencie
- ↑ a b c d HOMZA, Martin; MALINOVSKÁ, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1.
- ↑ a b c DIMNIK, Martin. The Dynasty of Chernigov - 1146-1246. : .
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal Černigovský na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk